obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Člověk umírá tolikrát, kolikrát ztratí přítele."
Francis Bacon
obr
obr počet přístupů: 2915291 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39393 příspěvků, 5729 autorů a 389828 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Tajomstvá noci II. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá noci
 autor Mon publikováno: 12.02.2008, 14:24  
Príbeh o láske medzi smrteľníčkou a niečim nadprirodzeným a o súrodeneckej láske, ktorá môže zachániť alebo zničiť...
 

Sedela na podlahe, chrbtom sa opierala o posteľ a pohľad upierala na dvere. Čakala. Sústredila sa na každý zvuk, ktorý začula. Zrazu sa ozvalo jemné zavŕzganie dverí a zvuk tichých krokov. Sklamane sklonila hlavu a zavrela oči. Vedela, kto práve opustil svoju izbu. Ešte sa ani poriadne nezotmelo a on už odišiel.
Vstala, podišla ku skrini a otvorila ju. Než z nej vybrala drevený kôl s ostrým koncom, zaváhala.
Čo ak sa mýli? Nie, on by to nikdy neurobil. Vždy miloval tento "život", ale čo ak ho to už prestalo baviť?
Pokrútila hlavou, kôl si zastrčila za opasok, prehodila cez seba kabát a potichu sa vydala za možným zradcom.

Potichu sa vytratil do mesta ponoreného do tmy. Chviľu sa len tak díval na mesiac, priam cítil jeho magickú moc. Táto noc bude niečím iná. Usmial sa a tozbehol sa do ulíc. Vyšplhal sa na strechu domu a rozhliadol sa. Nehľadal nič konkrétne, ale po chvíli si uvedomil, že pátra po tom smrteľnom dievčati. Pokrútil hlavou. Je to smrteľníčka, jej život za chvíľu skončí. Nestojí to za to, ale stále videl tie jej oči a nádhernú tvár. Čo sa to s ním deje? Prečo ju stále hľadá? Prečo sa cíti tak sám? Zavrel oči a tvár si zakryl dlaňami. Musí sa spamätať, musí si nájsť nejakého človeka a nakŕmiť sa. Myslieť na niečo iné, lebo sa asi zblázni.
Začul kroky, dole po chodníku niekto kráčal. Zacítil príjemnú kvetinovú vôňu a v mysli sa mu opäť objavil obrázok toho dievčaťa. Podišiel k okraju strechy a pozrel sa dole. Porazene zvesil plecia a skočil dole. Dopadol do podrepu. Jeho dopad bol nehlučný. Uprel pohľad na dievčin chrbát. Kráčala pomaly, akoby sa jej nikam nechcelo.
Postavil sa a poponáhľal sa za ňou. Nechcel ju vystrašiť, no keď položl ruku na jej plece, vystrašene sa otočila. Jej strach nezmizol , ani keď ho spoznala.
„Nechcel som ťa vystrašiť," začal , no ona ustúpila o krok a vystrašene sa obzerala okolo. Akoby hľadala únikovú cestu.
„Ty...ty...," zarazila sa a náhle strach zmizol z jej očí a nahradil ho chlad. „Čo chceš?"
„Ani neviem," priznal, „odvtedy, čo som ti pomohol..."
„Nemôžem na teba zabudnúť," dokončila za neho. Zmätene sa na ňu pozrel a tak pokračovala: „Poznám to."
Nepovedal nič a ona stála oproti nemu. Nemala by šancu ubrániť sa mu, keby chcel, tak ľahko by sa nakŕmil. Ale niečo mu bránilo zabiť ju, no iného by zabil bez zľutovania. Pohľad do jej hnedých očí mu pripomenul domov. Strácal sa v nich. Z jej úst každým výdychol vyšiel obláčik pary. Čierne vlasy mala zopnuté do pevného copu,, len pár neposlučných pramienkov jej padalo do tváre. Natiahol k nej ruku, neustúpila a o sa jemne dotkol jej tváre. Stuhla, ale neodtiahla sa. Zahšadel sa do jej očí, v ktorých teraz nevidel ani náznak strachu či odporu. Napriek tomu, že vedela, čím je, usmiala sa na neho. Pocítil jej dych na svojej ruke a pripomenulo mu to jej pôvod. Smrteľníčka. Zahnal však tú myšlienku. Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Jej pery boli hebké a teplé. V tej chvíli si uvedomil svoju chybu. Odtiahol sa od nej, zmätene pokrútil hlavou a skôr než stihla niečo urobiť, rozbehol sa do tmavej uličky.

Zo strechy pozorovala scénu pod sebou. Na začiatku stále verila, že sa s tým dievčaťom iba hrá. Že ju neskôr zabije. No, keď ju pobozkal, pochopila. Nebol zradca, ale toto sa nikdy nemalo stať. Smrteľníčka a upír? Bláznovstvo. Proti pravidlám.
„Ach, ty blázon," šepla, skryla kôl s ostrým koncom a zmizla do tmy.

Odkedy ráno počul odísť oboch súrodencov, sedel na svojom tróne a netrpezlivo ich vyčkával Od chvíle, keď Christabel vyhodil na oči, že ich klan upadá, cítil, že sa mu zvláštne vzdiaľujú. Obaja. Doviedli a premenili už asi piatich smrteľníkov, ale zdalo sa, že mu to zazlievajú. Cítil, že ich niečo ťaží, no netúžili sa mu zdôveriť. Musí s tým niečo urobiť, lebo ich dvoch si nemôže dovoliť stratiť. Boli jediní, čo vedeli premeniť smrteľníka na upíra. Sám sa o to pokúšal už niekoľkokrát, no ním vytvorený upír zahynul do pár hodín. Nerozumel tomu a oni mu to odmietli vysvetliť.
Jasne si pamätal na deň, keď ich našiel. Alebo oni našli jeho? Hľadal presne takých, ako boli oni dvaja a zrazu ich našiel. Blúdil po vojnou zničenom meste. Bolo to už dávno, no on si pamätal každý detail. Pach horiaceho dreva a zápach spáleného mäsa. Niekde v diaľke počul bolestné kvílenie a potom zrazu ticho. Zastal. Okrem neho tu bol ešte niekto. Niečo okolo neho prebehlo, nestihol si však nič všimnúť. A zrazu, akoby sa vynoril z tmy, stál pred ním mladý chlapec.
„Našiel si, čo si hľadal," ozval sa jemný ženský hlas odniekiaľ spoza chlapca.
„A čo som hľadal?" Opýtal sa a spoza chlapca vyšlo dievča. Červené vlasy jej padali do bledej tváre. Pozrelo na chlavca a ten sa pobavene usmial. „Nás." Odpovedal jednoducho.
To bolo ich prvé stretnutie. Odvtedy patrili do jeho klanu. Roger a Christabel. Brat a sestra. Súrodenci, na ktorých sa vo všetkom mohol spoľahnúť.
Z myšlienok ho vytrhlo hlasné tresnutie dverí. Započúval sa do ruchu na chodbe.
„Roger!" Skríkla Christabel. „Musíme sa porozprávať."
„Neskôr," odvetil jej Roger. V jeho hlase bolo cítiť smútok, alebo to bol nezáujem?
„Nie, hneď teraz," namietla rázne a nastalo ticho. Nevedel si predstaviť, čo sa na chodbe deje, no keby sa pustili do bitky, bol pripravený zasiahnuť.
„Dobre," prerušil ticho Roger.
Počul ľahké kroky Christabel a zvuk dverí. Zamračil sa, lebo poznal, že Christabel bola rozrušená. Čo ak to malo niečo spoločné s úlohou, ktorú jej dal? Čo ak zistila niečo, čo chcela najskôr prebrať s bratom?

Vošla do jeho izby a potichu zatvorila dvere. No potom si uvedomila, že to bolo zbytočné. Aj tak už o nich Victor musel vedieť, kričala až príliš hlasno. Roger si zničene sadol na posteľ a skryl tvár v dlaniach. Chvíľu ho pozorovala. Keby na neho nebola nahnevaná, objala by ho, lebo to zrejme teraz potreboval.
„Sledovala som ťa," povedala a sadla si k nemu. Zdvihol hlavu a nechápavo na ňu pozrel. „Victor mi to prikázal . Zrejme si myslí, že proti nemu niečo chystáš."
„Začína byť paranoidný," zasyčal a prehrabol si vlasy, „vieš, že by som nikdy nezradil."
„Ja už neviem, čo viem," odvetila ticho.
„Videla si všetko?" Opýtal sa a ona prikývla, lebo nevedela, čo iné by mu mala povedať. „Neviem, čo sa to so mnou deje. Odkedy som ju zachránil, nemôžem na ňu zabudnúť. Stále na ňu myslím...ja..."
„Zbláznil si sa!" Vykríkla až ním trhlo. „Zachránil su ju?! Ty si sa zamiloval do človeka!"
„Myslíš, že som to plánoval?" Odfrkol. „Proste sa to stalo a ja to nedokážem zmeniť."
„Zabi ju," šepla naliehavo a on sa odvrátil.
„Nedokážem to, milujem ju."
„Ale to nejde, si upír!" Pripomenula mu. „Láska medzi človekom a upírom je zakázaná!"
„Sakra, ja to viem," oboril sa na ňu, „ale nedokážem na ňu zabudnúť."
Sklonila hlavu, lebo mu nerozumela. Nedokázala pochopiť, ako mohol niečo také dopustiť. Zamilovať sa. V ich svete bola láska zbytočný cit. Ale to by sa ešte dalo pochopiť. No on sa zamiloval do človeka...
„Tak ju premeň," navrhla mu.
„Nie, nemôžem jej to urobiť," pokrútil hlavou.
„Ak sa to dozvie Victor, čo sa dozvie, lebo má špehov všade, zabije ju," povedala.
„A čo ak sa to nedozvie," pozrel sa na ňu a ona pokrútila hlavou. Victor sa vždy všetko dozvedel. Nebola ani najmenšia šanca, aby sa práve o tomto nedozvedel. Bola to len otázka času.
„Skonči to, tak alebo onak," vstala a zamierila k dverám, „lebo potom už nebudeš mať na výber."


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 8 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Vipero 06.03.2008, 0:40:39 Odpovědět 
   Jsem siče čech.. ale rozuměl jsem skoro všemu.. pěkný.. :)
 sirraell 12.02.2008, 14:22:36 Odpovědět 
   Omlouvam se, ze pisi bez hacku a carek, ale nemam k dispozici Ceskou klavesnici.

potichu sa vydala za možným zradcom. Potichu sa vytratil - dve potichu mne trosku vyrusila z jinak plynuleho cteni...

tozbehol - rozbehol

každým výdychol vyšiel - každým výdychom vyšiel

a o sa jemne - a on sa jemne

Zahšadel sa do jej očí - Zahladel sa do jej očí

na chlavca - na chlapca

Nejsem zadny expert na Slovencinu, ale mam ji rada. Tenhle pribeh je velmi zajimavy a i kdyz jsem bohuzel necetla predchazejici dily, dostala jsem se do deje docela rychle a snadno. Az na par preklepu je to velmi dobre. Take mne trosku rusi, ze obcas nepouzivas ve vetach podmety.
Velmi dobre.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Miloslav Šimek ...
Džordž J.S.
Zábavný moderát...
Čorny
Podobenství
pedvo
obr
obr obr obr
obr

Pátek třináctého...
Šíma
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr