|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 28999 příspěvků, 4550 autorů a 303481 komentářů :: on-line: 10 ::
|
 |
|
:: Dom nekonečného pokoja. ::
Příspěvek je součásti workshopu: Dům
| Tak aj ja pridávam niečo do Workshopu. Kedže som nič neprepočítavala ani neviem či to má správny počet všetkého čoho má mať :) . Ale snád som sa aspoň trocha vošla do normy. Ostatné nechávam na Vás. Možno sa poviedka bude páčiť :o) . |
| |
|
|
Deň sa pomaly chýlil k svojmu koncu. Na morskej hladine sa odrážali posledné slnečné lúče a nebo sfarbovali do oranžových a ružových odtieňov. Svetlo do seba nasávalo stále viac tmy čo krajinu postupne halilo do čoraz nepreniknutejšieho šera. Všade na vôkol bolo cítiť vôňu mora a divých kvetov ktoré sa za dlhé roky usadili pri dome. Inak tu nebolo nikoho, len starý dom pri opustenom majáku si tu žil svoj vlastný život samotára. Už roky v ňom nikto nebýval aj ked sa ešte pamätal na časy kedy tomu tak nebolo. Vtedy mal svoju rodinu ktorá dodávala tomuto miestu pocit domova. Teraz ostali už len spomienky na tých čo tu bývali a tiene vrhané do vnútra domu z vonkajšieho okolia.
Čas kedy sa tu ozýval smiech a od skorého rána boli počuť hlasy detí chystajúcich sa do školy boli nenávratne preč. Ani v starom krbe už dávno nehorel upokojujúci žlto-červený oheň. O majáku pri dome už ani nehovoriac. Ten skončil ešte skôr ako sa do domčeka nasťahovali poslední majitelia. Muž čo tu býval pred nimi bol aj majitelom majáka. Žil osamote ale aj napriek tomu tu bolo vždy veselšie ako teraz. Maják každý deň ohlasoval príchod noci oslepujúcim svetlom na jeho konci. Žiarilo do daleka ako výkričník do tmy pre všetky lode.
Teraz dom prenajímali tým čo si prišli na ostrov oddýchnuť. Teda mal na to slúžiť ale skutočnosť bola iná. Na okolí bolo plno domov na prenajatie ktoré poskytovali všetok komfort potrebný na dni strávené sladkým nič nerobením. Od takej samozrejmosti akou je elektrina až po možnosť pozerania nekonečného množstva televíznych programov a samozrejme nechýbala ani prípojka na internet. V malom domčeku na kraji ostrova nič z toho nebolo. Dokonca ani signál na mobil kedže bol zastrčený za vysokými skalami. Jedinou výhodou bolo nekonečné ticho, až na dni ked fúkal silný vietor a trieštiace sa vlny na skalách spôsobovali ohlušujúci hluk.
Takto išli dni jeden za druhým a nádej na neakú zmenu sa s dalším novým dňom stále zmenšovala. Samota sa asi už naveky stane spoločníčkou tomuto starému domu. Až pokým ho čas postupne nerozloží na drobné kúsky ktoré sa postupne stratia pod nánosmi piesku, alebo ich odplaví more nevedno kam.
Slnko sa už skoro stratilo v mori a na tmavnúcej oblohe sa zjavili prvé hviezdy. Dom sa ponáral do čoraz väčšej tmy. Bezmesačné noci boli preňho najhoršie. Mesiac mu aspoň pripomínal svetlo z majáka. Zrazu začul neaký zvuk. Slabý šelest niekde blízko neho. Potom čiesi kroky stále sa približujúce smerom k nemu a hlasy. Áno boli to hlasy. Neakí ludia sa asi vybrali na večernú prechádzku a zablúdili až sem. Možno v zápale vravy zabudli ako sú daleko takže teraz sa isto spamätajú a vrátia sa nazad odkial prišli. Hlasy boli ale čoraz silnejšie, dokonca ako keby sa niekto hádal. Spoza skaly vyšli dvaja muži. Jedného z nich poznal. Bol to majitel ktorý prenajímal domy dovolenkárom. Druhého muža nepoznal. Mohol mať tak 30-35 rokov, možno viac. Mal pekný oblek, určite dosť drahý, krátke čierne vlasy, vysoký, štíhly. Ak by to tak mohol povedať, dokonalý muž v dokonalom oblečení bez jedinej chybičky. A predsa mu na ňom niečo nesedelo.
Obaja muži prišli k domu kde sa zastavili. Neznámy vravel čosi o tom, že mal objednaný dom, no majitel sa mu ospravedlňoval za nepredvídatelné udalosti. Oslovil ho po mene takže konečne vedel aspoň to ako sa volá. Novák, ved aj vyzeral ako keby práve vyšiel z neakého luxusného obchodu, úplne ako vynovený. Všimol si, že v ruke drží neaký kufrík. Inak nemal pri sebe žiadnu batožinu. Ešte chvílu sa dohadovali, no nakoniec muž súhlasil s tým, že ostane v tomto dome. Majitel mu povedal, že je to len dočasne kým sa všetko nedá do poriadku. O dva, tri dni sa môže presťahovať do domu ktorý mal pôvodne rezervovaný. Otvoril mu dvere, podal kľúče od domu a zaželal mu pekný pobyt. Nakoniec dodal, že batožinu mu prinesú ráno a čo najrýchlejšie sa pobral preč. Muž vošiel dnu, zavrel za sebou a oprel sa o dvere.
Kedže v dome už bola tma snažil sa nájsť vypínač. Rukou šmátral po stene z jednej aj druhej strany dverí. Nič. Pohol sa smerom dopredu a po niekolkých krokoch zakopol o neaký predmet. Hlasno zaklial, kufrík mu vypadol z ruky čo ho ešte viac nahnevalo. Čo tu nie je ani elektrina? Pomyslel si. Vrátil sa naspäť k dverém a dokorán ich otvoril aby dnu preniklo aspoň trocha posledného svetla. Vošiel znova dnu. Bola tu jedna izba nie moc velká. Počkal pokým sa mu zrak neprispôsobil tme a pohladal postel. To bolo to jediné čo teraz potreboval. Bol unavený a nahnevaný z nepredvídanej situácie. Ráno si to tu poobzerá ale to už ani možno nebude treba. Isto poňho hned z rána pošlú, že už má volný domček ktorý si prenajal. Zavrel dvere, po pamäti prišiel k posteli a lahol si. Jeho posledné myšlienky patrili na jeho vlastný byt. Ešte, že ho má. Tam by sa mu nikdy nestalo aby bol bez elektriny. Hned na to zaspal hlbokým spánkom.
Ráno ho zo sna vytrhlo hlasné dunenie. V prvom momente sa nevedel rozpamätať kde je. Poobzeral sa okolo seba no až po chvíli precitol úplne. Zamračil sa lebo si spomenul kde mal teraz byť a kde je. Dunenie neprestávalo ba práve naopak. Silnelo stále viac. Vstal z postele a vyšiel von. S česaním ani ničím podobným sa neobťažoval takže vyzeral ako bezdomovec. Pokrčené šaty ktoré si nechal na sebe cez noc tento pocit ešte znásobovali. Dokonca boli riadne špinavé od prachu a pavučín. Stačilo málo a zo všerajšieho uhladeného muža neostala ani stopa. Tuná tuším ani nikto neupratuje, pomyslel si a pohol sa smerom k pobrežiu. Tam hned zistil príčinu ohlušujúceho dunenia. Fúkal silný vietor a vlny sa s ohromnou silou rútili na skaly.
Ked sa vrátil do domu dunenie sa oslabilo. Zastal na kraji izby a začal sa po nej rozhliadať. Okrem starej postele tu bola skriňa, komoda, truhlica, stôl a dve stoličky. V rohu pri krbe stálo kreslo pri ňom malý stolík s petrolejkou a svietnik s dvoma sviečkami. Vedla bola krabička zápaliek, na podlahe menší koberec. V tom ktosi zabúchal na dvere. Otvoril a oproti nemu stál neaký chlapec.
„Pán Malý Vám odkazuje, že ho to velmi mrzí, ale nemôže nič urobiť. Budete musieť ostať tu.“ Muž otvoril ústa no nestačil ani nič povedať a chlapca už nebolo. Rozbehol sa preč ako keby ho niekto naháňal a zmizol poza skaly. Jeho prítomnosť prezrádzali iba stopy v piesku. Ináč by si bol myslel, že to bol iba sen za bieleho dňa. Áno všetko toto je určite len sen a on sa isto o chvílu prebudí z tejto nočnej mory. No v tom si spomenul na svoju batožinu čo ho opäť vrátilo naspäť do skutočnosti. Predsa mu slúbili, že mu ju niekto prinesie a stále nič. Pochyboval, že sem ešte niekoho dnes pošlú ked tu bol ten chlapec. To by predsa hned prišiel nosič ktorý mu mohol spolu s batožinou odovzdať aj odkaz.
Jediná dobrá vec bola, že prestal fúkať vietor a hluk čo sa šíril po okolí utíchol. Vzal kufrík, sadol si do kresla a otvoril ho. Vybral z neho notebook ktorý si priniesol aby mohol dokončiť prácu a odoslať pár mailov. Lenže tuná niekde na „konci“ sveta bez prípojky na internet a dokonca bez elektriky to asi ťažko bude možné. Zapol notebook v nádeji, že s baterkou sa mu ešte predsa len podarí čo to urobiť, aj ked to nebude môcť odoslať. No kontrolka batérie sa okamžite rozblikala na červeno. V duchu znova zaklilal.
„Už som tu pomaly ako neaký pustovník.“, povedal nahlas, ako keby ho mohol niekto počuť.
„To teda bude dovolenka, so všetkými vymoženosťami moderného sveta sa môžem rozlúčiť. Potom ale nechápem načo ich niekto vymyslel ked teraz sú mi úplne nanič.“
Deň sa prehupol do svojej druhej polovice a on rozmýšlal čo bude robiť. Ešte tu nebol ani jeden celý deň no už teraz sa poriadne nudil. Keby si mohol pozrieť aspoň telku. No to by tu musela neaká byť. A keby aj bola nie je tu žiadny signál. Dokonca ani mobil nefungoval. Ešte že si vzal neaké jedlo, aspoň nemusí ísť do mesta po zásoby. Pôjde zajtra a staví sa aj u majitela ktorý mu prenajal tento dom. Snád mu povie že má preňho neaký iný. Čo už ked to nebude ten ktorý si prenajal, hlavne že bude lepší ako tento.
Ked sa prebudil slnko už bolo vysoko na oblohe. Ani sa neobťažoval s upratovaním takže v domčeku to stále vyzeralo ako by tu zastal čas. Bol pomaly obed tak sa hned vybral do mesta na nákup. Kúpil potrebné veci, zastavil sa u pána Malého ktorý ako keby sa pod zem prepadol a nikto o ňom nič nevedel. Batožinu sa mu tiež nepodarilo nájsť tak sa po pár hodinách strávených zbytočným vybavovaním pobral naspäť kde bol ubytovaný. Esťe že si aspoň nakúpil, lebo by tu zomrel od hladu. Nebyť tohto omylu nemal by s ničím žiadne starosti. O jedlo aj všetko ostatné by mal postarané.
Po návrate ho čakalo velké prekvapenie. Izba v domčeku bola čisto vyupratovaná, na stole bol tanier s jedlom a pri ňom flaša vína s pohárom. U prostred stola stál košík plný všakovakého ovocia. Poobzeral sa po izbe ale nikoho nevidel. Ani vonku ked prichádzal nikoho nezbadal. Sadol si teda k stolu a ked že bol velmi hladný pustil sa s velkou chuťou do jedla. Ked sa dobre najedol a vypil všetko víno, opojený týmto sladkým nápojom si lahol na postel, že si na chvílu zdriemne. Aj cesta do mesta a späť ho riadne unavila.
Zobudil sa až v noci. Vyšiel von a ohromene sa zadíval smerom na tmavú oblohu plnú hviezd. Nekonečne vela maličkých do tmy blikajúcich svetielok. Takéto niečo nevidel ani sa nepamätá. Sadol si do piesku kde presedel celú noc s očami upretými na nebo. Začalo svitať, slnko sa pomaly vynáralo nad morskú hladinu. Pri tomto pohlade ho pochytila túžba urobiť niečo bláznivé, niečo čo by nikdy pred tým neurobil. Vstal, oprášil si nohavice od piesku a pobral sa k domu. Obišiel ho dookola a v zadu objavil starý čln. Pri ňom bola opretá udica. Vytiahol čln, dovliekol ho na breh a vrátil sa po udicu. O chvílu už sedel v člne a vesloval smerom k nedalekému ostrovčeku. V ten deň chytil svoju prvú rybu, neskôr si ju pripravil k večery vonku na ohníku. Po dobrej večery pozoroval dalšie úchvatné divadlo, ked sa slnko ukladalo k nočnému „spánku“ a s ním všetko na vôkol. Všetky tie meniace sa farby a vône s blížiaciou sa nocou. Všetko voňalo akosi ináč ako počas dňa.
Odvtedy si užíval každý deň naplno. Za pár dní ktoré tu strávil objavil tolko zázrakov prírody čo sa mu nepodarilo za celý čas svojho života. Teda tej jeho časti ked už nebol dieťaťom. Lebo od vtedy čo sa stal dospelým jeho život pohltili všetky tie nové vymoženosti ktoré mali dať človeku šťastie a viac času pre seba. No opak bol pravdou. Už sa ani nepamätá kedy bol naposledy šťastný a o čase pre seba už ani nehovorí. Teraz začal lutovať že premárnil prvé dva dni hnevom z toho ako sa mu všetko príchodom na ostrov „zrútilo“. Opak bol pravdou, až tu pochopil aký život vlastne doteraz žil.
Pred pár dňami našiel v jednej zo zásuviek komody zopár papierov a pero. Teraz boli nahusto pipísané a vyplnené jeho pocitmi a dojmami. Doteraz všetko písal len na klávesnici počítača a na čaro „obyčajných“ listov, alebo len tak si niečo písať na papier už tiež dávno zabudol. Dokonca tu prečítal aj zopár kníh ktoré boli na poličke pri krbe. Boli síce staré, ale príbehy v nich zapísané ho úplne pohltili.
„Je posledný deň môjho pobytu na ostrove. Toto píšem už v lietadle na ceste domov. Posledné čo som videl ked som odchádzal a ešte raz sa obzrel na môj milovaný domček, bola tvár mladej ženy stojacej za palmovým kmeňom. Ked ma zbadala hned sa schovala nevedno kam. Možno to bola práve ona čo upratala v domčeku a pripravila jedlo. A možno to bol len sen, ona a aj všetko toto ostatné. Možno sa mi to všetko len zdalo... Ale jedno viem určite už teraz. Natrvalo to zmenilo môj život...“
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
99.0 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 7 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.3 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
[ - ] |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 24 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 51 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
