obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Hlad a láska určují veškeré lidské dějiny."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915445 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39650 příspěvků, 5754 autorů a 391040 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Hrob nárekov ::

 autor Mehmed publikováno: 20.06.2008, 6:17  
Môj posledný príspevok sa zjavne nestretol s pochopením :) Tak si dovolím ešte jednu takú osobnejšiu spomienku, a sľubujem, že na dlhší čas bude posledná. Je to opäť "výlevovka", alebo ako ju chcete nazvať. Verím však, že si v nej niekto niečo pre seba nájde...
 

„Zahrám Vám hudbu, ktorou môžete zobudiť mŕtvych“...to sú slová majstra de Saint Colombe z filmu „Tous les matins du monde“. Ó, áno....je to taká hudba. Ale on svoju mŕtvu dcéru nezobudil. Tak o čom to je?
V Malom Princovi sa píše, že duše všetkých ľudí sa menia na hviezdy. Áno, keď oblaky skryjú všetky hviezdy na nebi, a svieti len jediná, viem presne, komu patrí. Môžem ju zobudiť? Nie, nikdy.... Môžem jej zakývať, a povedať, že hoci na ňu nikdy nemyslím, nezabudol som.
Nezabudol...čím som starší, tým viac ju cítim, aj keď na ňu nemyslím. Keď odišla, mal som 11 rokov, a nechápal som, čo znamená „odísť“. V tom prvom momente mi nechýbala....viete, čo som spravil? Zapol som video a pozeral Lasicu a Satinského, predstavenie Byt. Vydržal som asi pol minúty, kým som zistil, že to vôbec nie je vtipné ani smiešne... Po tej pol minúte som to vypol, začal plakať, prvý krát a naposledy kvôli nej. To bola tá chvíľa absolútneho plaču, keď som pochopil, že už sa nevráti. A že jediné, čo pre ňu môžem spraviť, je žiť ako správny človek. Už teraz viem, že som to nezvládol. Prepáč mi to.
Vtedy, keď som padal z okna štvrtého poschodia svojej školy, bola si to Ty, kto mi zachránil život? A prečo? Vtedy som Ti bol vďačný, dnes neviem, či tu chcem ostať. Je tam hore tak zle, že ma radšej necháš na Zemi? Alebo som tak zlý, že si to nezaslúžim?
Môžem ešte niekedy odčiniť svoje hriechy, môžem vrátiť lásku tým, ktorým som ju vzal? Môžem dať svoje city ľuďom, ktorí mi ublížili v dobrej viere, že mi pomáhajú? Môžu mi títo ľudia odpustiť ten chlad v mojej duši? Vieš, o kom hovorím, veľmi dobre to vieš...
Bol som malé dieťa...nechápal som nič. Keď si prišla so smútkom v tvári, a povedala „Škrť ma“, nevedel som, čo sa deje v Tvojom srdci. Prepáč mi to, prosím...myslel som si, že je to hra...ale keď si zavrela oči, a prijala zovretie mojich rúk, zľakol som sa. Pochopil som, že Ty to ako hru nemyslíš....inštinktívne som Ťa objal, povedal „prepáč“, ale aj tak som Ti nezabránil v tom, čo chceš spraviť. Už vtedy si bola rozhodnutá.
Myšlienky na tú dobu sa zvyčajne decentne držia v ústraní, a dovoľujú mi usmievať sa na ľudí, ktorých mám rád. Len niekedy sa nástojčivo dožadujú pozornosti, a vtedy ich nedokážem udržať... Pamätám si všetko, ver mi. Aj na tie príšerné momenty, keď som sa Ťa nedokázal aspoň slovami zastať, ale v hysterickom záchvate kričal „Nechcem Ťa“. Pritom som veľmi dobre vedel, že to celé nie je Tvoja chyba. Pamätám si aj na to, ako som sa potom pýtal na ruky a povedal „Ale áno, chcem Ťa“...Pochopila si ma, ale tú jazvu som asi z Tvojho srdca nezmazal. Prepáč mi, prosím, ak môžeš. Nezvládal som tie situácie...nenávidel som, ako Ťa týral pred mojimi očami. Ale mojou túžbou nebolo Tvoje šťastie, ale ticho a kľud pre mňa.
Tvoj žiaľ musel byť veľký....chápem to dnes, keď sa sám trápim kvôli niekomu...veď vieš...vieš o tom viac ako ja...dnes chápem, že vziať si život je prejav najväčšieho zúfalstva. Ja som k nemu nedospel... A možno je to aj Tvoja zásluha.
Ale keď sa v noci zadívam na oblohu pokrytú mrakmi, vždy vidím jedinú hviezdu. Je stále tam, na tom istom mieste. Presne tam, kam sa dívam. Ja viem, že si to Ty. Odišla si z môjho života. Vyhnal som Ťa z mojej mysle. Ale nikdy neodídeš z mojej duše. Držíš ju pevnou rukou. Prosím, nepovoľ, lebo pôjdem za Tebou...
Raz, počas jednej z tých hrozných chvíľ, si mi povedala, že ak sa ja tak budem správať k svojej žene, zabiješ ma. Však som sa tak nesprával?! Dnes už svoju hrozbu nemôžeš naplniť. Ty si preč, tak blízko pri oblakoch, a už máš právo súdiť životy pozemšťanov. Ale tá hrozba, že ma zabiješ, nado mnou visí. Vlastne nie, nevisí...Vieš, že nedokážem udrieť ženu, však to vieš? Vidíš ma, ako sa trápim kvôli láske.. Alebo nie? Som aj ja násilník a uzurpátor? Nechcem ním byť... a nie preto, že sa bojím Teba...
Bolo to ťažké obdobie. Mrzí ma, že si to nezvládla, možno by som dnes dokázal skloniť hlavu do Tvojho náručia, vyžalovať sa Ti, porozprávať Ti o svojich túžbach, nádejách a sklamaniach. Viem, že si ma milovala, a chápem, aké ťažké muselo byť rozlúčiť sa zo životom. Verím, že kolesá toho vlaku Ti rozumeli. Aj ja sa o to snažím. Och, aké ťažké muselo byť ľahnúť si na tie koľaje. Aká zúfalá si musela byť, aká bolesť Ťa musela zvierať... Priviedla si ma na svet...na svet, v ktorom trpím, v ktorom musím svoju hlavu zvierať v bezmocných prstoch svojich rúk. Ale ak si to bola Ty, kto ma zadržal v tom poslednom metri môjho pádu...ďakujem. Ďakujem. Asi nikdy nedokážem dať toľko lásky, koľko sa mi dostáva, asi nikdy nedokážem pomôcť tak, ako pomáhajú mne. Asi sklamem svojich najbližších, ako si bola sklamaná Ty. Ale môžem Ti sľúbiť, že nikdy ma nebudeš chcieť zabiť.
Neviem, či to dokážeš pochopiť z miesta, kde teraz si, ale každé ráno vychádza Slnko, tak ako predtým. Už roky. A neviem, či ešte poznáš to slovo, ale jeho lúče hrejú na tvári. Ráno sa prebudím, a ani si na Teba nespomeniem. Nemôžem, pretože by som nedokázal žiť. Namiesto toho otvorím okno a pozerám sa na nebo, na ktorom si v noci svietila. A ďakujem všetkým, ktorí mi v mojich ťažkých chvíľach dali to najcennejšie...objatie a teplé slová. Ani neviem, čím si zaslúžim týchto ľudí.
Každé ráno vychádza Slnko, a jeho lúče hrejú. A prináša mi pocit šťastia. Prepáč mi, že za Tebou naveky nesmútim, prepáč mi, že sa teším z každého pekného slova, ktorého sa mi dostane. Vieš, niekedy, keď ma noc zovrie svojimi temnými drápmi, hovorím si, že tak si to chcela. Aby som bol šťastný. Nie vždy sa to dá, niekedy preplačem celé noci, aby som Ti vzdal úctu. Stále chcem byť skôr v Tvojej úlohe...úlohe trpiacej, nie úlohe človeka spôsobujúceho utrpenie.
Ja viem, že tomu rozumieš. Si niekde inde, vidíš veci inak, možno už rozumieš celému tomu nášmu smiešnemu svetu, ktorý býval rajom. Možno rozumieš, prečo si z neho sami robíme peklo. Ale verím, že stále Ťa bolí všetko, čo sa stalo. Už Ťa asi netrápi bolesť hlavy po údere fľašou, ani rany na chrbte po ranách bičom. No určite Ťa trápia naše osudy. Tak vedz, že ja som šťasťný. Áno, občas si poplačem, občas chcem zomrieť, občas mnou máva túžba po nedosiahnuteľnom. Ale som šťastný. Naozaj. Môžeš byť tam hore pokojná. Ale ja nevidím Tvoje myšlienky. Niekedy by som chcel...vieš...vedieť, čo Ťa teraz trápi, na čo myslíš, ako sa na nás dívaš.
Hrob nárekov je skladba majstra de Saint Colombe. Sledujem jeho hru a niekto mi trhá srdce z hrude. Núti ma plakať. Ten nárek pre jeho zosnulú manželku je mojím nárekom. Aký je Tvoj nárek? Je to túžba, zúfalstvo, sklamanie? Je to smútok? Bolesť? Alebo so slzami šťastia v očiach ďakuješ láske, ktorá Ťa donútila siahnuť si na život? Alebo nenariekaš vôbec, pretože tak to celé malo byť a Ty tomu už rozumieš?


 celkové hodnocení autora: 96.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 4 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 18 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 40 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Ledový oheň 30.06.2008, 18:15:16 Odpovědět 
   Počkat.. teď myslím, ale že tyhle řečené chyby na ostatních nehledám.. a ne že tam jsou.. já u tebe žádný zrovna nenašla. A už vůbec ne pravopisný když neznám slovenskej pravopis.. asi jsme si špatně rozuměli.
 ze dne 30.06.2008, 18:41:06  
   Mehmed: Chyba na mojej strane :) Ja som Ťa zle pochopil. Posielam pozdravy
 Ledový oheň 30.06.2008, 15:06:49 Odpovědět 
   Jaj.. teď si mě nějak nachytal. Asi pravopis (levopis) stylistyka. A ty nehledám. Buď si jich všimnu nebo ne. A pak takový ty dějový. Ty jsou možná i horší. Těch si čtenář navíc všimne líp. A potom je tu takovej ten suběktivní dojem. U kterýho nejde mluvit o chybě.
 ze dne 30.06.2008, 15:17:44  
   Mehmed: Hm...ďakujem :) Porozmýšľam o tom a budem sa nabudúce viac snažiť. Pekný deň prajem :)
 Ledový oheň 30.06.2008, 14:27:54 Odpovědět 
   Souhlas s amazonitem. Až na ty hchyby. já je nehledám.
 ze dne 30.06.2008, 14:40:56  
   Mehmed: Ďakujem pekne. Som rád, ak sa to aspoň trochu páčilo. Smiem sa opýtať, v čom sú tie chyby? Okrem preklepov...nie som schopný to objektívne posúdiť. Zaujíma ma to pre poučenie sa do budúcnosti :) Ale každopádne ďakujem za názor.
 Hanulka222 22.06.2008, 21:43:45 Odpovědět 
   Odpověď na příspěvek od uživatele: Hanulka222 ze dne 21.06.2008, 10:08:52

   Díky...
Jsem ráda, že to bereš takhle :-)
A mimochodem, nevymýšlím si. Já se to ani nenaučila... :-)
A není za co, jsi tu jeden z mála, u kterého pokaždé zajásám, když zjistím, že jsi publikoval něco nového...
 ze dne 22.06.2008, 21:56:59  
   Mehmed: Och, ďakujem, až som sa začal červenať. Napísal by som aj viac slov, ale nemôžem to prehánať s komplimentami...budem si ich šetriť na ďalšie Tvoje diela, ktoré si prečítam. (Aj tak mi nebudú stačiť)
 Devona 21.06.2008, 16:40:59 Odpovědět 
   Niekto, by mohol povedať krásny text, no ja viem že toto, len text nieje. Je TO život môjho priateľa, na ktorom mi záleži, a mám ho veľmi rada ;). O niektorých veciach som nevedela, ale tých bolo pomenej, mala som to šťastie, že si mi o nich povedal.
Raz sa a kamarat opýtal kedy si naposledy plakala? A ja som mu musela odpovedať, že i dnes som plakala . . . a dnes som neplakala raz ale viac krát pri tom, ako som čítala Hrob nárekov . . . nehanbím sa za môj plač . . . podľa mňa by mal byť pre teba ako spisovatela ocenením. A pre mňa ako čitateľku inšpiráciou (tomu ver, že aj je). Maťo, ak ty niesi správny človek, tak ja fakt neviem kto je . . . tvoja mamka je podľa mňa na teba najmenej hrdá, ak nie viac. A rozhodne si nikomu neublížil, a ani nedokážeš ublížiť, niekomu koho miluješ . . . a určite, by chcela aby si bol šťastný, a nie smútil za ňou. Ver, že tieto slová niesu len prázdne . . . a myslíš, že skade by ma aj napadli keby som ťa nepoznala ;)
 ze dne 21.06.2008, 17:00:37  
   Mehmed: Ahoj. Tak toľko pekných slov na svoju adresu si určite nezaslúžim, ale veľmi krásne Ti za ne ďakujem. Práve ľudia ako Ty robia tento svet krajším. Ďakujem...
 Hanulka222 21.06.2008, 10:08:52 Odpovědět 
   Co mi to děláš???

Já jsem jen čtenář, ale ty jsi teď během několika dnů napsal hned dvě dílka, ve kterých jsi otevřel svou duši, vložil jsi do nich tolik pocitů, tolik otázek, že se člověk musí zastavit a ptát se k čemu to všechno, proč je všechno takové?
Stojím a koukám se, proč v některých životech musí být tolik utrpení a ztrát. Melancholie a otázek. A taky trochu zapomnění.
Je opravdu těžké tohle všechno hodnotit. Tohle je přece jenom ještě jiná nota než příspěvek předtím. Nevím proč, ale toto mě zasáhlo ještě víc.
Nebudu to dál rozmazávat, musím si to nejdřív všechno srovnat, abych zas nešířila nějaký blbý řeči a věty k nepochopení.
Ale známku dám hned, tou jsem si totiž jistá...
 ze dne 21.06.2008, 22:01:21  
   Mehmed: Ty v žádnem případě nejsi jen čtenář, ani nešíříš blbý řeči. Naopak, čím viac čítam Tvoje diela, tým viac vzrastá moja úcta k Tebe. Preto ma teší, že aj v Tebe moje úbohé pokusy o literatúru vyvolávajú nejaké emócie (aspoň dúfam, že si to nevymýšľaš :) Ďakujem Ti.
 m2m 20.06.2008, 13:17:09 Odpovědět 
   :-(

Maťko...nezlob se, ale zeptám se Tě, jestli je vůbec možno se na těchto pár stovek slov dívat objektivně. Je možné s Tebou polemizovat? Ano, je, našly se věty, se kterými nesouhlasím, ale proč každým svým dílem vháníš do světa kus svého srdce, nikoliv umění, ale své lidskosti?
Tohle je text, který pláče. Je to text duše, která si občas zapláče také. Ale tu duši vlastní očividně nádherný člověk.
Z literárního hlediska bych nejspíš jen pokrčil rameny. Ale Ty to čtenáři nedovolíš. Zavalíš ho emocemi, zavalíš ho svým já.

Člověk, milá amazonit, tuší, chápe, co v těch větách je. Ale hlavně cítí, jaká bolest, jaká odvaha i jaký strach i jaké štěstí a vyrovnání se v těch slovech je.
 ze dne 20.06.2008, 13:27:02  
   Mehmed: Ďakujem za pekné slová, určitě se nezlobím. A ako som predznamenal a sľúbil v úvode, prestanem s týmto vypisovaním :) Prajem Ti pekný deň.
 First Girl 20.06.2008, 12:58:40 Odpovědět 
   Uplne nadherna vypoved plna krasnych emoci. Hrozne me to mrzi, ze to vubec nemas lehke, ale je dobre, ze jsi takovy bojovnik.
 ze dne 20.06.2008, 13:25:27  
   Mehmed: Ďakujem za hodnotenie. Nič Ťa nemusí mrzieť. Kto to má v živote ľahké? Každý zažíva mnoho veselých i smutných chvíľ, "každý si nese své břímě". Ja si ozaj nemám na čo sťažovať. Človek, ktorému je tento text venovaný, to mal omnoho ťažšie. A preto si uvedomujem, aký som šťastný.
 amazonit 20.06.2008, 6:17:24 Odpovědět 
   velmi emotivní dílko, dojemné, až takové zvláštně mrazící v zádech, ale ne ,,strachem", ale tím nábojem, který v sobě nese, který se dokáže trefit čtenáři do srdce..., přestátá hledat chyby a jen čte, cítí z řádků tolik pocitů a tuší, snad i chápe, co je v těch větách
 ze dne 20.06.2008, 9:47:20  
   Mehmed: Ďakujem veľmi pekne.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
karin.kimberly
(13.2.2020, 19:55)
Wade Milbot
(8.2.2020, 22:42)
wavawe6611@bizcomail
(8.2.2020, 06:04)
elizabeth139
(3.2.2020, 06:34)
obr
obr obr obr
obr
Nežiadaná slobo...
dilemer
Dotkni se mě
Hnědoočka
Svět za zdí 1. ...
Lucie Paterová
obr
obr obr obr
obr

Mesačný prach
Therion
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr