obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kdo nemá peněz, je chudý; kdo nemá přátel, je chudší; ale kdo nemá srdce, je nejchudší na světě."
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Witch and vampire IV. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Witch and vampire
 autor Mon publikováno: 02.07.2008, 15:15  
Poďte si vypočuť príbeh z dávnych čias, keď ešte existovala mágia a ľudia sa báli všetkého neznámeho. Príbeh o krehkej čarodejnici s tajomnou minulosťou a jej spoločníkovi upírovi.
 

Prebudila sa a keď si uvedomila, že leží v náručí Cola, rýchlo sa postavila. Upravila si šaty, aby sa nemusela pozrieť na svojho spoločníka, ktorý ju pozoroval.
„Vydrží to asi dve hodiny,“ ozval sa, keď si spomenul na elixír.
„Dobre,“ prikývla a ukázala na malú debničku v poličke, „sú tvoje, nemiň ich rýchlo, lebo nové ti budem môcť urobiť až pri ďaľšom splne.“
Prikývol a Elizabeth si prehodila cez plecia plášť.
„Idem za Morganou, neviem, kedy sa vrátim, snáď o pár hodín, ale veď ty aj tak zrejme zase ideš za nejakou tou...“
„Áno, idem,“ skočil jej do reči a ona podráždene prižmúrila oči, chcela niečo povedať, ale potom iba pokrútila hlavou a odišla.
Keď vyšla z chatrče, zamračila sa na mesiac na oblohe. Snáď Morgana nebude spať. Tá starenka ju niekedy rozčulovala, ale mala ju rada. Akoby jej nahradila mamu. Veď sa poznali päť rokov a prvý rok bývala u nej, až kým neobjavila túto chatrč. Malý domček z dreva stál nie príliš ďaleko od dediny, viedla sem aj cesta, ktorá však rokmi zarástla, kedže na toto miesto nikto nechodil. Ľudia verili, že chatrč je prekliata, no boli to len ich povery podložené strachom z neznáma. Ale aj za tie roky, čo bola chatrč opustená, sa sem občas zatúlali deti. Odkedy tu však žila Elizabeth, nikto z dediny sa nepriblížil. Aj preto sa teraz musela Elizabeth prebojovať cez sneh, ktorý napadol, aby sa dostala do dediny. Netrvalo jej to príliš dlho, napriek tomu bol jej hnev väčší.
„Beth, nevieš koľko je hodín,“ zamračila sa na ňu starena, keď Elizabeth vošla bez zaklopania do jej obchodíka, lebo vedela, že práve tam starena bude. Obchodík bol aj Morganin domov.
„Niečo pred polnocou?“ Nadvihla obočie Elizabeth a viac tomu nevenovala pozornosť, namiesto toho si sadla k stolu. Morgana sa na mladú čarodejnicu starostlivo zadívala, potom si sadla oproti nej.
„Ako sa má Cole?“ Prerušila ticho Morgana a všimla si ako Elizabeth uhla pohľadom.
„Zrejme je v poriadku, ešte v tú noc si užíval v posteli jednej z miestnych prostit...“
„Určite mu krivdíš,“ zarazila ju Morgana, lebo neverila, že by Cole trávil noci práve takto.
„Určite nie,“ pokrútila hlavou Elizabeth, „to dieťa...je ešte stále u teba?“
Morganu prekvapilo, že sa Beth pýta na dievčatko, ktoré k nej priniesla po tom, ako sa z neho napil Cole. V ten deň poprosila Morganu, aby sa o dievčatko starala, kým nebude schopné odísť. A tak sa aj stalo.
„Už dlho nie,“ pokrútila hlavou, „keď sa uzdravila, odviedla som ju do kláštora, tam sa o ňu postarajú.“
Elizabeth nakrčila nos, lebo nesúhlasila s poslednou vetou, ale nepovedala na to nič, iba prikývla. „Vymyslela som elixír, ktorý dovolí Colovi pohybovať sa na slnku.“
Morgana spozornela. „A funguje?“
„Áno, ale iba dve hodiny,“ pokrčila plecami Elizabeth, „aj to je niečo.“
„Si mocná, veľmi mocná,“ pozrela sa na čarodejnicu, „musíš byť opatrná, Beth, tá sila ťa môže zničiť.“
Beth opäť iba prikývla. Počula o mnohýh čarodejniciach a mágoch, ktorí neodolali a prepadli čiernej mágii. To isté sa mohlo stať aj jej, ak si nedá pozor a nechá sa ovládnuť svojimi citmi „Ja viem,“ šepla, „musím ísť, Morgana.“ Vstala a starenke podala fľaštičku. „To je ten elixír, pre istotu to niekam odlož.“
„Dobre, Beth,“ povedala Morgana a pohľadom vyprevádzala Elizabeth, ktorá rýchlym krokom odišla preč.

Elizabeth sa rozhliadla po prázdnom námestí osvetlenom len mesačným svitom a konečne sa usmiala. Zhlboka sa nadýchla nočného vzduchu a zamieri do najbližšej uličky, aby nepozorovane opustila mestečko. No nebola jediná, čo chcel byť nepozorovaný.
„Elizabeth?“ Začula ženský hlas, tak strašne známy, a otočila sa. Zmätene sa rozhliadla po tmavej uličke, no nikoho nevidela.
Ešte raz sa pozrela okolo a potom sa rozhodla pokračovať v ceste.
„Elizabeth!“
Strhla sa, nahnevaná sama na seba, že nevie, čo sa deje. Náhle si však všimla mladú ženu s plavými vlasmi a hnedými očami. Práve tie oči zaujali Elizabeth najviac. Už to bolo pár rokov, čo do nich hľadela naposledy.
„Ty? Čo tu robíš?“ Šepla a ústúpila o krok dozadu.
„Som rada, že sa opäť stretávame, El,“ usmiala sa žena a to bolo posledné, čo Elizebeth videla. Pocítila mučivú bolesť, keď ju niekto udrel drevom po hlave. Zozadu ju zovreli pevné ruky a ona stratila vedomie.

Otvorila oči, od bolesti ich musela zase privrieť. V hlave jej neznesiteľne hučalo. Ale potom si na všetko spomenula a vystrašene sa obzerala okolo. Mala zviazané ruky a nohy, v ústach akúsi handru. Sedela na zemi v tmavej miestnosti a za dverami bez klučky počula zvuky.
Kam ju to odviedli? Chcú ju upáliť? Zrazu si uvedomila strašnú skutočnosť-bol deň. Cole ju nemôže prísť zachrániť, nájde iba prázdnu chatrč. Čo ak ju nenájde včas? V duchu ho prosila, aby našiel spôsob, ako ju odtiaľto dostať skôr ako bude neskoro. No nemohla sa spoliehať iba na neho, musela si vymyslieť nejaký plán, keby sa mu nepodarilo zachrániť ju pred upálením. Mágia jej teraz bola zbytočná, kedže mala zviazené ruky a v ústach handru. Mohla by sa oslobodiť, ale vyčerpala by tým všetku svoju energiu a neušla by.
Očami blúdila po miestnosti, no nebolo tam nič. Zrazu sa dvere otvorili a dnu vošiel starosta mestečka, oblečený do bavlnenej tuniky a čiernych nohavíc. Zrejme tým chcel ukázať, aký je bohatý, no v skutočnosti dosiahol iba to, že Elizabeth ho mala ešte väčšiu chuť zabiť. Arny Tromh bol muž, ktorý už dávno prekročil hranicu mladosti, ale to mu nebránilo, aby si o sebe myslel, že je ešte stále príťažlivý mladík. Čo ani zďaleka nebola pravda. Ale kedže to bol starosta, nikto z týchto vidiečanov nemal dosť odvahy, povedať mu to.
Arny mal sen, ktorý mu nikto nevedel splniť, no ten sen sa dnes podvečer stane skutočnosťou. Odkedy prišla Elizabeth de Chermad do jeho mestečka, túžil ju upáliť na hranici. Nielen preto, že bola bosorka, ale Arnymu sa páčila, no už pri ich prvom stretnutí mu dala jasne najavo, že radšej by pobozkala ropuchu ako jeho. Urazila jeho ego a to jej nikdy neodpustí.
„Opäť sa stretávame, Eliz,“ očarujúco sa na ňu usmial, ale ona sa iba zamračila. „No...zrejme ťa to neteší tak ako mňa. Nevadí...“ Podišiel k nej až tak blízko, že musela mierne zakloniť hlavu, aby mu videla do tváre. „Vieš, je to zábavné. Zviazali ťa a zapchali ti ústa a predsa sa ťa boja. No ja vidím len slabú ženu, ktorá ani len netuší, čo ju čaká.“
Elizabeth podráždene prižmúrila oči. Mala sto chutí uvaliť na tohto muža nejakú kliatbu, ktorá by mu strpčovala celý jeho život.
„No tak, Eliz, nemrač sa tak na mňa, človek by si potom myslel, že ho neznášaš.“ Elizabeth nadvihla obočie a on sa zazubil. „Aha, takže takto to je. Nebodaj si našla ropuchu, ktorá sa premenila na princa?“
Niečo oveľa horšie, Arny. Pomyslela si Elizabeth a aj by sa usmiala, keby jej v tom nebránila handra.
„Odkiaľ si prišla, drahá Elizabeth? V tvojej krvi prúdi mágia a ja tomu nerozumiem. Prečo práve ty? Ako si tú moc získala...“ Zamyslene sa na ňu zahľadel, ale potom iba mávol rukou. „Ach, to je už jedno. Ty mi to nepovieš...a aj keby si si to predsalen rozmyslela a chcela mi prezradiť svoje tajomstvo, je to už jedno. Dnes večer ťa čaká smrť, bosorka.“
Zazrela na neho, no keď v miestnosti osamela, porazene vydýchla. Čaká ju smrť. Jej srdce bilo na poplach a hrdlo zvieral strach. Nechcela zomrieť, nie po tom všetko, čo už prežila.

Nervózne chodil po chartči a začínal sa obávať. Elizabeth nezvykla odísť na tak dlho. Blížil sa západ slnka, no ona ešte stále nebola doma. Čo ak sa jej niečo stalo? Morgana mu spomínala, že v mestečku si ľudia šepkajú o tom, že by bosorku mali upáliť. Od Lotty zase vedel o útoku na Elizabeth. Žeby sa im nakoniec podarilo chytiť ju? Veď nebola ani neopatrná, ani bezbranná. Elizabeth sa o seba vždy vedela postarať, ale napriek tomu sa o ňu začínal báť. Elizabeth bola jediná v jeho živote, ktorá s ním rátala vo svojich plánoch. Nemohol si dovoliť stratiť ju. Hocikoho iného by nechal na pospas osudu, ale ju nie. Až príliš mu na nej záležalo. Musí ju nájsť, aspoň sa o to pokúsiť. Nemôže tu predsa len tak sedieť a čakať, že sa objaví. Keby to slnko už zapadlo.
Náhle si však spomenul na elixír, ktorý Elizabeth včera vymyslela. Pribehol k poličke, kde bola položená debnička s fľaštičkami elixíru, jednu vybral a vypil. Ešte jednu flaštičku si pre istotu ukryl do vrecka na nohaviciach a vybehol z chatrče. Slnečne lúče pohladili jeho bledú kožu, no nespôsobovali mu žiadnu bolesť. Práve naopak, ich dotyk sa mi zdal príjemný. Ale teraz nebol čas vychutnávať si slnko, ktoré nevidel celé storočia. Musel sa ujistiť, že Beth je v poriadku.

„Morgana!“ Vykríkol meno starneky, keď vbehol do obchodíku, ktorý bol prázdny.
„Cole, no to je milé prekvapenie,“ ozvala sa starenka, ktorá zišla po schodoch dole. „Ale veď slnko ešte nezapadlo.“
„Elixír,“ vysvetlil krátko a obzrel sa okolo, „bola tu Elizabeth?“
„Áno, ale tesne po polnoci odišla,“ prikývla, „takže tie reči, čo sa od rána šíria mestom, sú pravdivé.“
„Aké reči?“
„Že konečne chytili bosorku a chystajú sa ju upáliť,“ vzdychla Morgana, „nemôžem tomu uveriť...“
„Počula si aj kedy ju chcú upáliť?“ Opýtal sa a snažil sa zachovať pokoj, ktorý potreboval na vymyslenie nejakého plánu.
„Dnes pri západe slnka,“ pozrela z okna a pokrútila hlavou, „to bude každú chvíľu...“
Cole zamyslene pozrel na slnko. „Morgana aj ty si čarodejnica...“
„Som bylinkárka,“ opravila ho, „mágia nie je vo mne, ale dokážem využiť mágiu byliniek...“
„Dokážeš vyvolať dážď?“
Na jej vráskavej tvári sa objavili pochybnosti. „Viem, ako vyvolať dážď, ale nemôžem zaručiť, že sa tak aj stane.“
„Ako dlho?“
„Do západu slnka to nestihnem. Ale Elizabeth by mohla...keby mohla rozprávať, dokázala by privolať dážď.“
Cole sa zamračil. Nevedel, kde ju držia, takže ju nemohol ísť vyslobodiť a západ slnka sa blížil. Jediná možnosť bola, zachrániť ju tesne pred upálením. No aj keby to nestihol pred tým, ako zapália hranicu, ešte mohla privolať dážď. Snáď to zvládne.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 24 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 m2m 19.08.2008, 14:44:13 Odpovědět 
   No tak derniéra jako čtenáře...je tu.

Co říct a již nebylo řečeno?
chartči - asi chatrči

S tou zápletkou souhlasím s Ekyelkou a jestli jsem v minulém díle psal o tom, že bych si dokázal představit zápletku, skutečně nastala. Temná minulost se vrátila, pravděpodobně v podobě hnědých očí.
To je myslím ten hlavní uzlík, který tento díl přinesl, neboť snaha o upálení bezpochyby přijde vniveč a Ty čtenáře poneseš do hlubin minulosti Elizabeth i Colea...a hlubin ne tak obyčejného fantasy.

Uvidíme se za pár chvil u pátého dílu...


A jestli Ti smím doporučit jednu věc...
Pečovat o své čtenáře se vyplácí. A stačí jim k tomu málo - totiž jen odpovědět.
Mno. Tak.
A jinak ještě poslední věc...tím, že si uděláš reklamu návštěvou jiných autorů, taky nic nezkazíš. Skutečně si myslím, že tohle fantasy má do sebe víc, než mnoho jiných děl tady na Saspi.

U pětky ahoj, tam už zvednu kalibr své zbraně mnohem víc.
 Imperial Angel 03.07.2008, 13:11:38 Odpovědět 
   No, myslím, že se ti povedlo čtivé pokračování a snad se ti povede stejným způsobem i pokračovat ;)
 Ekyelka 02.07.2008, 15:15:37 Odpovědět 
   Zdravím.

Po menší pauze je další díl tady: sice s celkem předvídatelnou zápletkou (upálení) i jejím pokračováním (snaha Colea o Lizinu záchranu), nicméně aspoň prvek tajemné ženy z Liziny minulosti dává tušit, že ne zcela celý příběh má namířeno do bezedné hlubiny klišé.
To je asi na upířích příbězích asi nejhorší - vzpomenout si, kolik romantických duší už o tom psalo a co psalo. Stoker, Ann Rice, dokonce i Neruda jsou jen špička ledovce.
Tím nechci říct "nepokračuj", ale "určitě pokračuj a zkus vymyslet zápletku, která tu ještě nebyla". Sice asi nebudu hned tak spokojená, neboť se v říši temnoty už nějaký čas pohybuji (a tak těch příběhů znám víc, než by mi bylo milé - ono půvabné a nevinné okouzlení krvesajstvím je dááávno pryč), ale myslím, že běžní čtenáři to určitě ocení.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
BĚŽEC
Tilda
Kde slunce nesv...
Gabriel Kataur
BARIKA
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr