|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28990 příspěvků, 4549 autorů a 303408 komentářů :: on-line: 14 ::
|
 |
|
:: Zmysel ::
 Mon |
publikováno: 18.12.2007, 19:59
|
| Keď do nášho života vstúpi láska, sme šťastný. No nič netrvá večne a šťastie sa zmení na smútok, keď ten druhý už nechce kráčať životom s nami. |
| |
|
|
,,Nemá to zmysel," povedal si mi a ja som vedela, čo tým myslíš. Význam slov mi však dochádzal až neuveriteľne pomaly. Nežne si mi vtisol bozk na čelo a odišiel si. Vtedy ma ešte nenapadlo, že to bol náš posledný rozhovor.
Mnohí mi hovorili, že nám to dlho nevydrží. No ja som im neverila. Sama som tomu nerozumela. Nebol si typ chalana, o ktorom som snívala. Ale stalo sa. Stačil jeden deň strávený s Tebou a beznádejne som sa zamilovala. Irónia, však?
Bola som v siedmom nebi, keď sme spolu začali chodiť. Viem, ostatní iba neveriacky krútili hlavami. Ich nechápavé pohľady nas sprevádzali všade, kde sme išli. Mne to bolo jedno. Boli mi ukradnuté ich reči o tom, že sa k sebe nehodíme. Hodili sme sa. Krotil si ma, keď som sa rozrečnila. Ja som Ťa nútila rozprávať. Držal si ma nad hladinou, keď som sa topila v problémoch. Ja som Ťa ťahala z oblakov späť na zem. Teraz mi povedz, že sme sa k sebe nehodili. Povedz mi to Ty. Ja viem, že sme neboli najdokonalejší pár, ale pre mňa, sme boli dokonalí. To, že to iní nevideli, bola ich chyba.
Cítil si vinu za každý neveriacky pohľad. Záležalo Ti na tých zbytočných rečiach ostatných. Trápil si sa. Snažila som sa, aby si na to zabudol. Rozveselovala Ťa, no Ty si bol na druhý deň opäť rovnako smutný.
,,Chcem byť sám," vyšlo z Teba raz. Potom si sa utiahol do seba. Často si ani nevnímal svet okolo seba. Sedel si tam ako telo bez duše a premýšľal a ja som mohla len hádať o čom. Bol si rád sám. Chcel si byť sám.
Bála som sa každého nového dňa. Bála som sa, že mi dáš zbohom. Povieš, že je koniec. A potom ten deň prišiel. Asi to tak malo byť. V podstate som Ti rozumela. Bolo ľahšie rozísť sa so mnou a ísť ďalej sám. Pre Teba. Veď Ty si bol rád sám. Chcela som Ťa zmeniť, no dnes viem, že ľudí nemôžem meniť podľa svojich predstáv.
Netvrdím, že nebolí, keď chceš byť sám. Práve naopak. Zakaždým, keď Ťa niekde vidím samého, trhá mi to srdce na márne kúsky. Ale viem, že Ty o moju ľútosť nestojíš. Nestojíš o mňa.
,,Nemá to zmysel," povedal si a ja som sa naposledy pozrela do Tvojich očí...
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 2 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.0 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 3 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 28 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
Dita Mocků
|
|
| (21.5.2012, 13:44) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
