|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 29004 příspěvků, 4550 autorů a 303514 komentářů :: on-line: 9 ::
|
 |
|
:: Konce a začiatky ::
| ... poviedka |
| |
|
|
Na javisko vstúpil muž. Koľko ľudí z hľadiska ho už poznalo a pritom o ňom nevedeli vlastne nič. Hercom bol tridsať rokov z toho desať rokov hrával divadlo pre jedného herca. Začalo sa to v deň keď sa preňho všetko skončilo. Teda aspoň si to myslel. Odvtedy už nemal chuť s niekým hrať, radšej bol na javisku sám a zabával ľudí. Vždy si pripravil na predstavenie niečo veselé, napriek tomu, že on vo svojom vnútri mal už len smútok. Chcel aby aspoň ostatní vôkol neho boli šťastní. Aj keby to malo byť len počas jeho vystúpenia a potom by sa vrátili do bežného dňa. Tak tomu malo byť aj dnes, ale... vedel, že dnes to bude iné, aj keď už mal všetko pripravené, nemohol z toho zahrať nič. Sadol si za stôl oproti hľadisku, nadýchol sa otvoril ústa, no potom ich znova zavrel. Nezmohol sa ani na to, aby niečo povedal. V hľadisku to zašumelo, obecenstvo si niečo potichu šepkalo.
Chvíľu bolo ticho, potom sa otočil bokom k hľadisku. „Prečo si to urobil?“ spýtal sa hľadiac pred seba ako keby pred ním sedel niekto ďalší.
„Hádam ti nebolo dobre? Mal si všetko čo si chcel. Bol si jedináčik a asi obskakovaný viac ako bolo treba.“
„Tak prečo teda? Možno to bola tá chyba, že si mal až príliš. Ale tebe to nestačilo. Chcel si mať viac. Len za akú cenu?.“
„Mlčíš, ako vždy keď si spravil niečo zlé. A tvoja mama sa ťa vždy zastávala. Toto bolo ale už až moc. Zobralo ju to, potom čo sa stalo to s ňou išlo stále dolu vodou. Až....“
Nastalo ďalšie ticho. Herec sklonil hlavu a po krátkej pauze pokračoval.
„Zomrela, vedel si o tom? Jasné že nie, kto by ti to aj povedal. Odvtedy sme sa spolu nebavili. Za tých desať rokov som nemal odvahu za tebou prísť.“
„Vlastne áno, raz predsa len. Ale potom som to vzdal. Dostal som sa až po tú vašu prijímaciu miestnosť, kde vždy niekto stráži obďaleč. Čakal som, ale odišiel som skôr, ako ťa priviedli. A možno to tak bolo lepšie. Ináč by som vtedy za seba neručil.“
„Mohol si dostať svoju prvú facku a vtedy by mi bolo jedno, že som tvoj otec. Dokonca si myslím, že tých faciek si mal dostať viac, oveľa skôr ako si skončil tam kde si teraz.“
„Niekedy sa zase pýtam či by to pomohlo. Nebolo to nakoniec tým, že si mal málo pozornosti, lásky a miesto toho plno bezduchých vecí?“
„Teraz je to už jedno, nič sa nedá vrátiť späť. A ja neviem či ešte vôbec niečo k tebe cítim. Či vôbec ešte niečo cítim.“
Herec vstal, poprechádzal sa po hľadisku ako keby si chcel narovnať telo. Ktoré keď sedel bolo akési skrčené. Nesedel vystretý, ako keby sa bál narovnať, že by tým odkryl niečo zo svojho vnútra. Aj postojačky bol akýsi zhrbený.
Vrátil sa k stoličke, sadol si a znova sa zahľadel pred seba.
„Ako keby to bolo dnes,“ pokračoval.
„Pamätáš sa na ten deň keď ste s tým tvojim „kamarátom“ vykradli obchod?“
„To sa ešte nejako vyriešilo. Všetko ste vrátili a ty si skončil s tým, že ak sa to ešte bude opakovať zavrú ťa.“
„No ono sa to opakovalo, napriek tomu, že si sľúbil, že nič také viac nespravíš. A my s mamou sme ti verili.“
„Pár mesiacov bol pokoj. Potom si ušiel z domu a keď si sa vrátil, po čase som ti povedal, že si mal radšej ostať tam kde si bol. Ktovie kde to bolo. To dodnes neviem, ale viem, že od tej doby sa začali všetky problémy okolo drog a kradnutia.“
„Taký kolotoč ustavičnej honby za drogami, ktorý sa prelínal s krádežami.“
„Ale načo ti to tu rozprávam. Veď ty to všetko vieš. Nevieš ale to, že keď ťa už konečne chytili, som bol nesmierne šťastný, áno šťastný. Viem, že to asi nechápeš, ako môže byť rodič šťastný keď chytia jeho dieťa. No vtedy som už vedel, že nebudeš môcť napáchať viac škody a že tým svinstvom nezničíš nakoniec aj sám seba.“
„Nám si už život zničil, načo by bolo dobré zničiť aj ten tvoj. Mal si ešte šancu vrátiť sa späť.“
„Včera som bol na hrobe tvojej mami. Čo sa tak dívaš, tak ty si to vedel, vedel si, že zomrela... a ja som sa divil odkiaľ sa na jej hrobe berú pravidelne čerstvé kvety. Posielal si ich tam odtiaľ, že? Jasné veď tam sa dá všetko vybaviť. Mohlo ma to hneď napadnúť.“
„Premýšľal som o tom všetkom. Každý deň som mal pred očami všetko to čo sa stalo. Ako keby som chodil na nejaký film, ktorý sa vždy opakoval.“
„A vieš na čo som prišiel? Že už mi ozaj neostalo nič. Iba toto javisko kam sa vždy idem skryť pred svetom, pred myšlienkami, pred sebou samým. Pred tými všetkými ľuďmi som vždy niekto iný. Aspoň pokým som tu.“
„Pred dvoma týždňami sa, ale vo mne niečo pohlo. Vedel som, že ťa už skoro pustia. Tak som sa bol na teba opýtať. Vraj si už úplne čistý aj správanie máš dobré. Ale ako to bude keď budeš opäť vonku. Môžem ti ešte veriť? Neviem, chcel som to skúsiť, ale po včerajšku už ozaj neviem čo mám robiť.“
„Pustili ťa z väzenia, tak som bol pred našim bytom. Teda pred našim bývalým bytom. Ano predal som ho, hneď po maminej smrti. Už som tam nechcel bývať. Sám, len s minulosťou. Takže už by si sa tam aj tak nemohol vrátiť. No aj tak som ťa tam čakal, lebo ani to som ti nepovedal. Ale ty si neprišiel. To si nemal ani toľko odvahy prísť za svojim otcom a pozrieť sa mu do očí?“
„Hneď potom som sa rozhodol. Skončím s týmto tu. Už mám toho dosť. Teraz budem ja sedávať v hľadisku a snáď sa nájde niekto iný, kto bude zabávať zase mňa.“
„Takže vážené dámy a páni ja končím.“
Muž vstal zo stoličky a zamieril do hľadiska. Diváci so zatajeným dychom pozerali čo sa bude diať ďalej. Všetci si mysleli, že to je len hra, takže očakávali čo bude nasledovať.
Z kresla v hľadisku vstal nejaký muž. Bol v časti kde naňho nesvietilo svetlo, takže ho herec nemohol vidieť. Vyšiel na javisko, prešiel okolo muža ktorý práve skončil svoj monolog a sadol si miesto neho na stoličku. Herec sa pobral do hľadiska, sadnúť si na miesto toho muža. Ešte predtým sa na chvíľu obzrel za seba. Potom si už šiel sadnúť do kresla a splynul s obecenstvom.
„Tak predsa ma úplne nesklamal,“ povedal si pre seba, tak potichu, aby ho nikto nepočul.
Muž na javisku začal rozprávať svoj monolog a ten ktorý tento večer začínal už vedel, že môže spokojne odísť, lebo má za seba náhradu.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
99.0 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 5 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.4 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
[ - ] |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 12 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 30 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
