|
| |
|
|
A ked tu nebudem
stále bude všetko
ako pred tým.
Schúlená v súhvezdí spím.
Chladno je, tak chladno
až mi mrznú slová
na perách. Srdce mi skonalo
šípom lukostrelca.
V súhvezdí Lýry
kolíske premenných
hviezd splyniem
v polodotyku snenia.
Už zlietajú sa supy
na telo
čo v kúte klačí,
zlietajú sa krkavci.
Nik nevysloví moje
meno aj tak nič
neostalo duša
hladí nemo na zvyšky.
Telo supy láka,
nemá síl dalej žiť.
Oni vedia už sa zmráka
duša musí domov opustiť.
Posledný nádych
z posledných síl oči
otváram. Posledný
výdych, odchádzam.
Umieram v opare poblúznenia.
Zmenená, na ústach
zámok nepoznania. Zaniknem,
vyprchám ako morská pena.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
99.0 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 2 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.5 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 4 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 16 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|