|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28992 příspěvků, 4550 autorů a 303430 komentářů :: on-line: 0 ::
|
 |
|
:: Witch and vampire II. ::
 Mon |
publikováno: 23.03.2008, 10:35
|
| Poďte si vypočuť príbeh z dávnych čias, keď ešte existovala mágia a ľudia sa báli všetkého neznámeho. Príbeh o krehkej čarodejnici s tajomnou minulosťou a jej spoločníkovi upírovi. |
| |
|
|
Cesta k chatrči ukrytej medzi stromami na začiatku hustého lesa jej trvala dvakrát dlhšie ako inokedy. Musela sa brodiť snehom, čo napadol odkedy ráno odišla, lebo sem sa nikto neodvážil chodiť a v náručí niesla spiace dieťa.
„Alomora,“ šepla a dvere sa s vrzgotom otvorili. Vošla dnu a nohou ich zabuchla, tým prebudila svojho spoločníka spiaceho na lôžku, ktoré stálo mimo dosah slnečných lúčov, čo sa prebojovali cez škáry medzi doskami, ktorými boli zatlčené okná. Uprel na ňu svoje tmavo modré oči, pripomínajúce večernú oblohu a ticho ju sledoval. Nebolo pre neho ťažké odhadnúť, kedy sa jej nemá prihovoriť. A teraz bola tá chvíľa. Inak by na neho vyletela a musel by si vypočuť všetko, čo ju za posledný týždeň hnevalo. Inokedy by to riskoval, no teraz nemal dosť síl, aby sa bránil.
„Dúfam, že sa máš ešte horšie ako včera,“ zašomrala, keď ukladala dieťa na svoju posteľ. Neodpovedal, bolo by to k ničomu. V skutočnosti nepotrebovala poznať odpoveď. Nechápavo sa pozrel na dieťa, lebo nerozumel tomu, prečo ho Elizabeth doniesla. Nikdy nikoho neprichýlila- nie že by o to mal niekto záujem. Po celý čas, čo žili v tejto chatrči, nemali jediného hosťa.
Elizabeth si zrejme všimla, kam hľadí, lebo sa nepríjemne zamračila. „Si spokojný? Vidíš k čomu si ma donútil?“
„Elizabeth, ja...“
„Mlč,“ zahriakla ho. Sledoval ju, ako sa naklonila k dieťaťu, nežne ho pohladila po vlasoch a zašepkala slová, ktorým nerozumel. Bol si istý, že to bolo nejaké zaklínadlo. Náhle sa vystrela a uprela na neho svoje hnedé oči. „Pokús sa nezabiť ju.“ Povedala, zvrtla sa a vybehla z chatrče.
Díval sa za ňou a mal chuť rozbehnúť sa za ňou. S námahou vstal z postele a podišiel k dieťatu. Vedel, prečo sa Elizabeth správala takto. Pochopil už aj to, prečo sem doniesla to smrteľné mláďa. Bála sa o neho, to on ju donútil, aby urobila niečo, o čom nikdy nechcela ani počuť. Otočil sa a zamieril k dverám, no náhle sa zastavil. Bol deň, keby vyšiel von denné svetlo by ho spálilo na popol. Pozarene zvesil plecia, vrátil sa k dieťaťu a zničene sa naň zadíval.
Hneď ako slnko zapadlo za hory, vybehol z chatrče a stratil sa v lese. Nemusel sa pozrieť na Elizabeth, aby vedel, že s tým nesúhlasí. Veď len minulú noc ho lovci skoro dostali. Lovci, ktorí ho prenasledovali roky, kvôli nim sa musel často ukrývať. V minulosti bolo ťažké ujsť im, no už tri roky s ním bola jeho bosorka.
Krásna a chladná Elizabeth sa mu tisíckrát vyhrážala, že ho vymaže zo svojho života, ale nikdy to neurobila. Ak sa na neho nahnevala, jednoducho ho ignorovala, no po čase sa s ním opäť rozprávala. Nikdy jej to nepovedal, ale bol rád, že vstúpila do jeho života a tajne dúfal, že nikdy neodíde.
<i>Bežal lesom a lístie mu šušťalo pod nohami. Počul kroky svojich prenasledovateľov, no neodvážil sa obzrieť. Vedel, že v lese sa im stratí. Tesne popri jeho uchu preletel vzduchom šíp a zabodol sa do stromu. Náhle medzi stromami zbadal niečo čierne. Nemohli ho tak rýchlo dohnať, napriek tomu sa rozhodol vyhnúť aj tomuto novému nebezpečenstvu.
„Na zem!“ Začul ženský šepot a zrazu sa ocitol na zemi. Okolo neho niečo prebehlo, no jediné, čo si zbadal, bola čierna látka. Neďaleko si všimol krovie a odplazil sa k nemu. Pozorne si prezrel okolie, ale nikoho nezbadal.
Po chvíli spomedzi stromov vybehla mladá žena v čiernych dlhých šatách. Hnedé vlasy, ktoré sa jej uvoľnili z pevného vrkoča, jej padali do tváre. Vyskočil na nohy a ona prebehla okolo neho.
„Bež!“ Skríkla a schmatla ho za ruku. V behu sa otočil a všimol si jediného lovca, ktorý bežal za nimi. Lovec Vyzeral, akoby práve vyliezol z jazera. V mokrých čižmách sa mu šmýkalo, no vždy našiel stratenú rovnováhu.
„Pohni,“ upozornila ho žena, „musíme sa dostať z lesa...“
„Stoj, bosorka!“ Zakričal za nimi muž. Žena sa náhle zohla k zemi a tesne nad jej hlavou preletel šíp, ktorý muž vystrelil.
„Flaceh,“ zašepkala žena. Šíp zostal visieť vo vzduchu. Zarazene pozrel na ženu, ktorá teraz bežala k šípu. Načiahla k šípu ruku a otočila ho k lovcovi bez toho, že by sa šípu dotkla.
„Robím to nerada,“ usmiala sa na lovca a fúkla do šipu, ktorý sa zastavil až v hrudi lovca. V tej chvíli pochopil, že do jeho života vstúpila čarodejnica.</i>
Vstúpil do mestečka. Spomalil, keď vošiel do uličky, kde sa potulovali ženy ochotné vám spríjemniť dlhú noc. Chodil sem len výnimočne. Zo začiatku chodil, aby strávil noc s nejakou ženou, ale odkedy tu stretol ju, vracal sa za ňou. Tak ako vždy, keď sa mali stretnúť, stála na konci uličky. Oblečená do strohých šiat, ktoré viac odhaľovali ako ukrývali.
„Lotta?“ Oslovil ju a ona sa usmiala, chytila ho za ruku a spoločne vošli do neďalekého domu.
Stála pri kozube a do kotlíka sypala červený prášok, potom sa otočila k stolu, na ktorom boli porozkladané rôzne bylinky, fľaštičky, krabičky a hrubá kniha.
„Prášok krvi, rozdrvená kosť, sušená koža,“ kontrolovala prísady a odkladala fľaštičky, ktoré už nepotrebovala. Naklonila sa ku knihe a zamračila sa. „Čerstvá krv...krv...“ Zamyslene pozrela po stole, no pokrútila hlavou. „Čerstvá krv...“ Zobrala ostrý nôž a chystala sa porezať na dlani, no práve vtedy do chatrče vošiel jej spoločník a zhusene skríkol: „Preboha! Dúfam, že to nebudem musieť jesť...“
Elizabeth sa strhla a porezala sa hlbšie ako chcela, pocítila ostrú bolesť. „Sakra, ty si teda vieš vybrať, kedy prísť.“
„Čo to stváraš,“ zamračil sa, z police zobral čistú látku a masť. Všimol si, že dievčatko, ktoré Elizabeth priniesla minulý deň, tam už nebolo. Zamieril k nej, aby jej ošetril ruku. No ona sa otočila ku kotlíku a nechala pár kvapiek svojej krvi padnúť do tekutiny, ktorá sa sfarbila na čierno. Elizabeth si podráždene vzdychla. „Malo by to byť modré...“
„Ukáž mi tú ruku,“ chytil ju za porezanú ruku, opatrne natrel ranu masťou a dlaň jej obviazal. „O čo sa pokúšaš? Smrdí to ako zdochlina a nevyzerá to o nič lepšie.“
„Snažím sa vytvoriť krv,“ vysvetlila, sklonila sa nad knihou a ešte raz si prečítala postup.
„To predsa nesmieš! Vie o tom Morgana?“
„Prečo by o tom mala vedieť? Je to bylinkárka...“ Povedala bez toho, aby sa na neho pozrela. „Nerozumiem, prečo to nevyšlo...možno...ešte som nepoužila zaklínadlo...“
„Nech ťa to ani nenapadne,“ namietol, ale ona ho nepočúvala a vrátila sa ku kotlíku. Sklonila sa k nemu a fúkla do neho. „Avid des avid fray cor...“
Schytil ju za driek a odtiahol od kotlíka. Pevne ju objal a odmietal pustiť. Otočila sa tvárou k nemu a nahnevane na neho pozrela. „Čo to, sakra, robíš?!“
„Zachraňujem ti život,“ odvetil pokojne a zazrel na kotlík v kozube, „nie som odborník na tie tvoje čary a zaklínadlá, ale pamätám si niečo z tých historiek, ktoré mi rozprávala Morgana...a viem, že to, o čo sa pokúšaš je nad tvoje sily.“
„Pusti ma!“ Skríkla a on ju hneď poslúchol, ale postavil sa tak, aby jej zabránil podísť ku kotlíku. Neveriacky na neho pozrela: „Nedôveruješ mi? Nie je to ťažké...len stará mágia, ktorá sa už nepoužíva, lebo ju zakázali...“
„Áno, a zakázali ju z nejakého dôvodu,“ prikývol. Podráždene vydýchla, otočila sa tak rýchlo, že jej vlasy minuli len o pár milimetrov jeho tvár, rázne odkráčala k svojej posteli a sadla si. „Snáď sa na mňa nejdeš hnevať.“
„Nie, ty nechceš, aby som ti pomohla,“ pokrčila plecami, „ale ak budeš zase potrebovať krv, vynechaj ma z toho.“
„Elizabeth, nemôžem ti predsa dovoliť, aby si sa zabila,“ povedal, „vieš predsa, že o toto sa pokúšali mnohí a každý jeden z nich zomrel.“
„Neboli takí silní ako ja!“
„Nie si až taká silná,“ namietol a ona na neho zazrela, „dobre...už si na mňa tak či tak nahnevaná, takže ti môžem povedať aj niečo iné...“ Zdvihla hlavu a uprela na neho svoje oči. „Trošku som pátral...“
„Nerozumiem,“ pokrútila hlavou.
„V tvojej minulosti,“ povedal a jej oči sa nebezpečne zaleskli.
„Čože?! V mojej minulosti?! Zabudol si na našu dohodu? Minulosť je minulosť a nikdy sa k nej nebudeme vracať!“ Vstala, jej oči stmavli a jemu niečo nahováralo, aby tento rozhovor ihneď ukončil. Ale musel sa o tom s ňou porozprávať. Už tak dlho si plánoval tento rozhovor.
„Nikdy si mi nepovedala, že máš sestru...“
„Nemám!“ Pokrútila hlavou. Poznal, že o tom nechcela hovoriť.
„Naozaj?“
„Je mŕtva.“
„Elizabeth, ja som ju našiel a je...“
„Povedala som, že je mŕtva! Pre mňa zomrela pred siedmimi rokmi!“ Skríkla Elizabeth, vypochodovala z chatrče a nezabudla tresnúť dverami. Porazene zatvoril oči.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 1 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
1.5 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 3 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 15 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
