|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28984 příspěvků, 4549 autorů a 303372 komentářů :: on-line: 5 ::
|
 |
|
:: Blízki i vzdialení ::
 Mon |
publikováno: 23.10.2007, 6:06
|
| Príbeh o námorníkovi, ktorý ma napadol pri počúvaní jednej pesničky. |
| |
|
|
Stál na brehu mora a hľadel na horizont. Čas pre neho stratil zmysel. Počuje iba šum mora, ktoré mu šepká slová dávno zabudnutej minulosti. Odoláva morskému vetru, čo bičuje mu tvár. Nevadí mu chlad ani vlhko. Iba nehybne díva sa do diaľky. Snáď čaká niekoho?
Kde je ten, čo opustil ho? Kam zmizol? Ten, čo sľuboval mu bohatstvo sveta celého. Kam odišiel? Hádam-zabudol a hádam správne. Vie to však on? Stál by tam? Snáď pošepne mu to more.
Býval to námorník. More s ním bojovalo, no on zvíťazil vždy. On a jeho priatelia brázdili tie nespútané vody. Sirény nezlákali ich, ani tí duchovia v hmle.
Čajka preletela nad ním. V mysli s ňou odlieta. More šepká mu. Láka ho. Naposledy vyplávaj na cestu. Cestu, z ktorej návratu niet.
Slnečné lúče jeho tvár hladia. Vábia ho. Neodvráti sa, no nepodľahne vábeniu ich. Snáď tam celú noc stáť chce? Snáď pripláva jeho ľoď. Čaká na ňu však?
Pohľad jeho náhle zmení sa. Sú to slzy? Za kým plače? Komu tie slzy patria? Odpoveď len hádať môžem.
Láska jeho spomienkou je. S kým je tá, čo lásku vyznával jej? Budú spolu naveky. Blízki a ďalekí. To sľúbili si. Miloval more viac. Tej láske nešlo odolať. More, čo zlákať sa snaží ho. Snáď šťastná je tá, čo srdce mu ukradla. Vzdal by sa mora kvôli nej. Zbytočná však obeta bola to. Jej srdce už inému patrilo.
A on sám tam teraz stojí. Víta ho more.
"Poď ku mne, starý priateľ," láskavo prihovára sa mu. "Navždy spolu, blízki i vzdialení."
Bežím tým brehom. Dúfam, stojí tam ešte. Nepodľahne snáď.
Nebo plače. Dážď cestu sťažuje mi. Nesmie sa námorník vzdať. Nesmiem nestihnúť to. Počujem mora šum. Vysmieva sa mi. Ešte neprehrala som ten boj nerovný. Mám však síl dosť?
Vidím námorníka. Stále stojí tam a moru načúva. Nevzdávaj sa, prosím ho. More súper krutý je.
Život už všetko mu dal. To, čo chcel, ochutnal. Len jediná cesta čaká ho. Tá cesta ciest, čo každý z nás raz pôjde ňou.
Kričím meno jeho. No more hlas môj pohltí. "Neber mi, čo moje je." Šepká mi kruto. Snáď on je naveky s morom zviazaný? Navždy srdce jeho moru patrí?
Vstávam a padám zas. Vzdať to odmietam však. More nevezme mi ho. Vábenie mora stále naliehavejšie znie, moje prosenie v jeho šume zanikne. Stratím ho, už viem to.
Námorník bez mena na horizont hľadí. Snáď svoju ľoď čaká? Kam vyplávať chce? Spomienky zmiešali sa v jednu. Čo stalo sa naozaj? Čo more mu našepkalo?
Kvapky dažďa smútok z tváre zmyli mu. Na tvári úsmev a krok do prázdna. Krok k moru. Tomu jeho srdce patrí. Navždy spolu. Tak blízki a pritom vzdialení.
Dážď ustal. Breh mora prázdny je. Dívam sa na horizont. More smeje sa. A v jeho šume vlúdny hlas námorníka počujem
"Poď za mnou, dieťa," šepká mi. "Navždy spolu, blízki i vzdialení."
Odolám snáď volaniu jeho. More nezláka ma. Hádam, odolám, hádam však správne?
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 1 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 2.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.5 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 2 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 17 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
Dita Mocků
|
|
| (21.5.2012, 13:44) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
