obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Osud má dva způsoby jak nás drtit - odmítáním našich přání a jejich plněním."
Henri Fréderic Amiel
obr
obr počet přístupů: 2915291 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39393 příspěvků, 5729 autorů a 389828 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: 1.kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá 2.verzia
 autor Mon publikováno: 08.07.2009, 5:33  
Každý má svoje tajomstvá, ktoré ukrýva hlboko vo svojom srdci. Starostlivo ich skrýva pred ostatným a dúfa, že ich nikto nikdy nezistí.
Môžu to byť tajomstvá celkom pekné, keď mladý chlapec pod cudzím menom kreslí nádherné obrazy. Alebo to môžu byť nevinné tajomstvá, keď dieťa tajne zje sladkosť, ktorá patrila kamarátovi. Ale môžu to byť tajomstvá tak strašné, že o nich nikto nechce ani len hovoriť...
 

Lisa bola vždy vynikajúca študentka, ktorá nemala v škole žiadne problémy. Každý rok doniesla domov vysvedčenie so samými jednotkami. No nebola len chytrá, ale aj pekná. Vysoká a štíhla s dlhšími čiernymi vlasmi, ktoré jej vo vlnách padali na plecia. Jej pekná tvár s jemnými črtami, drobným nosom a plnými perami lákala pohľady chlapcov, ktorí od nej potom nevedeli odtrhnúť oči. Ale najkrajšie na nej boli výrazné očí mandľového tvaru, ktoré farbou pripomínali rozbúrené more.
Lisa napriek svoje kráse nemala záujem o vzťahy a možno práve kvôli tomu nikdy nepatrila do skupinky populárnych. A možno preto v tento slnečný deň sedela v prázdnej triede, sklonená nad prihláškami na vysoké školy. Blížil sa totiž koniec školského roka a pre Lisu a jej spolužiakov aj koniec stredoškolského života.
Vybrať si správnu vysokú školu bolo ťažšie než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nerozhodne hľadela na ten kúsok papiera.
Má, či nemá? Keby tu tak bol niekto, kto by jej pomohol. Úplne by stačilo, keby prikyvoval alebo nesúhlasne krútil hlavou. Ale nebol tu nik, na koho by sa v tomto mohla spoľahnúť. Výber školy bol čisto jej vlastné rozhodnutie.
Rýchlo načmárala svoje meno na prihlášku, akoby sa bála, že si to rozmyslí, a odsunula ju na kraj lavice.
Zrazu do triedy vtrhol chlapec v jej veku. Vysoký, chudý so strapatými vlasmi, ktoré pripomínali vrabčie hniezdo. Bol to Bobby, jej spolužiak, ktorý mal vlastný svet, kam nikoho nepustil. Učenie ani škola ho nikdy nebrali. Lisa si ho naveky vryla do pamäti ako toho, čo sedel vzadu a večne niečo čmáral do notesa.
To, že trieda nie je tak celkom prázdna, si uvedomil až po niekoľkých krokoch. Zastal v strede triedy a chvíľu len tak hľadel na Lisu, akoby bola ona nejaký votrelec.
„Prepáč,“ dostal napokon zo seba, otočil sa a rýchlo chcel odísť.
„To je v pohode,“ pousmiala sa Lisa, „môžeš tu ostať.“
Bobby opäť zastal. „Dík, nebudeš o mne ani vedieť,“ povedal a zamieril dozadu, kde si sadol do poslednej lavice. Vytiahol notes – svojho verného spoločníka – a začal niečo písať.
Lisa sa vrátila k prihláškam, ktoré ešte musela pretriediť, vyplniť a poslať. Zamyslene sa hrala s perom, keď študovala pečiatku jednej z vysokých škôl, na ktorú chcela ísť. Bola to prestížna škola, kam chodili najmä deti prominentov a tomu zodpovedala aj školné.
Hodila pero na lavicu. To pri dopadne na drevo narobilo viac hluku, ako očakávala. Unavene si pretrela oči a vzdychla.
„Ťažké rozhodnutie?“ Opýtal sa jej Bobby, ktorého zrejme vyrušil náhly hluk v inak tichej triede.
Lisa sa k nemu otočila a prikývla. „Veľmi ťažké.“
„Ty s tvojimi známkami sa dostaneš na hocijakú školu,“ povedal s príjemným úsmevom na perách, „niektorí ti aj závidia.“
„Nezáleží len na známkach,“ odvetila stroho.
Bobby sa k nej naklonil a lakťami sa oprel o lavicu. „A na čom záleží?“
Lisa zamyslene sklopila oči a potom iba pokrčila plecami. „Škola a známky nie sú najdôležitejšie veci v živote.“
„Zvláštne, že to hovoríš práve ty.“
„Ľudie nie sú takí, ako sa na prvý pohľad zdajú,“ povedala vážne, no potom sa usmiala, čím tie slová stratili na svojej váhe. Pozbierala prihlášky, pero hodila do tašky, ktorú si prehodila cez plece, a vstala. „Musím ísť,“ povedala, keď kráčala ku dverám, „maj sa.“
„Aj ty,“ kývol hlavou Bobby a ona odišla.

Bobby kráčal prázdnou školskou chodbou. Po odchode Lisy ešte pár minút sedel v triede a písal báseň. Papierik s tou básničkou teraz držal v ruke.
Mieril ku skrinke, nie však k svojej. Tá skrinka patrila niekomu inému. Niekomu, kto o jeho existenciu javil iba minimálny záujem. Bobbyho už prestalo baviť len tak stáť a čakať. City boli silnejšie ako strach, ale nie dosť silné. Nemal odvahu prísť k tej, do ktorej sa zamiloval, a vyznať jej svoje city. Bál sa odmietnutia a sklamania.
Napísať básničku nebolo také ťažké, veď ich napísal už veľa. A hoci to znelo gýčovo, povedal by, že ona bola jeho múzou. Stačilo mu pomyslieť na ňu a verše prichádzali akoby samé od seba.
Zastal pri jej skrinke a náhle sa ohlásili pochybnosti. Čo ak sa jej to nebude páčiť? Čo ak sa bude smiať? Čo ak ho odhalí a vysmeje ho?
Nervózne pozrel na papier s veršami a prečítal si básničku. Raz. Dvakrát. Keď ju čítal tretíkrát, v mysli si vynadal do zbabelcov.
Poskladal papierik a hodil ho do skrinky. A potom prišla panika. Chytil sa za hlavu a pokúsil sa papierik vybrať, ale nepodarilo sa mu to. Premýšľal, ako by sa skrinka dala otvoriť, ale nič mu nenapadlo.
Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Už nebolo cesty späť. Ráno jeho básničku nájde tá, pre ktorú ju napísal. A snáď sa jej bude páčiť.

Lisa šla nočnou ulicou. S obavami zdvihla pohľad k bytovke, kde bývala, a vydýchla si, lebo okná ich bytu boli tmavé. To znamenalo jediné – jej rodičia už spali.
Vošla do bytu a opatrne za sebou zavrela dvere. Kľúčikom v zámke otočila najtichšie, ako vedela, a do svojej izby prešla po špičkách. Keď za sebou zavrela dvere, spokojne sa usmiala. Opäť sa jej podarilo nepozorovane vrátiť z nočného výletu, o ktorom nikto nemal vedieť.
„Kde si bola?“ Ozvalo sa z tmy a Lisa až nadskočila. Ihneď spoznala hlas svojej matky, ktorá hneď po tom, ako nastrašila svoje jediné dieťa, zapla lampu na stole. „Tak? Ja čakám odpoveď.“
Lisa si vyzliekla mikinu a hodila ju na zem. „Odkedy ťa zaujíma môj život?“ Opýtala sa arogantne bez toho, aby na matku pozrela.
Žena s chladným pohľadom premerala Lisu od hlavy po päty a pokrútila hlavou. „Nech sa to viac nezopakuje,“ povedala, aj keď vedela, že to na jej dcéru nebude platiť.
„Samozrejme,“ odvetila Lisa ironicky a pohľadom vyprevadila matku zo svojej izby. Keď sa za ženou zavreli dvere, Lisa otrávene prevrátila očami a zvalila sa na posteľ.
„Nabudúce si musím dať väčší pozor,“ pomyslela si a z vrecka nohavíc vytiahla balíček bankoviek.

Blondínka s tváričkou modelky vyšla zo školy spolu so svojimi kamarátkami.
„Elisha,“ oslovila ju jedna z kamarátok a kývla hlavou ku chlapcovi, ktorý sa opieral o nablýskané auto.
„Do pekla,“ zakliala Elisha a pohľadom hľadala únikovú cestičku. Sklamane vzdychla, keď zistila, že jediná cesta k autobusu vedie popri chlapcovi.
„Uvidíme sa zajtra,“ usmiala sa na dievčatá. Potom sa zatvárila ľahostajne a vykročila k zastávke. Dúfala, že jej výraz ho odradí od toho, aby sa jej prihovoril, no jej plán sklamal.
„Elisha,“ prehovoril, keď okolo neho prechádzala. Ona ho však ignorovala a išla ďalej. „Hej, Elisha! Počkaj chvíľku!“
Keď ani po tomto nezastala, rozbehol sa za ňou, chytil ju za ruku a otočil k sebe,
„Nechcem sa s tebou rozprávať,“ vyprskla nahnevane.
„Ale...“
„Nie! Daj mi už konečne pokoj. Rozišli sme sa. Čomu na tom nerozumieš? Je koniec. Ži si svoj život a mňa nechaj žiť ten svoj!“
„Elisha, ja ti chcem len pomôcť,“ namietol a pristúpil k nej bližšie. Ona však pokrútila hlavou a ustúpila. „Sama to nezvládneš, potrebuješ pomoc...“
„Ale nie tvoju, Justin,“ odvetila, otočila sa a rozbehla sa k autobusu, ktorý už stál na zastávke. Vbehla dnu a sadla si úplne dozadu. Konečne sa zhlboka nadýchla, jej srdce však ešte stále bilo neuveriteľne rýchlo. Nie však zo strachu, ale z rozčúlenia.
Prečo ju nenechá na pokoji? Hovorí, že jej chce pomôcť, ale ona o pomoc nežiada. Nepotrebuje pomoc. Má všetko pod kontrolou a je to iba jeho chyba, keď jej neverí.
Keď sa autobus pohol, pozrela sa smerom, kde parkovalo jeho auto, no už tam nebol. Konečne sa uvoľnila a aj jej srdce začalo biť pokojnejšie.

Upravená ulica lemovaná nádhernými domami, ktoré pripomínali skôr vily hollywoodskych hviezd, mu kvalitne liezla na nervy. Zazrel na záhradku preplnenú tými najrôznejšími kvetinami a zamieril k jednému z domov.
Zastal pri dverách, ktoré sa otvorili skôr, ako stihol zazvoniť. Stála v nich upravená žena v najlepších rokoch. Oblečený mala jedny z tých drahých šiat, ktoré nosia len slávni a bohatí.
„Kde sa túlaš?!“ Opýtala sa a prísne sa na neho pozrela.
„V škole,“ odpovedal Bobby stručne. Prešil okolo matky a vybehol po schodoch do svojej izby.
„Na stole máš prihlášky!“ Zakričala za ním. „Iba ich vyplň!“
„Akoby sa stalo, mami,“ zašomral Bobby a zavrel za sebou dvere. Podišiel ku stolu, na ktorom ležali prihlášky. Zdvihol ich a zbežne prelistoval. Hneď potom všetky putovali do koša.
Všetko to boli školy, ktoré mu vybrali rodičia. Nechcel ísť na ani jednu z nich, ale oni to nedokázali pochopiť. Mali presne premyslený každý krok svojich detí a netolerovali žiadne prešľapy. No jeho to už prestalo baviť. Chcel konečne dokázať niečo sám. Chcel sa dostať na vysokú školy vlastnými silami a nie vďaka tomu, že riaditeľ je dobrý známy otca.
Pohľad mu náhle padol na prázdne miesto na stole, kde obvykle mával svoj notebook. Rozhliadol sa okolo, no nikde ho nevidel. Otrávene vzdychol, lebo presne vedel, kde svoj notebook nájde.
„Elisha...“


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 39 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 sirraell 08.07.2009, 5:33:07 Odpovědět 
   Omlouvam se, ze pisi beze hacku a carek, ale nemam k dispozici CZ klavesnici.

Slovenskou gramatikou si nejsem moc jista, tak ti budu muset verit, ze tam chyby nejsou.

Pribeh je zajimavy, definitivne jsem zvedava na ta tajemstvi, ktera nam doufam poodhalis v ristich dilech. Za 1.
 ze dne 13.07.2009, 15:31:43  
   Mon: Ďakujem :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Cestovní
Danderfluff
Pro nejkrásnějš...
Tobi
8. Trichloflorm...
pilot Dodo
obr
obr obr obr
obr

Pátek třináctého...
Šíma
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr