obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kdo žije z naděje, zemře hlady."
Walter Benjamin
obr
obr počet přístupů: 2915371 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39505 příspěvků, 5743 autorů a 390388 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: 3.kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá 2.verzia
Pro hlasování musíte být přihlášen(a)!
 autor Mon publikováno: 08.08.2009, 20:04  
Každý má svoje tajomstvá, ktoré ukrýva hlboko vo svojom srdci. Starostlivo ich skrýva pred ostatným a dúfa, že ich nikto nikdy nezistí.
Menšie zhrnutie predchádzajúceho dielu:
Elisha, Bobbyho sestra, je zavislá na drogách. Bobby ju odhalí a zničí jej zásoby.
Lisa objavila papierik s vyznaním lásky od neznámeho ctitela. Doma je Lisa týraná nevlastným otcom, ukrýva sa vo svojej izbe. Zavolá jej zákazníčka, ktorá žiada Lisu o ďalšiu dávku. Lisa odmieta, ale nakoniec súhlasí.
Justin, bývalý priateľ Elishy, sa vracia z párty pripitý. Má autonehodu, pri ktorej zomiera nevinné dievča.
Toť krátke zhrnutie a teraz nový diel :)
 

Elisha položila mobil na stôl a bezradne sa rozhliadla po svojej izbe. Podišla k stolu a vybrala pokladničku so svojimi úsporami. Vysypala z nej všetky peniaze, no aj tak to bolo málo. Zúfalo zafňukala.
„Vraj, bude to drahšie,“ zašomrala, „odkiaľ mám asi tie peniaze vyhrabať?!“
Náhle vyskočila na nohy, lebo jej niečo napadlo. Vybehla zo svojej izby a vošla do obývačky. Otvorila skriňu a šuplík, kam rodičia odkladali peniaze pre prípad núdze. A toto bol prípad núdze.
Zobrala potrebnú sumu, zvyšok vrátila a skriňu opäť zavrela. Peniaze strčila do zadného vrecka nohavíc a potom potichu zamierila do predsiene. Chcela odísť nepozorovane a tak isto nepozorovane sa aj vrátiť domov.
Odkedy u nej Bobby našiel drogy, striehol na každý jej pohyb. Neuveriteľne jej to liezlo na nervy a mala chuť mu vynadať tými najhnusnejšími nadávkami. Bála sa ísť si po drogy, ale už potrebovala dávku. Mala pocit, že sa každú chvíľu zloží. Jej telo priam kričalo po tom bielom prášku.
„Ty niekam ideš?“ Ozvalo sa zo schodiska, keď si obúvala botasky. Otočila sa a pozrela na svojho brata, ktorý kráčal po schodoch.
„Nemáš nič iné na práci, len ma špehovať?“ Zazrela na neho. „Už sa ku mne nepribližuj.“
„Ideš si po ďalšiu dávku?“ Prebodol ju vražedným pohľadom, čo Elishu neuveriteľne naštvalo. V návale hnevu schytila prvú kabelku, ktorá jej prišla pod ruku a prehodila si ju na plece. Otvorila dvere a pozrela na brata. „Sklapni, Bobby.“ Zavrčala a zabuchla za sebou dvere.

Bobby chvíľu zízal na zatvorené dvere, za ktorými zmizla jeho sestra. Potom len pokrútil hlavou a zamieril späť do svojej izby. Keď však prechádzal okolo izby Elishy, zastal a zahľadel sa na dvere s plagátom, ktorý zakazoval vstup každému okrem Elishy.
Odkedy ju prichytil s drogami, začal si viac všímať jej správanie. Bolo zvláštne, že predtým si nič nevšimol a pritom sa jeho sestra za posledný rok zmenila. Príčina jeho nevšímavosti bola celkom prostá. Zmeny nálad, odtiahnutosť a časte odchody z domu pripisoval puberte. Ale od toho dňa si uvedomil, že puberta za to nemohla. Príčinou bolo niečo oveľa horšie.
Nerozhodne prešľapoval na mieste. Elisha išla preč, čím mu poskytla priestor na to, aby prehľadal jej izbu. Koľkokrát sa to chystal spraviť? Koľkokrát si prisahal, že ak niečo nájde, povie to rodičom? A teraz má šancu.
Náhle si uvedomil, že príčinou jeho váhania je strach z toho, čo by mohol nájsť. Bál sa, že sa jeho obavy naplnia a on nájde ten biely prášok, ktorý ničil životy ľudí. Hoci Elishu prichytil, stále ju nepovažoval za závislú. Jeho malá sestrička a závislá na drogách? Blbosť. To, čo videl, pripisoval skratu a túžbe vyskúšať niečo nové. Elisha jednoducho len stúpilo vedľa a to je všetko.
Ale keby teraz našiel v jej izbe heroín, všetko to, čo si nahováral, by stratilo svoj význam. Znamenalo by to, že Elisha prepadla drogám viac, ako si chcel on sám pripustiť.
Zamračil sa a vošiel do jej izby, v ktorej bol väčší neporiadok než obvykle. Všimol si, že vyprázdnila pokladničku, kam si odkladala peniaze, za ktoré si chcela kúpiť auto. Zrejme sa toho sna už vzdala.
Bobby ešte raz len tak zbežne preletel pohľadom izbu a potom sa pustil do pátrania.

Obrovské parkovisko niekde v strede centra mesta bolo poloprázdne a aj tých niekoľko áut postupne ubúdalo. Ľudia prichádzali a odchádzali, no dievča stálo stále na tom istom mieste. Pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich ju chránila kapucňa. Nervózne dupkala nohou a niekoľkokrát sa pozrela na mobil.
„Ahoj,“ pribehlo k nej ďalšie dievča, „prepáč, že meškám.“
Lisa sa skúmavo zahľadela do tváre dievčaťa. Blondína, ktorá pred ňou stála, patrila k pravidelným zákazníkom. Lisa ju poznala len povrchne a nevedela ani jej meno, no vždy, keď blondínku stretla, premýšľala, prečo jej prišla tak povedomá. Mala pocit, že ju odniekiaľ pozná, ale nikdy si nevedela spomenúť odkiaľ.
„Nemám veľa času,“ odvetila chladne a nastavila dlaň k blondínke. Tá ihneď pochopila, z kabelky vytiahla obálku a podala ju Lise. Tá z obálky vytiahla peniaze a začala ich prerátavať. Pritom jemne nadvihla obočie, lebo si nevedela predstaviť, odkiaľ to dievča zobralo toľko peňazí. Ale nepýtala sa, lebo to nebola jej vec, a namiesto toho podala blondínke malý balíček.
„Ďakujem,“ povedalo dievča, strčilo balíček do kabelky a rýchlym krokom odišlo preč.
Lisa sa za dievčaťom chvíľu dívala a po prvýkrát vo svojej kariére dílerky pocítila výčitky svedomia. Mladá blondínka, tak krásna, tak mladá, bude o pár mesiacov len tieň toho, čím je dnes. Bledá, vychudnutá so zapálenými ranami po vpichoch – to je jej budúcnosť, ak bude aj naďalej kráčať touto cestou. Padne na samé dno, stane sa z nej len troska, tak strašne vzdialená ľuďom jej veku. Zaradí sa k tým, ktorým droga zničila život.
Lisa sa zatvárila previnilo a sklopila pohľad k ceste. Koľko osudov takto zničila? A je to jej vina? Keby nebola predávala drogy, žili by jej zákazníci inak?
Pokrútila hlavou, aby zahnala výčitky. Uvedomila si, že aj keby tu ona nebola, jej klienti by si našli iného dílera. Nemohla za to, čo s nimi bolo, ona im drogy len predávala, to, že si ich kupovali a že ich užívali, bola len ich slobodná vôľa.
Na jej práci nebolo nič zlé. Oni potrebovali heroín, ona peniaze. Bola to vzájomná služba. A keď si našetrí dosť na to, aby mohla pokryť náklady na vysokú školu, zavolá šéfovi a skončí s touto prácou. A osudy jej klientov ju už nikdy nebudú trápiť.

Justin sa zobudil celý spotený. Posadil sa a unavene si pretrel oči. Dúfal, že včerajšia noc bola len sen. Ale vedel, že to bola krutá realita. Hocijako sa snažil, obraz mŕtveho dievčaťa nevedel vymazať zo svojej mysle. Prenasledovalo ho to a on tušil, že sa toho nikdy nezbaví.
Vyšiel z izby a vošiel do kuchyne, kde jeho otec raňajkoval pri zapnutom televízore.
„Dobré ránko,“ veselo privítal syna a odpil z hrnčeka.
Justin len zašomral niečo, čo malo byť pozdrav. Nalial si kávu a pozrel na televízor. Jeho otec pozeral ranné správy, v ktorých práve bežala reportáž o mladom dievčati, ktoré v noci niekto zrazil.
Justin sklopil pohľad a zamieril preč z kuchyne. Nechcel o tom nič vedieť. Nechcel poznať meno toho dievčaťa, ani žiadne informácie o nej. Netúžil vedieť nejaké podrobnosti o živote toho, koho zabil. Komu zobral život.
Do očí sa mu nahrnuli slzy. Nechcel, aby to jeho otec videl a tak zrýchlil krok.
„Hrozné, čo sa v tom svete deje,“ pokrútil hlavou jeho otec, „takto to končí, keď nejaký ožratý idiot sadne za volant.“
„To ja, otec,“ pomyslel si Justin a vrátil sa do svojej izby. „To ja som ju zabil.“

Školská jedáleň bola plná, všetky stoly obsadené. Bobby sedel sám pri jednom z nich a písal do notesa novú básničku. Ignoroval okolie a preto si ani nevšimol, že Lisa k nemu podišla a sadla si.
„Ahoj, Bobby,“ začul jej hlas a prekvapene zdvihol oči od notesa. Lisa sa na neho veselo usmievala a jej nádherná tvár mu takmer vyrazila dych.
„A – ahoj,“ vykoktal a zahanbene sklopil pohľad.
„Čo to stále píšeš?“ Opýtala sa ho zvedavo a začala sa vidličkou prehrabávať v obede, na ktorý zrejme nemala veľmi chuť.
„Nič dôležité,“ odvetil a pokrútil hlavou. Lisa sa však pohotovo načiahla a uchmatla mu notes. „Hej!“ Vykríkol ublížene.
„Počkaj, zistím tvoje tajomstvo,“ zasmiala sa veselo a otvorila notes. Bobby ju s obavami sledoval a tušil, čo bude nasledovať.
Lisa sa na neho pozrela. „To si písal ty?“
Zatváril sa previnilo, lebo sa bál jej reakcie. Nakoniec ale zdráhavo prikývol. Lisa zdvihla svoju tašku zo zeme a chvíľu sa v nej prehrabávala.
„Takže potom si písal aj toto,“ povedala, keď z tašky vybrala všetky básničky, ktoré jej napísal a hodil do skrinky.
„Áno,“ priznal sa s obavami.
Lisa zničene vzdychla, čo nebolo dobré znamenie. „Bobby, ja...“ Začala ale potom iba pokrútila hlavou. „Nemá to cenu.“
„Ja viem, prepáč, sú strašné,“ sklonil hlavu a zvesil plecia.
Lisa sa na neho zmätene pozrela, akoby nemala ani tušenie, o čom hovorí. Potom ale pokrútila hlavou. „Nie, nie,“ namietla rýchlo, „sú perfektné, nádherné...páčia sa mi.“
„Dík,“ smutne sa pousmial.
„Zanes ich do vydavateľstva,“ navrhla mu a na jeden papierik s básničkou začala písať číslo, „robí tam jedna moja známa.“
„Nie,“ pokrútil hlavou a v mysli sa smial nad jej šialeným nápadom. Jeho básne by sa predsa nikomu nepáčili. Nie je až taký dobrý, aby ich vydal.
„Prečo? Máš talent. Tie básne sú úžasné. Všetky. Tie v notese a aj tie, ktoré si písal mne. Bobby, je to tvoja šanca, nepremárni ju.“
Zobral si od nej notes a odložil ho do tašky. „Nie sú až také úžasné.“
„Aspoň o tom popremýšľaj,“ usmiala sa a podala mu papierik s číslom a adresou. Potom vstala a odišla. Básne, ktoré jej napísal, zostali ležať na stole vedľa jej nedojedeného obeda. Bobby viac nepotreboval vedieť, lebo to hneď pochopil. Lisa s ním nič nechcela mať.

Cez malé okienko dopadali do kúpeľne posledné slnečné lúče. Oranžové slnko pomaly mizlo za horizontom. Ale ju západ slnka nezaujímal. Sedela v rohu miestnosti na chladnej zemi.
Cítila sa neuveriteľne slabá, akoby sa všetka jej sila a energia niekam vyparili. Ruky sa jej triasli a boleli ju všetky svaly. Kvapky potu jej stekali po tvári a oči jej slzili. Bola aj zima a zároveň cítila horúčavu. Husia koža jej naskočila po celom tele.
Preklínala Bobbyho za to, že jej zobral balíček. Bála sa, že o jej tajomstve povie rodičom. Každý deň čakala, kedy na to jej rodičia prídu a nastane peklo. Bála sa, že prídu na to, že im chýbajú peniaze. Vedela, že každú chvíľu sa to celé na ňu zrúti. Presne ako domček z karát. Bola v začarovanom kruhu odkiaľ neexistovala úniková cesta.
Aký to celé malo zmysel? Chcela to iba skúsiť, iba vyskúšať niečo iné. Ale vyskúšala to raz, druhýkrát, tretí...a už nevedela prestať. Túžba po tom pocite, ktorý jej prinášal heroín, bola silnejšia. Prepadla tomu a už to nevedela zastaviť. A ani nechcela.
Spomínala si na to, ako to zistil Justin. Jej veselý bezstarostný Justin, ktorého tak strašne milovala. Ale odvtedy, čo prišiel na to, že berie drogy, veci sa zmenili. V jeho očiach neraz zazrela obavy a strach, ale aj odhodlanie pomôcť jej. Ona ale pomoc nepotrebovala, no Justin to nedokázal pochopiť. Stále ju presviedčal, aby prestala. Prosil ju. Ich vzťah sa pre ňu stal neznesiteľným a jediné východisko, ktoré videla, bol rozchod. Ktovie, kde by bola teraz, keby sa s ním nerozišla. Ktovie, kde je teraz Justin.
Naplnila striekačku a na chvíli sa v jej mysli objavili pochybnosti. Nepreháňa to dnes? Nehovoril jej niekto, že si má dávať pozor na dávky? Koľko ich už mala dnes? Asi dosť. Ale prečo sa stále cítila tak strašne? Ešte jednu...ešte túto poslednú a skončí s tým. Aspoň na dnes.
Spokojne sa usmiala a priložila si striekačku ku žile na krku.

Justin ležal na posteli. Po tvári mu stekali slzy a trápili ho výčitky svedomia. Od toho dňa nevyšiel z izby, rodičom tvrdil, že sa necíti dobre, čo ani nebolo klamstvo.
Nikto nevedel, že to nevinné dievča zabil on. Chcel, aby to niekto zistil, ale nedokázal to nikomu povedať. Rodičia by ho odviedli na políciu, priatelia by sa mu otočili chrbtom. Nebol nik, komu by to strašné tajomstvo mohol povedať. Nik, kto by mu pomohol.
To bremeno na jeho pleciach bolo až príliš ťažké. Cítil vinu a nevedel sa jej zbaviť. Vzal život nevinnému človeku. A akým právom?
Keby dával pozor na cestu, mohla ešte žiť. Teraz sa mohla zabávať s priateľmi alebo byť s rodičmi. Bola by šťastná a žila by. Ale on ju zabil. Prirútil sa do jej života a zabil ju. Ľuďom, ktorí ju milovali, ju zobral a priniesol do ich životov bolesť a žiaľ.
Ale nie. Nie. Nebola to jeho vina. On predsa za nič nemohol. To dievča si mala dávať pozor. To ona mu vbehla pod kolesá. Ona bola na vine. Mohla si za to sama. Čo jej nik nepovedal, že sa nemá túlať po nociach? Že je nebezpečné ísť v noci po ceste?
Ale keby sa nezohol po mobil, keby len poslúchol kamarátov a nikam nešiel. Alebo keby odišiel z tej párty skôr...Keby...Keby...Keby...
To, že sa tým bude trápiť, život dievčaťu nevráti. Nemá cenu stále dookola si premietať ten okamih. Ale nedokázal nájsť pokoj, nedokázal na to zabudnúť, nevedel sa zbaviť toho pocitu viny.
Bolo to mladé dievča, malo celý život pred sebou. Bolo mladšie ako on. Preboha, veď mohlo mať toľko, čo Elisha.
Elisha...Tá by mu možno pomohla. Tá by možno pochopila jeho situáciu. Jej by sa mal zdôveriť.
Justin chytil mobil a vytočil číslo dievčaťa, ktoré nadovšetko miloval. No mobil nik nedvíhal. Odmietal sa však vzdať a vytočil číslo na pevnú linku.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 17 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 sirraell 08.08.2009, 20:04:32 Odpovědět 
   Dej se stale velmi dobre vyviji a osudy hrdinu se stale vic prolinaji. Velmi dobre. Gramatiku nedokazu posoudit, ale pribeh se mi libi... za 1
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Livinginthedream
(7.12.2019, 22:31)
Antonio
(25.11.2019, 23:53)
Albína Alba
(25.11.2019, 01:02)
Amy
(23.11.2019, 22:43)
obr
obr obr obr
obr
Nic necítit, ja...
Juan Pablo
NIC KDE JE VŠEC...
Ronnie
Rozum a cit
Haisenberg
obr
obr obr obr
obr

Tydlibrky čuli brk
Centurio
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr