obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Charakter člověka je jeho osudem."
Hérakleitos
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Tajomstvá noci III. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá noci
 autor Mon publikováno: 14.02.2008, 14:01  
Príbeh o láske medzi smrteľníčkou a niečim nadprirodzeným a o súrodeneckej láske, ktorá môže zachrániť alebo zničiť...
 

„Vždy som sa smiala tým, čo tvrdili, že upíri existujú," povedala, keď sedeli na streche a on zamyslene pozoroval mesiac.Zdalo sa jej, že ju ani nevnímal a tak sa na neho skúmavo zahľadela. Nebyť mŕtvolne bledej pleti, nikdy by neverila, že je upír. Ale stačilo, aby sa usmial a nijakému oku by neušli špicáky,a všetky pochybnosti boli preč. Predtým jej naháňal strach, no teraz si už zvykla. A napriek tomu, čím bol, kým bol, páčil sa jej.
„Neverila by si, čo všetko okrem upírov ešte existuje," odpovedal jej.
„Ako si sa stal upírom?" Opýtala sa a on na ňu zmätene pozrel. Zrejme nečakal, že by sa o niečo také zaujímala.
„Premenil ma iný upír," povedal a zahľadel sa na hviezdnu oblohu. „Bolo to už dávno. Mal som asi toľko, čo ty teraz. Pokojne som spal, keď ma zobudil výkrik. Náš dom bol v plameňoch a do mojej izby vbehla sestra. Bola od krvi, no skôr ako som k nej pristúpil, vošiel do izby muž. Urobil zo mňa to, čím som dodnes. Vtedy som tomu ešte nerozumel a zabil som ho. Rozpadol sa na prach..."
„Takže niekto taký ako Dracula..."
„Neexistuje," zasmial sa. „Dracula nikdy upírom nebol, všetko sú to iba poviedky smrteľníkov. Upíri majú klany, niečo ako rody, a každý klan vedie jeden z najstarších upírov."
„Ak je Dracula výmysel," zamyslela sa, „potom dúfam, že výmysel je aj to, čím sa živíte."
Sklonil hlavu a jeho dlhé vlasy mu zakryli tvár, takže nevidela, ako sa tvári.
„To výmysel nie je," odvetil ticho. Zavrela oči a znovu ich otvorila. Bolo pre ňu ťažké tváriť sa, že jej nevadí, čím je. Zabíjal ľudí, aby sa nakŕmil. Pozrela na neho a zrazu si uvedomila, že pri pohľade na neho necíti odpor.
„Nevadí," šepla, dotkla sa jeho tváre a usmiala sa na neho. „Nevadí mi to a nič to nezmení na tom, čo k tebe cítim."
„Sam," oslovil ju, „ale ja som..."
Položila mu prst na pery. „Počuješ, nevadí mi to," zopakovala a pobozkala ho.

Stála pri krbe, v ruke držala pohár vína zmiešaného s krvou. Bol to jej obľúbený nápoj. Zamyslene pozorovala plamene v krbe. Jej brat sa zase vytratil na schôzdku s tou svojou smrteľníčkou. Zdalo sa, že láska ho zaslepila. A ona sa obávala, že Victor sa to dozvie.
„Kde máš brata?"
Otočila sa za hlasom a zbadala Huga, ktorého premenila pred pár storočiami. No oľutovala to. Hugo bol ten najhlúpejší upír na svete. Dúfala, že raz sa pozabudne a zabije ho slnko.
„Do toho ťa nič," odsekla a napila sa.
Pozrel na ňu s predstieraným záujmom. „Stalo sa niečo?"
„Nestaraj sa," povedala a pokračovala: „Choď na lov, kým nevyjde slnko."
„Victor sa v poslednom čase zaujíma o tvojho brata," informoval ju a odišiel. Nahnevane privrela oči, dopila nápoj a pohár hodila o stenu oproti. Pohár sa rozbil a črepiny dopadli na koberec.
Victor sa to dozvie a Roger oľutuje, že sa zaľúbil. Victor vedel byť krutý, ak niekto porušil pravidlá, ktoré platili tisícročia. Bála sa, čo by mohol urobiť jej bratovi. Ak to bláznovstvo neskončí Roger, ukončí to ona. Bude musieť. Radšej sa vzdá jeho lásky, akoby mala prísť o neho. Veď nemala nikoho iba jeho, čo by s ňou bolo, keby Roger zomrel. Vždy boli spolu a vždy budú. Brat a sestra. Naveky.

Vyšiel zo svojej izby práve, keď Christabel nahnevane odišla do spoločenskej miestnosti. Pochyboval o tom, že si ho všimla a tak sa ani neobťažoval zastaviť ju. Všimol si črepiny na koberci a to len zvýšilo jeho podozrievavosť. Niečo sa tu dialo. Niečo, čo išlo pomimo neho. A boli do toho zapletení Christabel s Rogerom. Nepáčilo sa mu to, lebo bol zvyknutý, že o upíroch z klanu vedel vždy všetko. Spovedali sa mu a nemali mať pred ním tajomstvá. Ale Christabel a Roger boli odveky opradení zvláštnym tajomstvom. Možno tých tajomstiev bolo viac.
Podišiel ku krbu a sadol si do neďalekého kresla. Za tie storočia, čo mu Christabel a Roger slúžili, ani raz ich z ničoho nepodozrieval. Boli to jeho najbližší, najvernejší, najsilnejší upíri. Prečo by sa to malo zmeniť? Oni by boli tí poslední, čo by ho chceli zradiť.
Niekto vošiel a on sa otočil za krokmi.
„Roger, zase na poslednú chvíľu," ozval sa, čo Rogera prinútilo zastať a pozrieť sa na Victora, „v poslednej dobe tráviš noci mimo zámku."
„Chodím loviť," vysvetlil jednoducho a chcel odísť do spoločenskej miestnosti.
„Iba loviť?" Opýtal sa podozrievavo a Roger iba prikývol. „Ak budeš loviť tak často, ľudia si všimnú, že každú noc niekto mizne."
„Dávam si pozor," namietol Roger, „ich telá nikdy neobjavia, môžu si myslieť, že ušli, smrteľníci majú pozoruhodnú fantáziu."
Victor zvesil plecia. Stávala sa z Rogera beštia prahnúca po ľudskej krvi? Stane sa divým a bude vraždiť pre potešenie, ktoré nikdy nezmizne? A potom...potom sa možno obráti proti svojim.
„Christabel je v spoločenskej?" Prehovoril Roger, keď Victor dlho mlčal.
„Áno," prikývol. Roger sa uklonil a odišiel.

Sedela na lavičke v parku. Bola neskorá jeseň, čo znamenalo, že slnko sa na oblohe objavovalo čoraz menej. Vystriedali ho ťažké mračná, ktoré pirniesli dážď. Stromy strácali svoje listy už pri najslabšom vánku.
Hľadela na svojho otca, ktorý sa na druhej strane parku dohadoval s mužom spred pár týždňov. Potrvá dlho, kým otcovi odpustí všetko to, čo spravil. Zadĺžil sa a dostal sa do problémov. Pomoc hľadal u neprávnych ľudí. Dokonca zašiel tak ďaleko, že neváhal prisahať na jej život. Nebyť Rogera, už dávno by sa potĺkal život sám. Nestratil už snáď dosť? Nezobral im už život veľa?
Netrpezlivo sa zamračila na slnko. Túžila opäť vidieť Rogera. Milovala ho, no zároveň si uvedomila, že nemôže byť súčasťou oboch svetov. Ona ako človek zostarne a umrie. No Roger...Roger bude naveky taký istý. Nezostarne. Roky sa na jeho výzore neodrazia. Bude tu ešte tisícročia po jej smrti.
Mohol ju premeniť a ona nepochybovala o tom, že by to urobil, keby ho požiadala. Ale otázkou bolo, či chce byť upírkou. Živiť sa krvou ľudí. Krvou, ktorá koluje aj v jej žilách. Pri tej myšlienke sa striasla. Nedokázala by to.

Bezmyšlienkovo čistila svoje dýky a nože. Roger odišiel tesne po západe slnka a ona vedela, že odvtedy Victor nerozhodne blúdi po zámku. Okrem Rogera sa vydala na lov aj väčšina upírov. Ona nemala náladu. Istotne by natrafila na Rogera a tú smrteľníčku a to by nedopadlo dobre.
Začula kroky, ktoré by spoznala kedykoľvek a kdekoľvek. Odložila dýku, podišla k dverám a otvorila ich.
„Victor, odchádzaš?" Opýtala sa prekvapene a on sa zarazil s rukou položenou na kľučke dverí.
„Idem...na lov," povedal a ona neveriacky nadvihla obočie.
„Nikdy nechodíš na lov," pripomenula mu fakt, že už roky nevyšiel zo zámku. Hugo mu každý týždeň privliekol nejakého smrteľníka.
„Dnes som sa rozhodol, že idem na lov," zavrčal podráždene a odišiel. Keď sa za ním zavreli dvere, rýchlo zbehla do podzemia. Vbehla do miestnosti, v ktorej skladovali zbrane. Rýchlym krokom podišla ku skrini, kde mal svoje zbrane Victor. Otvorila ju a porazene sklonila hlavu. Victorove zbrane boli preč.
„Roger," šepla.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 2 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 44 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 sirraell 14.02.2008, 14:00:49 Odpovědět 
   potĺkal život sám - potĺkal životem sám

Zlepsujes se, linie pribehu je velmi zajimava, uz se tesim na dalsi dil. Za 1.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
O bílém verši
Charles
ŠLENDRIÁN
Johannes Faustus
Cíga, láska, sm...
Polly
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr