|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28999 příspěvků, 4550 autorů a 303480 komentářů :: on-line: 9 ::
|
 |
|
:: Witch and vampire V. ::
 Mon |
publikováno: 19.08.2008, 15:09
|
| Poďte si vypočuť príbeh z dávnych čias, keď ešte existovala mágia a ľudia sa báli všetkého neznámeho. Príbeh o krehkej čarodejnici s tajomnou minulosťou a jej spoločníkovi upírovi. |
| |
|
|
„Myslím, že sa to začína,“ ozvala sa Morgana a kývla hlavou k skupinke ľudí, ktorí kráčali na námestie a vzrušene si niečo šepkali. Cole znechutene pokrútil hlavou, chystali sa zabiť človeka a oni sa na to priam tešili. Hlúpi smrteľníci. „Poď, zamiešame sa do davu. Ja potom vyvolám rozruch.“ Vybrala z poličky akúsi fľaštičku s modrou tekutinou. „A ty sa dostaneš k Elizabeth.“
Ukázal na fľaštičku, ktorú si ukryla do zástery. „Čo to je?“
„Povedzme, že to spôsobí väčší rozruch,“ zákerne sa usmiala a Cole sa ďalej nepýtal. Vyšli z obchodíku a zamierili na námestie, kde už stáli ľudia a s očakávaním hľadeli na hranicu, ktorú postavili dnes ráno. Pred dav vystúpil starosta Tromh a zoširoka sa usmial.
„Vážené dámy, páni, dnešný deň je...“ Začal svoju reč, no Cole ho ignoroval. Pohľadom hľadal svoju čarodejnicu, ale nikde ju nevidel. V dave však zbadal Lottu, ktorá sa snažila dostať k nemu.
„Nemôžeš dopustiť, aby sa to stalo,“ povedala, keď stála pred ním, „musíš ju zachrániť...“
„Lotta,“ oslovil mladú ženu v ružových šatách s plavými vlasmi a hnedými očami.
„Cole, ak jej nepomôžeš ty, tak to budem ja,“ šepla a odhodlane vystrčila bradu.
„A myslíš, že ja som si prišiel pozrieť popravu?“ Oboril sa na ňu, Lotta stíchla a ustúpila od neho. Dav začal tlieskať, čo znamenalo, že starosta dokončil svoju reč.
„Tam je,“ ozvala sa Morgana. Cole pozrel smerom, kam hľadela starenka. Dvaja muži viedli Elizabeth, ktorá mala zviazené ruky a ústa previazané nejakou handrou. Nevidel žiadne rany, takže sa k nej nepriblížili. Kráčala pokojne, napriek tomu sa zdalo, že muži sa jej aj tak boja. Priviedli ju k hranici, ku ktorej ju začali priväzovať. Nebránila sa, akoby sa so všetkým zmierila.
Morgana do neho jemne strčila a prikývla. Rýchlym krokom sa zamieril k hranici. Zrazu sa za jeho chrbtom ozval zvuk, akoby niečo vybuchlo. Neotáčal sa, vedel, že v tom má prsty Morgana. Ľudia vykríkli a snažili sa ujsť z miesta. Všade naokolo bol chaos. Starosta však nezaváhal a hodil fakľu na hranicu, ktorá začala horieť. Cole zaklial a rozbehol sa k nej, no zastavili ho dvaja muži, ktorí priviedli Elizabeth.
„Elizabeth, privolaj dážď,“ zakričal a pritom odhodil muža. Potom si uvedomil, že Elizabeth nemôže rozprávať, pribehol k nej, no plamene mu nedovolili priblížiť sa.
Elizabeth sa samej podarilo uvoľniť si ruky a strhla handru, ktorá jej bránila rozprávať. Rozkašľala sa. Srdce jej bilo ako splašené, lebo nevidela nič iba plameňa. Bolo jej neznesiteľne teplo a kašľala od dymu.
„Elizabeth! Privolaj dážď!“ Začula Cola, roztrasene prikývla.
Zosunula na zem a zakryla si tvár. „Gris va velar, onlvie ti ilamar, ven e flamern birlar, mis instan demar.“ Zašepkala, no nič sa nestalo. Zopakovala zaklínadlo hlasnejšie a po chvíli sa na oblohe objavili ťažké tmavé mraky a spustil sa dážď, ktorý zahasil oheň. Elizabeth sa pousmiala, no dalo jej to veľa námahy.
Ľudia sa rozutekali do všetkých strán a ignorovali to, na čo tak dlho čakali. Oči ju pálili a sotva rozoznávala tiene postáv. Všetko sa jej zdalo rozmazané, cítila ako jej po tvári tečú slzy. Z posledných síl sa postavila a rozhliadla sa po námestí. Všimla si Morganu, ktorá sa snažila dostať k nej cez starostových mužov, ktorí sa bezvýsledne snažili obnoviť poriadok. Potom uvidela svojho spoločníka, z toho, čo videla, jej prišlo zle. Upír si práve pochutnával na krvi jedného zo strážnikov.
Až neskôr si všimla, ako sa k nemu zozadu blíži presne tá istá žena, čo ju prekvapila v tmavej uličke s kolíkom v ruke. Chcela zakričať na Cola, ale nevládala sa nadýchnuť. Uvedomovala si aj svoju vyčerpanosť a to, že nemala dosť síl na ďalšie zaklínadlo, ale o Cola prísť nechcela.
„Zotra!“ Zašepkala tajomným hlasom a namierila rukou k jednej z dosiek pri hranici. Doska sa zdvihla do vzduchu, kde ostala visieť. Elizabeth ju nasmerovala k žene a fúkla do nej, no tá sa letiacej doske uhla. Ostrý koniec dosky sa zabodol presne do stredu hrude strážnika, ktorý sa práve chystal zaútočiť na Cola.
Cole pustil muža a ten sa bezvládne zosunul na zem vedľa strážnika s doskou v hrudi. Upír prekvapene pozrel smerom k čarodejnici, videl iba ako sa Elizabeth zrútila na zem. Rozbehol sa k nej a zachytil ju skôr než spadla.
„Elizabeth,“ šepol a pohladil ju po bledej tvári. „Morgana!“ Zakričal na bylinkárku, ktorá sa už náhlila k nim.
„Nemala to robiť,“ prehovorila Morgana, keď si kľukla k nim a dotkla sa čela Elizabeth, „mala málo energie a takto sa úplne vyčerpala, musíme ju odviesť do tepla.“
Cole mlčky prikývol, zobral Elizabeth do náruče a nasledoval Morganu do jej obchodíku. Elizabeth akoby spala, ale on ju nedokázal zobudiť. Upadla do bezvedomia a bola len otázkou času, kedy sa zobudí. Začínal sa báť, že sa nezobudí vôbec. Bola bledá a jej pokožka chladila ako ľad. Pri pohľade na jej tvár ho premkla úzkosť. Koľkokrát bol na tejto tenkej hranici medzi životom a smrťou on? Koľkokrát tam bola Elizabeth? Kam pôjde ak jeho bosorka zomrie? Nemá nikoho iba ju a bez nej to už nebude on.
„Polož ju tu,“ vyrušila ho z myšlienok Morgana a ukázala na posteľ pri kozube. Ani si nevšimol, kedy vošli do jej obchodíku. Opatrne uložil Elizabeth na posteľ, pritiahol k nej stoličku a sadol si.
„Koľkokrát som jej hovorila, že na seba musí dávať pozor? Ale nie...Ona sa musí hrať na veľkú hrdinku, pretože ona je niečo viac ako ostatní. Ach, Beth, prečo ma len nepočúvaš.“ Mrmlala si Morgana, keď z byliniek pripravovala akési obklady. Cole ju veľmi nepočúval, bol stratený vo svojej mysli.
Klop...klop...Klopanie sa rozliehalo po malej miestnosti.
„Nikoho nečakám,“ zamračila sa na dvere starenka, pohla sa k dverám, ale Cole ju predbehol. Čo ak prišli po čarodejnicu? Bol rozhodnutý zabiť každého, kto by sa pokúsil ešte viac ublížiť Elizabeth.
Pred dverami však nestál muž z ozbrojenej stráže, ale plavovlasá žena v ružových šatách.
„Chcem ju vidieť,“ povedala, nepočkala, kým ju pozvú dnu a prešla okolo Cola dnu. Nesnažil sa ju zastaviť, veď sa dalo čakať, že príde.
„Charlotta Jarden...alebo vás mám oslovovať Charlotta de Chermad?“ Nie práve prívetivo ju privítala stará žena.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 2 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
1.5 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 1 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 59 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
