obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Když chce osud někoho zničit, udělá z něho hlupáka."
Publilius Syrus
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Preludsnenia 3 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Preludsnenia
 autor VanillaSky publikováno: 19.08.2009, 7:11  
...
 

Sarah sa prebudila, no akoby ešte v polospánku počula akýsi hlas. „Veď ty sa vrátiš, mne neutečieš aj keď teraz sa ti to podarilo. Máš dobrý dôvod aby si prišla, len o ňom ešte nevieš.
Ale ja sa už o to postarám, aby si sa všetko včas dozvedela.“
Na nič iné si nepamätala, len tento hlas jej znel stále v ušiach. Pozrela sa na seba a zistila, že sa ani neprezliekla a zaspala v tom v čom prišla z vonku. Musela byť riadne unavená. Ale ani sa nedivila. Už to bolo pár mesiacov, čo každý deň ešte po službe ostávala v nemocnici a sedávala pri Viktorovi. Teraz síce mala pár dní dovolenky, ale jej sa zdalo akoby prišla z nemocnice len včera. Viktor bol ich pacientom, ktorý bol už skoro rok v kome. Jeho zdravotný stav sa nezlepšoval, ale ani nezhoršoval, čo Sarah aspoň trocha tešilo. Stále mala aspoň nádej, že sa ešte preberie. Kolegovia jej vraveli, aby sa naňho až tak neviazala. Ale ona bola rada keď s ním mohla pobudnúť. Nikto za ním nechodieval, vlastne ani nevedela či má nejakú rodinu, alebo priateľku, alebo či žije sám. Takže buď vždy keď mala chvíľu čas, alebo po službe sa uňho zastavila.
Vstala a vtom pocítila niečo na ruke. O dlaň sa jej obtrel medailon ktorý nosila stále na krku. Ani sa nepamätala odkedy vlastne a ani na to odkiaľ ho má. Proste bol jej súčasťou a viac nad tým nepremýšľala. Prezliekla sa, medailon zasunula pod šaty a pobrala sa do nemocnice.

Kráčala po obvyklej trase, kade chodievala každý deň. Ale v tom ju akoby niečo nútilo ísť inakadial. Ani nevedela prečo, prešla cez cestu na druhú stranu a zamierila k parku. Tadiaľ sa síce tiež dalo dostať k nemocnici, ale cesta trvala o čosi dlhšie. No čo, pomyslela si, aspoň pôjdem cez nejakú zeleň a nie popri prašnej ceste. Už bola asi v polovici parku, keď sa otočila a na ľavej strane za stromami zbadala dom. Bol dosť veľký s viacerými oknami. Znova ju niečo ťahalo smerom k nemu. Cestičkou prišla až pred schody, ktoré viedli k dverám domu. Zdal sa jej nejaký povedomý, len si nevedela spomenúť či tu už niekedy bola. Tadeto nechodievala takže to nebolo možné. Pozrela na hodinky zistila, že už mešká, pridala do kroku a keď vchádzala do nemocnice, na dom už dávno zabudla.

Derek sedel za stolom a čakal až príde Sarah. Už pár dní tu nebola takže bude prekvapená až zistí čo sa stalo. Konečne sa vráti po týždni dovolenky. Celkom mu začala chýbať. Pred tým si to ani neuvedomoval, ale zjavne k nej cítil niečo viac ako len to, že boli dobrými priateľmi. Poznali sa pol roka, odvtedy ako Derek nastúpil k nim do nemocnice ako sanitár. Stále viac a viac zisťoval, že mu je bližšia. Len čo keď ona mala oči stále len pre iného. Aj keď ten druhý nič nevravel a stále len mlčal. A ktovie či by on ak by mohol sa so Sarah vôbec bavil. Možno je iná, ktorá je preňho všetkým.
Teraz nad tým ale nepremýšľal. Myslel na to, čo sa mu tejto noci prisnilo. Vlastne nielen tejto noci. Ten sen sa mu sníval dosť často a on nevie čo znamená. Je taký živý, ako keby žil tam a nie tu. Občas na krátky okamih ho napadne či to nie je skutočnosť a toto čo žije tu, sen. V tom sne žije na akomsi veľkom panstve kde je sluhom. Jeho pán má krásnu manželku ku ktorej sa ale nie vždy správa pekne. V poslednej dobe vymýšľa proti nej samé intrigy ktorých je on svedkom. Stále sa ju snaží zachraňovať, ale ona sa mu stále vzďaľuje. Keď ju už už drží za ruku, ona sa mu vyšmykne a stráca sa v akomsi opare. Vlastne v tom sne nikdy nevidel jej tvár. Ani tvár nikoho iného, len vedel, že on je jedným z aktérov tohto podivného sna. Dokonca nevedel ani žiadne mená. Akoby všetko boli ľudia bez mena a bez tvárí. Jediné koho videl zreteľne bol sokol. Tá žena ho volala Seth.

V tom sa Derek strhol na to ako ho niekto pobúchal po chrbte. Otočil sa a uvidel Sarah. V jej očiach zbadal radosť z toho, že ho vidí a počul ako sa smeje. Ešte stále bol z časti myšlienkami v sne a realita ako keby sa s ním prelínala, takže jej smiech akoby prichádzal z nejakej diaľky. Niečo ako keď sa ozvena odráža od skál a k vám sa dostáva už len ďalšia a ďalšia kopia toho čo bolo vyslovené. „Čo je, zase snívaš za bieleho dňa?,“ spýtala sa a znova sa usmiala.
„Ani nevieš aký som rád, že ťa znova vidím,“ povedal Derek.
„Viem si predstaviť aký si bol šťastný, že tu máš odo mňa pokoj,“ podpichla ho Sarah.
„Poď, sadni si na chvíľu sem ku mne a povedz mi ako si sa mala. Vyzeráš výborne, isto si si užívala dovolenky. Veď už bolo načase aby si vypla. Tak rozprávaj čo si stvárala?“
„Ja neviem, ako keby sa celý týždeň zlial do jedného dňa, alebo lepšie povedané noci a ja som ho celý prespala. A presnívala.“
„Snáď mi nechceš povedať, že si stále len spala? Musela si predsa robiť aj niečo iné, prinajmenšom jesť. Ale nevidno, že by si nejako zvlášť pribrala,“ usmial sa Derek.
„Musíme sa rozprávať o mne? Radšej mi povedz čo je tu nové.“
„Dobre keď nechceš, nemusíš mi povedať nič. A to som si myslel, že sme priatelia, ale ako vidím, si pekná tajnostkárka. Určite si si niekoho našla a nechceš sa mi s tým priznať.“
„Netáraj už toľko a povedz mi už konečne čo je nové.“
„Veď dobre, dobre. Ale nebude sa ti to páčiť.“
„Stalo sa niečo Viktorovi? No tak hovor!“
„Nie tak celkom. Len už tu nie je.“
„A kde je, už sa prebral? Prečo mi to nikto nedal vedieť?“
„Neprebral sa, teda nie tak celkom.“
„Ako to, že nie tak celkom? Tak prebral sa, alebo nie?“
Derek mlčal a díval sa na Sarah. Premýšľal či jej to má povedať.
„Počkaj, on sa síce prebral, ale...“
„Bingo, vedel som, že ty na to prídeš sama. Prebral sa už síce, ale na nič nereaguje. Len sa pozerá pred seba, ale ako keby nič nevnímal.“
„Ale kde teda je?“
„Poslali ho domov, vraj už nie je potrebné aby bol v nemocnici. Starať sa oňho môžu aj doma.“
„Takže už sa zistilo či má rodinu?“
„Nie, nemá nikoho. Chodí za ním Nela, sestrička od nás. Strieda sa s Terezou.“
„A cez noc? Kto je s ním cez noc?“
„Čo sa ma stále vypytuješ? Keď chceš vedieť bež za šéfom, on ti všetko povie.“
„Veď aj idem.“
Keď sa Sarah vrátila, Derek bol ešte stále tam. „Tak čo, už vieš kde je tvoj obdivovaný?“ uškrnul sa Derek.
„On nie je môj obdivovaný. Len, len ako keby ma k nemu niečo ťahalo a ja neviem čo.“
„Dobre, veď ja nič. Čo ti teda povedal šéf?“
„Už viem kde býva. Vypýtala som si adresu a budem sa pri ňom striedať s Nelou. Tereza má aj tak málo času, takže bola rada, že tam budem chodiť miesto nej.“
„Ty si sa už tuším úplne zbláznila, ako keby si ty nemala dosť roboty.“
„Pozri, teba do toho nič. Ja si môžem vo svojom voľnom čase robiť čo chcem.“
„Máš pravdu, mňa do tvojho života nič nie je.“
„Ty tuším žiarliš.“
„Vôbec a ako som povedal, rob si čo chceš.“
„Veď si aj budem. Ale však sa nehneváš?“
„Jasné, že nie. Dobre vieš, že budem stáť vždy pri tebe, nech už sa rozhodneš pre akékoľvek bláznovstvo.“
„Ďakujem, mám ťa rada,“ povedala Sarah a vtisla mu bozk na líce. Aký by som bol šťastný, keby ma pobozkala na ústa, ale tak ozajstne nielen letmý kamarátsky bozk. Pomyslel si Derek. Ale toto jej nepovedal.
„Dobre, to už stačilo, dosť bolo cukrovania. Isto máš dnes toho dosť, takže hor sa do práce. A ozaj, kedy ideš za Viktorom?“
„Po službe. Dúfam, že tam podľa adresy hneď trafím.“
„Ak chceš môžem ísť s tebou,“ ponúkol sa Derek.
„Dobre, ale len po dom. Dnu už pôjdem sama.“
„Jasné, šéfka ako rozkážete.“ Derek bol rád, že ju môže aspoň odprevadiť.
„Netáraj a poďme konečne niečo robiť.“
Derek vstal a pobrali sa spolu so Sarah za povinnosťami.

Po pár hodinách už spolu kráčali po chodníku popri ceste k domu kde býval Viktor. Obaja mlčali, čo hlavne u Dereka nebolo zvykom. Ešte presne nevedeli kde dom stojí, ale Derek povedal, že spolu sa im ho určite podarí nájsť. Práve sa chystali, že prejdú cez cestu na druhú stranu keď sa Sarah o niečo potkla a spadla. Zároveň sa jej medailon uvoľnil spod šiat, rukou zavadila o retiazku ktorá sa pretrhla a medailon odletel na cestu. Derek dobehol k Sarah a pomohol jej vstať. „ Si v poriadku?“ spýtal sa.
„Ano nič sa mi nestalo.“
„Niečo ti spadlo na cestu, idem to vziať.“
„Nie, počkaj nikam nechoď, cesta je nebezpečná.“
Ale Derek ju nepočúval a vykročil smerom k predmetu na ceste. „Dávaj si pozor,“ stihla ešte zvolať Sarah.
Derek zbadal, že je to medailon. Retiazka bola roztrhnutá a medailon potvorený. Zdvihol ho otvoril a pozrel na fotku v ňom. Miesto toho, aby sa ponáhľal z cesty preč, ostal nepohnute stáť, ako keby ho niečo prikovalo. Ruky sa mu začali chvieť, zatiaľ čo pohľad mal stále upretý na miniatúrnu fotku. Aj keď bola malá, rozoznal osoby ktoré na nej boli. „Ale veď ty si... ako inak by bolo možné, že máš tento... ,“ no už nestihol dopovedať.
Ešte počul Sarah ako naňho volá, že ide auto, aby išiel preč. Všetko sa zbehlo rýchlo a on ako posledné začul náraz a uvidel auto ktoré doňho narazilo a odhodilo ho z cesty. Medailon mu vypadol a odkotúľal sa kamsi do trávy. Derek spadol na zem a Sarah sa k nemu rozbehla. Auto zastalo a vodič ktorý hneď vystúpil tiež podišiel k nemu spolu s hlúčikom ľudí ktorí sa medzi tým nahrnuli k Derekovi.
„Ustúpte, netlačte sa sem nech je tu viac miesta. Som sestrička, zavolajte niekto sanitku,“ povedala Sarah a sklonila sa k Derekovi.
Videla, že je pri vedomí, takže sa čiastočne upokojila. Snáď sa mu nič vážne nestalo, to by som si nikdy neodpustila. A to všetko kvôli hlúpemu medailonu. Vírilo v tej krátkej chvíli Sarah v hlave.
„Si v poriadku? Derek, počuješ ma? Bolí ťa niečo?“
„Ano noha, asi bude zlomená. Ale inak mi nič nie je neboj sa. Počkaj tu so mnou na sanitku a potom bež za Viktorom.“
„Nie, pôjdem s tebou. Čo ak ma budeš potrebovať.“
„Neboj sa moja drahá, teraz už je všetko v poriadku,“ povedal Derek a do hluku prichádzajúcej sanitky zašepkal: Nikol.
Sarah už ale nič nepočula, len videla Derekove pohybujúce sa pery.
„Naozaj nemám ísť s tebou?“ spýtala sa Sarah popri tom ako Dereka nakladali do sanitky.
„Veď som ti vravel, aby si išla za ním. On ťa potrebuje viac ako ja. Je tam sám a nemôže sa hýbať. O mňa sa už postarajú. A potom prídeš za mnou. Predsa budeš zvedavá ako sa mám,“ usmial sa Derek.
„Jasné, že prídem. Hneď ako budem môcť.“
Sarah ešte počkala kým sa sanitka vzdiali. Hlúčik ľudí sa pomaly rozchádzal. Už sa chcela vybrať za Viktorom, keď v tom počula za sebou čísi hlas. „Nepatrí toto náhodou vám?“
Otočila sa a uvidela malého chlapca. Mohol mať tak šesť, sedem rokov. Zdal sa jej nejaký povedomý, ako keby ho už niekde videla. Ale nie, to nie je možné, to sa jej určite len zdá. Chlapec mal natiahnutú ruku v ktorej držal retiazku s medailonom. „Ano je môj,“ povedala Sarah a vzala si ho.
Všimla si, že medailon je pootvorený. Zavrela ho, bez toho aby sa doň pozrela a retiazku si pripla na krk. Potom ho vsunula pod šaty, tak ako ho vždy nosievala. Keď znova zdvihla hlavu, chlapec tam už nebol. Rozhliadla sa okolo seba, ale ako keby sa prepadol pod zem. No nič, pomyslela si, aspoň už konečne môžem ísť za Viktorom. Ako sa blížila k miestu kde Viktor býval, stále viac sa jej zdalo, že tam už niekedy bola. Práve išla presne po tom istom parku ako dnes ráno. Dokonca sa dostala k tomu istému domu. Pozrela sa na lístok ktorý mala v ruke, potom na číslo domu a zistila, že práve v ňom býva Viktor. Aká náhoda, pomyslela si. Išla som okolo neho a ani by ma nenapadlo, že tu býva on.
Po schodoch vystúpila k dverám a zazvonila na zvonček. Nikto neotváral zazvonila ešte raz. Stále nič. Nela už teda asi odišla. Ale ako si mohla dovoliť nechať Viktora len tak samého? Prečo nečakala kým prídem? Sarah sa dotkla ťažkých drevených dverí a tie sa pootvorili. Takže je otvorené. Ešte že tak, lebo inak neviem ako by som sa dostala dnu. Len čo vošla, dvere sa za ňou samé zavreli. Ocitla sa v chodbe kde jej ako prvé do očí padli veľké starodávne kyvadlové hodiny vložené do peknej drevenej skrinky. No hneď si všimla, že stoja. Obe ručičky boli presne na dvanástke. Vedľa hodín bol stolík a na ňom akýsi lístok. Sarah ho vzala a prečítala čo na ňom bolo napísané: „Musela som odísť, dúfam, že skoro prídeš. Nela.“
No tá je ale spoľahlivá, odíde si bez toho aby na mňa počkala a nechá ho tu samého. Čo ak by sa mi niečo stalo a on by tu ostal sám celú noc? Pomyslela si Sarah a išla pohľadať Viktora.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 2 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.5 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 20 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Adam Javorka 08.09.2009, 20:45:03 Odpovědět 
   Vivien, mne najlepšie šmakuje predsa len poézia, ale pozorne som si prečítal aj toto dielko, zaujímavé...
 ze dne 08.09.2009, 22:23:21  
   VanillaSky: Ďakujem za zastavenie, aj napriek tomu, že máš radšej poéziu.
 čuk 19.08.2009, 8:20:39 Odpovědět 
   Redaktor se omlouvá: četl a hodnotil 4.díl, publikoval nejprve třetí bez komentu a k němu se teď vrací. Ano, trojka leccos vysvětluje a vnáší i určité napětí okolo Dereka a především medailonu. V textu je víc detailů než ve čtyřce a děj má i větší spád a snad pčřipravujer napětí, které jsem však ve čtyřce neobjevil.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
TERMINÁLY
Danny Jé
Kapitola 1. Sár...
aery
Neocortext23
kilgoretraut
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr