|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28991 příspěvků, 4550 autorů a 303413 komentářů :: on-line: 14 ::
|
 |
|
:: Tajomstvá noci ::
 Mon |
publikováno: 02.02.2008, 6:11
|
| Príbeh o láske medzi smrteľníčkou a niečim nadprirodzeným a o súrodeneckej láske, ktorá môže zachániť alebo zničiť... |
| |
|
|
Studený nočný vánok rozfúkal jej vlasy. Zatriasla sa a pritiahla si bližšie k telu hrubý sveter. Kráčala tmavou ulicou. Jediným zdrojom svetla bol jasný svit mesiaca. Náhle sa otočila. Rýchlým krokom sa k nej blížil muž. Spoznala ho. Oči sa jej rozšírili strachom. Zrýchlila, no nerozbehla sa. Ešte stále v sebe živila nádej, že sa mu stratí v uličkách. Ulicou sa ozývala ozvena jeho ťažkých krokov. Behal jej z toho mráz po chrbte.
Zahla do najbližšej uličky a rozbehla sa. Na jej konci zastala. Neveriacky sa zahľadela na múr pred sebou. Slepá ulička. Je v pasci. Zdesene sa otočila. Jej nej sa vytratila.
„Mne neujdeš,“ začula hrubý hlas muža, „kedy si to už konečne zapamätáš.“
Neodpovedala. Už toľkokrát mu ušla. Ale teraz. Teraz nemala kam ujsť. Keď sa priblížil natoľko, že mu videla do tváre, začala ustupovať.
„Chcel som to vybaviť bezbolestne, vieš...ušetriť bolesti teba aj tvojho otca,“ začal a podišiel ešte bližšie, „ale rozmyslel som si to...“
Chrbtom narazila do múru. Hľadela do jeho tváre, jeho oči sa zlovestne leskli.
„Otec má ešte čas,“ namietla roztraseným hlasom.
„Čas vypršal, vedel o podmienkach,“ pokrútil hlavou, „a jeho dlh nie je splatený, ale tvoja smrť ho naučí doržiavať sľuby...“
„Nie!“ Skríkla, ked sa v jeho ruke zaleskla dýka. Skĺzla na zem a zakryla si tvár. Zrazu sa pred ňou objavila postava. Zavrela oči a snažila sa nevnímať okolie.
„Ty?“ Začula mužov hlas. Zdalo sa jej, že v ňom začula strach. Počula, ako začal ustupovať a potom sa rozbehol. Zvuk jeho ťažkých krokov sa stratil v diaľke.
„Si v poriadku?“ Opýtal sa jej niekto a ona pomaly otvorila oči. Pred ňou kľačal mladý chalan. Jeho bledá tvár mala čisté rysy. Lemovali mu ju dlhšie čierne vlasy, ktoré mu padali na plecia. Zahľadela sa do jeho hlbokých modrých očí.
„Áno,“ prikývla a on jej pomohol postaviť sa. Jeho dotyk bol chladný. Skoro ako nočný vánok.
Premeral si ju. Hodnú chvíľu hľadel na jej krk. Potom zdvihol hlavu a zadíval sa na mesiac.
„Mala by si ísť,“ prehovoril bez toho, aby sa na ňu pozrel.
„Ďakujem za záchranu,“ poďakovala a on iba prikývol.
Otočila sa a zamierila preč z uličky. Na jej konci sa otočila. Zarazene zažmúrila do tmy. Nemožné. Ulička bola prázdna. Kam zmizol? Ako mohol zmiznúť?
Kráčal po streche a pozoroval ju, až kým nevošla do jedného z domov. Chcel sa ujistiť, že sa jej nič nestane. Zničene si sadol.
Čo to urobil? Zachránil človeka...smrteľníka...zachránil to, čo považoval za niečo podradné, menejcenné. Ľuďom nepomáhal. Ani sa k nim nepribližoval. Iba ak bol hladný, alebo sa nudil. Niektoré noci blúdil po strechách a pozoroval ich. Ale nikdy nezasahoval...A dnes?
V duchu si škaredo vynadal. Čo sa zbláznil?! Zachránil ju a ešte k tomu ju nechal ísť. A čerešničkou na torte bolo, že ju strážil , až kým sa nedostala do bezpečia. To sa mu nepodobalo...
Zavrel oči. Spomenul si na chvíľu, keď sa zahľadel do jej očí. Boli hnedé ako zem v jeho domovine. Keď sa jej do nich zahľadel, mal pocit, že ho spútala pohľadom. Okrem strachu v nich nevedel rozoznať nič iné. Keď sa mu konečne podarilo odtrhnúť od jej očí, prepadol ho zvláštny pocit straty.
Potriasol hlavou a dúfal, že tým zaženie spomienky. Spamätal sa a rýchlo sa pozrel na oblohu. Ticho zastonal, vyskočil na nohy a rozbehol sa.
Sedel v kresle a pohľadom blúdil po tmavej miestnosti. Stočil pohľad k zatlčenému oknu, slnečné lúče sa márne snažili prebojovať si cestu cez hrubé dosky.
Do izby vstúpila žena. Červené vlasy jej viali, keď rýchlym krokom kráčala k nemu. Oblečená ako väčšina z ich klanu. Do čierneho. Podišla k nemu, pokľakla a poklonila sa mu.
„Volal si ma?" Uprela na neho svoje tmavé oči.
„Kde máš brata, Christabel?" Opýtal sa jej, sklopila zrak a poklesli jej plecia.
„Ešte sa nevrátil," odpovedala. V jej hlase vycítil starosti. Tak neobvyklé pre ňu.
„Už vyšlo slnko?"
„Začína svitať," povedala. Všimol si, že sa zahľadela na dosky, ktoré zakrývali okná.
„Jeho príchody bývajú čoraz neskoršie," začal, „zisti, čo ho ťahá do ulíc."
„Môj brat nie je zradca," zasyčala neveriacky.
„Christabel, povedz mi, o koľko členov sa rozšíril náš klan za posledných sto rokov?"
Porazene sklonila hlavu, no neodpovedala mu.
„Upadáme a ty ani tvoj brat sa nesnažíte tomu zabrániť," pokračoval pokojne, „mám ti snáď pripomenúť vašu úlohu?"
„Nie," opovedala.
„Tak urob, čo som ti povedal."
„Áno," slabo prikývla.
* * *
Sedel na streche ukrytý pred svetlom pouličných lámp. Zamračil sa na svoju sestru sediacu vedľa neho.
„Využíva nás," povedal, „na toto má svojich poskokov, nemáme si obete hľadať, iba ich meniť."
„Nemôžeš poprieť, že má pravdu," pripomenula mu, „upadáme a potrebujeme rozšíriť svoje rady."
„Viem," šepol a opäť sa zahľadel na ulicu pod nimi. Kráčalo ňou mladé dievča. Podráždene zavrel oči. Bolo to dievča, ktoré pred pár nocami zachránil.
„To by bol sympatický úlovok," zaškerila sa jeho sestra a skôr než ju mohol zastaviťv skočila zo strechy. Pristála pred dievčaťom a k nemu sa dostal len jej zdesený výkrik. Zahrešil a skočil za Christabel.
Keď pred ňu skočila čudná žena, vykríkla. Žena sa na ňu zoširoka usmiala a odhalila zuby. Špicáky. Vedľa ženy bezhlučne dopadol na všetky čtyri mladý chalan spred pár nocí.
„Zadrž," zastavil ženu, ktorá sa na ňu chystala skočiť.
„Čo?" Pozrela na neho prekvapene žena, no potom sa na jej bledej tvári objavilo pochopenie. „Ach, samozrejme, pokojne to sprav ty, ja si nájdem niekoho iného."
Zdesene počúvala ich rozhovor, no nerozumela mu. Nebola schopná jeidného pohybu.
Mladý chalan sa na ňu pozrel. „Bež."
Žena nechápavo nakrčila čelo, no nazastavila ju, keď sa rozbehla. Opäť ju zachránil. No to, čo videla, ju desilo. Po chvíli prešla do rýchleho kroku. Snažila sa upokojiť a spomaliť dýchanie. Na chodníku si však všimla tieň, zdesene zdvihla hlavu k strechám domov, ktoré ju obklopovali, no nikoho nevidela. Zmizol aj tieň.
Náhle ju zozadu niečo udrelo takou silou, že preletela k stene oproti. Narazila do nej čelom a zosunula sa na zem. Zahmlilo sa jej pred očami, v hlave jej neznesiteľne dunelo, napriek tomu sa z posledných síl otočila tvárou k útočníkovi. Nad ňou stál mladý chalan, no sotva ho videla. Zohol sa k nej a neuveriteľnou silou ju vytiahol na nohy.
Pohŕdavo sa uškrnul a ona si všimla špicáky. Strach jej pulzoval v žilách, nemala však síl brániť sa. Pokúsila sa ho odstrčiť, ale ani ním nepohla.
„Prosím," vydýchla, aj keď neverila, že to k niečomu bude. Chalan sa však zarazil, skúmavo sa na ňu zahľadel a uvoľnil zovretie. Nakoniec ju pustil úplne.Opäť sa zosunula na chladnú zem. Posledné, čo videla, boli jeho nohy obuté v ťažkých čižmách, ktoré sa od nej vzdiaľovali.Potom sa jej zahmlilo pred očami.
Nechal ju padnúť na zem. Keď sa preberie, bude ju neznesiteľne bolieť hlava, ale bude živá. Naposledy sa na ňu pozrel, otočil sa a odišiel za Christabel, ktorá ho čakala na mieste, kde sa rozdelili. Pri nohách jej ležal muž v bezvedomí.
„Kde je to dievča?" Opýtala sa ho. „Mal si ju iba omráčiť, nie zabiť."
Pokrčil plecami. „Ušla mi:"
Nechápavo sa na neho pozrela, ale potom iba pokrútila hlavou. Zodvihla muža zo zeme, akoby bol ľahší ako pierko, a prehodila si ho cez plece. „Poď , premeníme ho až na zámku."
Prikývol a nasledoval ju preč z ulice.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 3 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.3 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.0 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 4 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 14 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
