obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915291 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39393 příspěvků, 5729 autorů a 389828 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: 2.kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá 2.verzia
 autor Mon publikováno: 22.07.2009, 10:04  
Každý má svoje tajomstvá, ktoré ukrýva hlboko vo svojom srdci. Starostlivo ich skrýva pred ostatným a dúfa, že ich nikto nikdy nezistí.
Môžu to byť tajomstvá celkom pekné, keď mladý chlapec pod cudzím menom kreslí nádherné obrazy. Alebo to môžu byť nevinné tajomstvá, keď dieťa tajne zje sladkosť, ktorá patrila kamarátovi. Ale môžu to byť tajomstvá tak strašné, že o nich nikto nechce ani len hovoriť...
 

Elisha vošla do domu a topánky odkopla ku stene.
„Ahojte!“ Pozdravila rodičov, ktorí sedeli v obývačke a pozerali televízor. Potom vybehla do svojej izby, nohou zabuchla dvere a vydýchla si.
Rozpustila si vlasy, vyzliekla sako a uvoľnila kravatu. Išlo to ťažšie, lebo sa jej triasli ruky. Hučalo jej v hlave a mala pocit, že v izbe je strašne horúco.
Podišla ku skrini a chvíľu sa v nej prehrabovala, kým nenašla podlhovastú krabicu. S úsmevom zamierila do kúpeľne, ktorá patrila len jej. Krabičku položila na bielizník a otvorila ju. Postupne z nej povykladala striekačku, kovovú lyžičku, zapaľovač, kyselinu citrónovú, cigaretové filtre a priesvitný sáčok s bielym práškom.
Spokojne sa na to všetko pozrela. Bolo ťažké naučiť sa, ako spraviť z heroínu roztok, ktorý sa potom striekačkou vpichne do žíl, no teraz to bola rutina. Stačilo sa to len naučiť, získať v tom prax.
Práve, keď si všetko pripravila, začula nejaký krik.
„Elisha!“ Začula hlas svojho brata. Narýchlo začala hádzať veci späť do krabice, no Bobby vtrhol do kúpeľne skôr, ako to stihla všetko upratať. Vystrašene na neho pozrela a on zarazene stál vo dverách.
„Nenaučili ťa klopať!“ Prerušila ticho, zavrela krabicu a odsunula ju do kúta.
„Čo...čo to robíš?!“ Opýtal sa Bobby, keď znovu našiel stratenú reč. Zavrel za sebou dvere a zamkol, čím znemožnil Elishe ujsť.
„Nestaraj sa,“ štekla na neho Elisha. Kútikom oka zbadala, že zabudla skryť to najdôležitejšie – sáčok s heroínom. Schmatla ho a strčila do vrecka nohavíc.
„Elisha,“ oslovil ju brat a tváril sa prísne, „daj mi to.“
„Zabudni,“ pokrútila odmietavo hlavou a začala ustupovať dozadu, až kým chrbtom nenarazila o stenu.
Bála sa, no nevedela presne určiť čoho. Bála sa Bobbyho? Alebo sa bála, že jej vezme jej heroín? Mala strach z toho, že sa jej brat rozbehne a všetko vykecá rodičom? Ale možno sa bála toho, že v jeho očiach bude odteraz iba závisláčkou.
Bobby k nej priskočil a násilím jej ukradol balíček. Vykročil k záchodovej mise a Elisha presne vedela, čo má v pláne. Chcela mu v tom zabrániť, no on bol nielen väčší, ale aj silnejší. Odstrčil ju a celý obsah balíčka vysypal do záchoda a spláchol.
„Nie, nie,“ zavzlykala, keď videla tú skazu. „Nevieš, čo si urobil!“
„Viem,“ odvetil nemilosrdne a prešiel okolo nej bez toho, aby sa na ňu pozrel.

Lisa vbehla do školy, pribehla k svojej skrinke a náhlivo ju otvorila. Na zem k jej nohám spadol akýsi papierik. Lisa ho zdvihla a zmätene ho otvorila.
„Si slnko, čo osvetlí môj deň.
Si víla, ktorá pripadá mi ako sen.
Si ruža, tá rovnako krásne je.
Si otázka, na ktorú nikdy neodpoviem nie.
Ľúbim Ťa, tie slová snažím sa Ti povedať,
čo spútava mi jazyk, je strach, ten musím prekonať...“
Keď básničku prečítala, pousmiala sa, lebo jej to prišlo neuveriteľne milé. Rozhliadla sa okolo seba, akoby dúfala, že jej to niekto vysvetlí. Ale ten, čo básničku napísal, nestál pri jej skrinke a nečakal na jej reakciu. Hoci bola chodba plná študentov, nikto sa o ňu nezaujímal, nikto nehľadel jej smerom. Bolo zbytočné teraz pátrať po autorovi.
Ešte raz si básničku prečítala a potom papierik hodila do tašky. Zo skrinky vybrala zopár učebníc a zamkla ju. Predtým, ako zamierila do triedy, ešte raz sa rozhliadla po chodbe v nádeji, že predsa len odhalí toho, kto jej to napísal. Ale márne.

Šoféroval a pritom jemne kýval hlavou do rytmu pesničky, ktorú práve dávali v rádiu. Mal dobrú náladu, pár promile alkoholu v krvi a odvahu na to, aby sa vykašľal na pravidlá a zákony cestnej premávky. Ignoroval výstražne značky a aj tie, ktoré mu prikazovali, akou rýchlosťou ísť.
Vracal sa zo žúrky. Jeho najlepší kamarát mal narodeniny a podľa toho sa aj oslavovalo. Pri tom všetkom úplne zabudol na čas a na sľub, ktorý dal mame. Už nikdy sa nebude zaprisahávať, že bude do polnoci doma. Teraz musel poriadne dupnúť na plyn, aby sa domov dostal čo najskôr.
Autom sa náhle rozľahol zvuk zvoniaceho mobilu. Chlapec automaticky pozrel na palubnú dosku, kam vždy hodil mobil. No tentoraz tam mobil jednoducho nebol a namiesto toho ležal na sedadle spolujazdca. Chlapec sa za ním načiahol, no práve v tej chvíli vošiel do ostrej zákruty a musel trošku prudšie dupnúť na brzdu. Mobil sa zošmykol zo sedadla a padol na zem.
„Sakra,“ zaklial a skúmavo sa pozrel na cestu pred sebou. Mobil stále vyzváňal, čo chlapca znervózňovalo. Zamračil sa. Cesta pred ním bola rovná a prázdna. Veď sa iba na malú chvíľku zohne a zdvihne mobil. Čo by sa za taký okamih mohlo stať? Nikto nikde a ani žiadna prekážka.
Jednou rukou pustil volant a zohol sa, aby zdvihol mobil. Popamäti posúval volant, kým rukou šmátral po sedadlom. Práve, keď mobil našiel, ozval sa zdesený výkrik a náraz na kapotu. Chlapec inštinktívne dupol na brzdu a zastavil auto. Niečo – alebo skôr niekto - sa hneď na to skotúľal z kapoty na zem.
„Do riti!“ Šepol roztrasene, ale na viac sa nezmohol. Tupo zízal pred seba a jeho tela sa zmocňovala triaška. Svetlá auta osvetľovali telo ležiace na ceste.
„Čo ak ešte žije?“ Napadlo mu náhle a to ho donútilo pozbierať zvyšky odvahy, vystúpiť z auta a podísť bližšie. Roztrasene vydýchol.
Na chladnej asfaltovej ceste ležalo bezvládne telo dievčaťa, ktoré vyzeralo mladšie ako on. Z pootvorených úst jej vytekal pramienok krvi, ruku mala v čudnom uhle a už na prvý pohľad bolo jasné, že nedýcha.
Bál sa k nej priblížiť, no zároveň ju nemohol nechať len tak ležať v strede cesty. Pomaly k nej podišiel, zhlboka sa nadýchol a chytil ju za nohy. Odtiahol ju ku krajnici, kde ju nechal ležať. Za celý čas sa na ňu pozeral len minimálne. Hneď potom sa rozbehol k autu, naštartoval a pokračoval v ceste, hoci sa celý triasol.
Mobil, ktorý teraz ležal na palubnej doske, začal znovu vyzváňať.
„P – pro – prosím?“ Vykoktal zo seba, keď prijal hovor.
„Justin, kde si?“ Ozval sa hlas jeho mamy.
„O chvíľu som doma,“ povedal, zložil a mobil hodil späť na miesto.
Dych sa mu ešte stále zadrhával v hrdle, prsty sa mu triasli a po čele mu stiekli kvapôčky potu. Pred očami mal ešte stále obraz toho mŕtveho dievčaťa.

„Si obyčajná hlupaňa! Čo si o sebe vôbec myslíš?! Nebudeš nikam chodiť! Máš sedieť na zadku a učiť sa!“ Kričal na cely byt a alkohol z neho páchol na metre.
Lisa sedela schúlená v rohu a kryla si tvár pred jeho údermi. Párkrát do nej kopol, potom ju zdrapil za vlasy a dal jej facku. Ona však nevydala jedinú hlásku, nebránila sa ani, keď ju hodil o stenu a znovu kopol.
Oči sa jej leskli, no po tvári nestiekla jediná slza. Už nemala síl brániť sa, kričať alebo plakať. Na čo by to aj bolo? Susedia pred tým, čo počuli, sami utekali. Nikdy jej nikto nepomohol, hoci všetci v bytovke dobre vedeli, čo sa deje za zavretými dverami, lebo bolo nemožné prepočuť ten krik, ktorý sa z bytu ozýval skoro každý deň.
Lisa vedela, že ak bude pasívna, otčima to prestane baviť a odíde spať a ona bude mať pokoj. Musela si len kryť tvár a čakať. No dnes sa zdalo, že sa jej otčim tak skoro nevzdá a tak Lisa využila chvíľku, keď sa mu zatočila hlava, vbehla do svojej izby, kde sa zamkla. Zosunula sa na koberec a nechala citom voľný priebeh. Plecia sa jej otriasali v návale vzlykov.
Jej otčim ešte trieskal na dvere a niečo po nej kričal, ale ona ho ignorovala. Nenávidela toho muža, ktorý vystriedal jej otca. Nechápala, ako si niekoho takého mohla jej matka zobrať. Jej matka, ktorá skoro nikdy nebola doma, a odmietala uveriť tomu, že Lisu otčim bije.
Zrazu jej začal zvoniť mobil. Prekvapene zdvihla hlavu, lebo číslo na druhý mobil mali len zákazníci a tí volali vždy večer.
„No?“ Prijala hovor.
„Ahoj, potrebovala by som jeden balíček,“ ozval sa dievčenský hlas.
„Dnes nerobím.“
„Prosím, veľmi ťa prosím, potrebujem to.“ Zúfalo prosilo dievča a Lisa si zamyslene hrýzla spodnú peru. Nevedela, čím to bolo, ale to dievča ju obmäkčilo. Nestávalo sa, že by Lisa skákala tak, ako zákazníci pískali.
„Tak dobre, o deviatej na parkovisku,“ súhlasila napokon, „ale bude to drahšie.“
„Koľko?“
„Dvakrát viac,“ povedala a čakala námietky, lebo dievča sa na dlhšie odmlčalo.
„Dobre, o deviatej na parkovisku.“
Lisa zrušila hovor a hodila mobil na posteľ. Potom pozrela na svoj odraz v zrkadle a smutne sa usmiala.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 16 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 sirraell 22.07.2009, 10:04:17 Odpovědět 
   Chvilku mi trvalo, nez jsem si vpomnela o cem byl prvni dil. Mozna by pomohlo, kdyby jsi vzdy na zacatku noveho dilu napsala par vet a pripomnela nam, s kym se za chvilku setkame, zvlaste kdyz tam mas vic postav, jejihz osudy se prolinaji. Pokud ctenar nevi o ko je rec, muze mu uniknout pointa. Jinak je to dobre. Dejem mi to trosku pripomina film "Crash" - nevim jak se jmenuje u nas.
Jelikoz Slovenskou gramatiku se neodvazuji hodnotit, davam za 1.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Miloslav Šimek ...
Džordž J.S.
Zábavný moderát...
Čorny
Podobenství
pedvo
obr
obr obr obr
obr

Pátek třináctého...
Šíma
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr