obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Je jen jediné štěstí v životě: milovat a být milován."
George Sandová
obr
obr počet přístupů: 2915291 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39393 příspěvků, 5729 autorů a 389828 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Sny sa neplnia ::

 autor Mon publikováno: 12.06.2009, 22:07  
Snívame, plánujeme a vždy sa na niečo spoliehame. V budúcnosti chceme rodinu, prácu, lásku, priateľov, chceme byť šťastní. Odmietame sa vzdať snov a snažíme sa slniť si ich, čo najviac. No občas sa sny proste nesplnia.
 

Zapadajúce slnko poslednými lúčmi pohladilo jej bledú tvár. Sedela na okennom ráme, sivými očami pozorovala horizont. Vedľa nej horela čierna sviečka a na zemi ležala prázdna striekačka. Zase raz tomu prepadla, ale...mala snáď iné východisko? Možno, že áno, ale ona ho nevedela nájsť. Bolo také jednoduché nechať sa poraziť svojou závislosťou. Vlastne...bola to tá najjednoduchšia cesta. Veď na čo vzdorovať, keď prehra je aj tak vopred istá? Stačí tak málo. Naplniť striekačku, nájsť žilu a pichnúť si. Kto by odolal? Možno ten, kto nikdy nezačal. Ale na to je pre ňu už neskoro.
Predtým šedý a prázdny svet sa jej náhle zdal krajší a veselší. Jej problémy a obavy sa stratili vo víre farieb a zvukov. Symfónia jej bieleho súkromného raja, ktorú nepočul nik iný, ktorú by nik iný nedokázal pochopiť, lebo bola jej. Jedine jej a nikoho iného.
Na malú chvíľu zavrela oči a s úsmevom vnímala ten blažený pocit, ktorý jej dokázala dať iba droga. Tá milá a ničivá dáma. Verná a jediná priateľka, ktorá ju nikdy neopustila. Dávala jej možnosť ujsť pred strašnou realitou a ponúkala jej nový svet, do ktorého ona s radosťou vstupovala.
Nebolo to vždy také. Jej život mal predtým zmysel, no všetko to bolo len povrchné. City, slová, úsmevy...Verila, že je to skutočné, no mýlila sa. Nič netrvá večne, všetko raz pominie, zmizne, vytratí sa...Ľudia, ktorým verila, zradili. Chlapca, ktorý ju miloval, znenávidela. Priatelia, čo pri nej stáli, odišli. Prečo je len šťastie také prelietavé? Raz sadne na toho, potom zase na iného. Láska dáva krídla a potom ich zase láme. A ľudia sú takí hlúpi, že sa týmito citmi nechajú opantať. Myslia si, že ich šťastné obdobie nikdy neskončí, ale mýlia sa. Tak veľmi. Aj ona sa mýlila.
„Milujem ťa.“ Ešte stále počula jeho hlas a slová, ktoré jej šepkával do ucha. A pritom myslel na inú! Prečo len vtedy išla za ním? Prečo jej to spravil? Ako to len mohol urobiť? Myslel na to, ako veľmi ju to zraní? Myslel vôbec?

Bol to deň ako každý iný. Slnko svietilo na jasnej oblohe a fúkal príjemný vánok. Vedela, že dnes bude doma, lebo soboty nechodil brigádovať. Tvrdil, že v sobotu sa pripravuje na oddych, ktorý ho čaká v nedeľu.
„Môžeš prísť hocikedy, som tu pre teba.“
Tie slová si vzala k srdcu a teraz kráčala k jeho domu. Chcela byť s ním, veď už tak dlho spolu neboli. Naposledy pred týždňom. Nebyť jej rodičov, ktorý naplánovali týždňový výlet do hôr, boli by spolu každý deň.
Srdce jej bilo prudko, nie však od strachu či nervozity, ale od radosti. Tešila sa až uvidí jeho nádhernú tvár, jeho hlboké modré oči a ten úsmev typický práve pre neho.
Zastala pred jeho dverami a zaklopala. Dom bol tichý a zdalo sa, že nik nie je doma. No ona vedela, že je to len zdanie. Veď hovoril, že nikam nepôjde.
Mala sa vtedy otočil a odísť. Prísť neskôr. Koľko bolesti by jej to ušetrilo, koľko sĺz, koľko smútku...Ale ona tam stála a klopala, až kým sa dvere neotvorili.
„Ahoj, čo potrebuješ?“ Opýtalo sa jej dievča v jej veku, oblečené len v župane. Malo peknú tvár s pravidelnými črtami a veľké oči. Hnedé vlasy voľne padali na ramená.
Zarazene tam stála a hľadela na dievča. Pomaly jej dochádzalo, o čo tu ide. V tej chvíli necítila smútok, neplakala, ale zúrila. Mala chuť zabiť ho.
Odstrčila dievča a vbehla do domu. Našla ho v spálni ako spokojne spí. Jeho peknú tvár nenávidela, chcela mu ublížiť. Ruky sa jej triasli a musela si zahryznúť do pery, aby nezačala kričať. Náhle zbadala vázu s kvetmi, kúpila mu ju ona, aby oživila jeho izbu. Schytila vázu do rúk a celou silou ju hodila o stenu oproti. Váza narazila do steny a rozbila sa na drobné kúsky. Hluk ho prebudil a vyľakane sa posadil.
„Kate? Č-čo tu robíš?“ Rýchlo vstal a chcel k nej podísť, no ona urobila krok vzad a varovne zdvihla ruku.
„Nepribližuj sa ku mne! Si obyčajný klamár! Naletela som ti na tie sladké rečičky o tom, ako veľmi ma miluješ! Nenávidím ťa! Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť!“
„A-ale ja ti to vysve...“
Nenechala ho dohovoriť. Už nechcela počúvať klamstvá, už viac mu neverila. „Nehovor to! Nestojím o tvoje ďalšie klamstvá! Už viac nepatríš do môjho života!“


V ten deň sa rozpadol jej prvý sen o večnej láske. Láska je len klam, ktorý pominie. Opantáva zmysly a nahovára im nezmysly. Zaslepuje a ľudia potom nevidia, čo je podstatné. Už viac sa ňou nedá oklamať, už viac nepodľahne.
Ľudia sa s jedným sklamaním dokážu vyrovnať, horšie to je, keď hneď po ňom príde ďalšie. Jej nedal život šancu spamätať sa z jednej rany a už si pre ňu pripravil ďalšiu. Nedbal na to, že sa pohybuje na tenkom ľade. Ignoroval jej prvý pád na dno.

„Nemá to viac zmysel,“ oznámil jej otec, keď si nakladal batožinu do auta. Stála vedľa a pozorovala ho. Nedokázala pochopiť, prečo sa je rodičia vzdali. Prečo nebojovali o svoje šťastie, o šťastie celej rodiny? Vybrali si tú jednoduchšiu cestu.
„Prečo to ešte neskúsite?“ Opýtala sa a potláčala slzy, lebo mu nechcela ukázať, ako veľmi ju ich rozhodnutie bolí.
„Kate, miláčik, bude to takto lepšie.“
Nebolo. Ale vtedy to ešte nikto z nich nemohol vedieť. Jej rodičia si mysleli, že spravili správnu vec, keď sa rozhodli pre rozvod. No zabudli, že niekde medzi ich hádkami a rozhodnutiami je ona. Bolelo ich to, ale ju to zranilo najviac.
„Sníval si o tom, že budeš mať rodinu, dom, psa, prácu,“ pripomenula mu jeho detský sen, o ktorom jej raz hovoril. Jej otec ju pohladil po vlasoch a smutne sa na ňu pousmial.
„Vieš, Kate, sny sa neplnia,“ povedal a nastúpil do auta. Odišiel a spolu s ním odišlo aj jej posledné šťastie v živote.


Aký malo zmysel pozerať sa na mamu, ktorú rozvod zmenil na nepoznanie? Už to nebola zodpovedná a milá matka, ktorá sa o svoju dcéru starala. Kate bola pre ňu prekážkou, ktorá jej nedovoľovala začať život odznova. A možno práve nešťastná láska, odchod otca a nevraživosť jej mamy ju priviedli tam, kde bola teraz.
Nevedela si spomenúť, kedy sa v jej živote objavil díler a ponúkol jej ten biely prášok. Nebolo to však tak dávno. Po prvej dávke už nebolo cesty späť. Vykročila na cestu závislosti, na cestu, ktorá má jediný cieľ.
Slnko už takmer zmizlo za obzorom, jeho lúče boli studené. Ona však stále sedela na okne a hľadela niekam do diaľky. Čo tam hľadala? Stratené sny? Dôvody, pre ktoré došla až sem? Svoju budúcnosť, ktorú si pred rokmi plánovala? Možno však len spomínala na dni, keď bola šťastná.
V ruke držala naplnenú striekačku. Vedela, že ak si ju pichne, bude to jej posledná. Náhle ju však prepadli pochybnosti. Bolo jej rozhodnutie správne? Naozaj nebola iná cesta?
Jej pery sa zvlnili v úsmeve. Možno, že iná cesta bola, ale už nemá silu hľadať ju. Jej otec mal pravdu. Sny sa neplnia.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 28 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 endless 12.06.2009, 22:06:13 Odpovědět 
   Při vší snaze se mi text zdá poněkud schematickým, popisně snad i o.k.m, ale jako by autor viděl věci spíše zvnějšku a povrchem. Popis rozchodu také poněkud vázne, ano, stávají se takové věci a umějí sakra bolet. A když se nakumuluje soubor nepříznivých faktorů (původní rodina, vztah etc.), mají dealeři vskutku cestu dokořán.
Jen se stále domnívám, že by bylo možné celé to popsat pružněji, dodat příběhu víc plastičnosti a života...
Nejsem rodilý mluvčí, takže se třeba mýlím, ale věta "Opantáva zmysly a nahovára im nezmysly. " mi prostě nesedí. Ani ne tak smyslem, jako stylisticky.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Tim Burnet
obr.cz
Nejsi Romeo a j...
triste.franceska
Lucreziino srdc...
Petra Vávrová
obr
obr obr obr
obr

Pátek třináctého...
Šíma
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr