obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Přítel je ten, kdo o vás ví všechno a má vás pořád stejně rád."
Elbert Hubbard
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Preludsnenia 4 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Preludsnenia
 autor VanillaSky publikováno: 19.08.2009, 8:06  
...
 

Sarah sa vybrala po dlhej chodbe a prechádzala popri dverách pozdlž nej. Keby tu Nela bola ostala, nemusela Viktora hľadať po celom dome. A zdalo sa, že dom je dosť veľký s veľa izbami. Dokonca zbadala na konci chodby točité schodisko, takže je tu aj poschodie. Ktovie koľko izieb je ešte tam. Načo už len je toľko izieb niekomu kto tu žije sám? Pomyslela si Sarah. Bolo zbytočné na Viktora volať, aj tak by jej nemohol odpovedať. Tak len narýchlo otvárala dvere, nazrela dnu a hneď ich znova zavrela. Dole bolo šesť izieb, na každej strane chodby tri. Ale ani v jednej z nich Viktora nenašla.
Pobrala sa teda k schodisku a vystúpila na poschodie. Hore bola ďalšia chodba, teraz štvorcová v strede ktorej ústilo schodisko. Na jednej aj druhej časti chodby boli dvere. Otvorila jedny z nich, ale aj táto miestnosť bola prázdna. Pomaly začínala mať obavy, či tu Viktor naozaj je. Zdalo sa jej divné, že by ho nechali na poschodí, keď dole bolo toľko izieb. Podišla k posledným dverám, pomaly so strachom ich pootvorila a nazrela dnu. Vo veľkej posteli ktorá vyplňala skoro celú miestnosť ležal Viktor. Pomaly ako keby sa v nej strácal. V miestnosti okrem postele boli ešte po oboch jej stranách nočné stolíky, na každom z nich lampa, komoda a väčšia skriňa. Vyzeralo to tu, ako keby tu ešte niekto býval. Aj letmý pohľad v izbách do ktorých nazrela tomu nasvedčoval. Boli v nich predmety, ktoré potvrdzovali, že tuná býva aj žena. Ale Sarah povedali, že Viktor nikoho nemá a že býva sám. No možno sa mýlia, možno má priateľku ktorá tu s ním žije. Len kde by bola teraz?
Nemá zmysel nad tým uvažovať, povedala si Sarah. Ak tu ešte niekto býva isto sa s ním stretne. Možno sa rozišli, alebo ho opustila potom ako ochorel. Sarah to pustila z hlavy a pristúpila k posteli.
Pozdravila Viktora, tak ako keby ju mohol počuť a rozumieť jej. Vlastne si bola istá, že to aj tak je. Len to nemôže dať najavo. „Teraz porobím všetko čo treba, postarám sa o vás a potom vám niečo prečítam. Možno sa potešíte,“ povedala mu Sarah a usmiala sa.
O hodinu už bola so všetkým hotová. Nateraz mala pokoj, takže mohla dodržať sľub ktorý dala Viktorovi. Zašla do jednej z izieb na prízemí v ktorej si vtedy keď hľadala Viktora všimla knižnicu. V polici plnej regálov bolo veľa kníh. Usúdila preto, že asi rád číta. V duchu sa potešila, že mu navrhla niečo prečítať. Isto bude rád aj keď jej to nebude môcť povedať. Nevedela ktorú z kníh má vybrať, až vtom zbadala na stolíku vedľa kresla položenú otvorenú knihu. Túto asi naposledy čítal, pomyslela si a vzala ju so sebou. Vrátila sa do izby k Viktorovi, sadla si do kresla pri posteli a začala čítať.

Keby sa mohla dostať do Viktorovho vnútra, do jeho myšlienok, zistila by, že on vôbec nepočúva. Pritom mala pravdu, kedysi, pred týmto, veľmi rád čítal. S knihou sedával dlho do noci a dokonca ani ona nebola až taká náruživá čitateľka. Čítavala síce dosť, ale naňho nemala. Viktor si dobre pamätal ako spolu sedávali v dolnej izbe a vždy si vymieňali názory na prečítané knihy. Sarah si to nevšimla, ale Viktor mierne pohol očami smerom k nej. Nemohol sa inak síce pohnúť, ale všetko vnímal. Vedel o všetkom čo Sarah povedala a čo robí keď je v izbe s ním. Začal sa s ňou v duchu rozprávať, aj keď vedel, že ho nepočuje a nemôže mu odpovedať. Aj tak by ju tým len vyľakal. Sám nevedel čo sa to vlastne s nimi deje.
Keby si vedela aký som rád, že si prišla. Naposledy keď sme boli spolu, bola si ty v kome a ja som chodieval za tebou do nemocnice. Vlastne nie, boli sme spolu aj potom. Tam niekde v tej neznámej krajine v akomsi inom svete kde som vždy len sokolom. A ty niekým iným. Ja o tebe viem, viem, že si to ty, moja drahá Sarah, ale tam nemôžme byť spolu ináč, len v takejto podobe. Ale ani tu už nie sme spolu. Viem, že si na nič nepamätáš a možno je to tak aj lepšie. Chcel som na seba prebrať tvoje bremeno, chcel som ťa vyslobodiť, aby si sa už konečne prebrala. V tej zvláštnej krajine ma postrelil Raul, tvoj podarený manžel a teraz tu som ťa mohol oslobodiť. Ty si voľná, síce žiješ už úplne iný život a ja tu miesto teba ležím. No aj tak sa znova naše cesty stretli. Môžem ťa mať pre seba aspoň takto. Ak máš byť šťastná stálo to za to, nič by som nemenil. Za to čo sa stalo pred tým, lež si skončila v nemocnici, bude lepšie keď si ani na nič nespomenieš. Stačí, že to viem ja. Všetko trápene som vzal na seba a to je jediné, čo ma ešte teší. Možno ešte viac ako to, že si teraz tu. Bojím sa, že sa stane niečo, čo ti vráti pamäť, preto by som radšej oželel tvoju prítomnosť pri mne.
Taký bol ponorený do svojich myšlienok, že si ani nevšimol, že Sarah prestala čítať. Hľadela naňho a až jej hlas ho vrátil späť do reality. „Tak na dnes stačí. Budeme pokračovať zajtra. Ostanem tu pri vás cez noc, nemôžem vás tu predsa nechať samého.“
Viktor sa potešil, že neostane sám. Ale znova v ňom začal hlodať červík pochybnosti. Čo ak si spomenie, niečo, nejaká vec v dome, alebo pocit, že tu už niekedy bola, jej všetko pripomenie. Nie, na to nechcel ani pomyslieť. Sarah medzi tým odložila knihu a uložila sa v kresle.
Ráno ich prebudil zvonček. Ktosi neúnavne vyzváňal pri dverách. Sarah sa strhla, vstala a zišla z poschodia na prízemie. Otvorila dvere a za nimi stála Nela. „No čo je, prečo neotváraš? Si tu užívate, alebo čo?“ zažartovala.
„Prišla som ťa vystriedať, snáď tu nechceš nadobro stvrdnúť s niekým kto ťa ani nevníma. Sama neviem ako to tu prežijem.“
Sarah zaskočená jej slovami sa zmohla len na: „Zaspala som.“
„Tak sa pekne pozbieraj a bež si užívať sveta, nech tu neskysneš. A ozaj, Derek sa na teba pýtal. Odkazuje ti, že sa máš určite za ním zastaviť.“
„Pôjdem, len sa ešte zastavím doma a prezlečiem sa.“
„Dobre, tak sa maj a príď na čas, nech tu nie som ani o minútu dlhšie.“
Keď to Sarah počula, najradšej by nikam nešla a ostala tu. Ale musela si trocha oddýchnuť a aj Derek ju potrebuje. Včera mu sľúbila, že za ním príde hneď ako bude môcť.

Keď sa konečne dostala k Derekovi, spal. Už chcela odísť keď sa pohol a otvoril oči. „To je to najkrajšie, čo som mohol takto po prebudení uvidieť ako prvé.“
„Neklam a radšej mi povedz ako sa máš.“
„Ja dobre starajú sa tu o mňa ako v bavlnke, môžeš mi závidieť. A ty čo? Ako bolo u Viktora?“
„Keby si videl aký má veľký dom a koľko izieb. Neviem načo mu to všetko je keď tam žije sám.“
„Asi to bude nejaký pracháč čo si to môže dovoliť.“
„To neviem, ale ako keby tam s ním niekto kedysi žil a možno ešte aj žije, len niekam odišla.“
„Odišla? Takže je zadaný?“
„Neviem, ale po byte sú aj také veci ktoré naznačujú, že v ňom bývala, alebo býva aj nejaká žena.“
„No super, tak z teba sa už stala aj detektívka. Nie je dosť, že si sestrička ešte si pridávaš robotu na viac,“ usmial sa Derek.
„Už to, že si sa podujala starať oňho je dosť.“
„Nezačínaj zase, už sme to predsa prebrali a súhlasil si s tým.“
„Dobre, nehovorme už o tom. Radšej si sem ku mne sadni.“
„Ešte ti musím niečo povedať. Dnes ráno keď som išla do práce, prešla som okolo toho istého domu kde býva. Už vtedy sa mi zdal nejaký povedomý a potom keď som neskôr bola dnu, mala som taký zvláštny pocit.“
„Aj ja mám zvláštny pocit, ako keby som ťa už kedysi poznal. Nemyslím v tomto živote, ale pred ním, dávno pred ním.“
„Nerob si zase zo mňa žarty.“
„Veď ja si nerobím,“ povedal potichu Derek, ale vzápätí zmenil tému, lebo jej nechcel prezradiť čo zistil z medailona. Aj tak by mu neverila a len by ho vysmiala. Bude lepšie keď sa nič nedozvie, aspoň zatiaľ. A možno aj on blázni a všetko to je len výmysel z jeho snov.

Dni sa striedali jeden za druhým a Sarah chodievala pravidelne vždy po práci za Viktorom. Medzi tým zašla vždy aj za Derekom, podľa možnosti niekedy aspoň na skok. Raz keď bola znova u Viktora, tento raz to bolo po troch dňoch, kedy službu za ňu vzala Tereza, potom čo všetko potrebné spravila, išla po knihu, aby mu mohla čítať. Zdalo sa jej, že vtedy je spokojný. Vošla do izby s policou plnou kníh a začala hľadať nejakú ktorá by bola vhodná. Nevedela nič vybrať, keď zrazu jej pohľad padol na najvyššiu časť police. Tam medzi knihami, úplne zastrčená bola kniha viazaná v koži. Vyzerala na dosť drahú, asi bude aj vzácna. Žiadna z ostatných kníh ktoré tam boli, nemala taký pekný obal. Všetky boli v obyčajných papierových obaloch, niektoré dokonca asi z častého čítania miestami ošúchané. Vzala malý stolček, priniesla ho ku knižnici a vyliezla naň. S miernymi ťažkosťami knihu vybrala, bola pevne vtlačená medzi ostatné knihy. Zliezla dole a knihu poprevracala v rukách. Potom ju narýchlo prelistovala, vyzerala ako nová. Ako keby ju ešte nikto nedržal v rukách, nieto čítal.
S knihou sa pobrala za Viktorom. „Nevedela som akú knihu mám vybrať, aká by sa vám asi páčila. Tak som vybrala túto,“ povedala Sarah a ukázala mu knihu, ako keby ju mohol vidieť.
Nie, to nie, kde si vzala tú knihu? Vravel si v duchu Viktor.
„Vyzerá ako nová, asi ste ju ešte nečítali, tak to teraz napravíme. Taká pekná kniha, isto musela byť drahá a keby sa vám nepáčila určite by ste ju neboli kúpili,“ pokračovala Sarah a pritom si sadla do kresla k posteli.
Nečítaj, nečítaj z nej, snažil sa Viktor vyriecť slová, ktoré akoby mu ostávali zakliesnené niekde v krku. Tú knihu si priniesla v ten deň ako sa to stalo, kúpila si ju v antikvariáte, Vraj preto, že vyzerala tak draho aj keď si za ňu nakoniec neplatila nič. Ten starý muž čo tam predával, ti ju dal zadarmo. Povedal, že tam na teba čaká. Že je určená priamo pre teba. Ale nikdy si sa k nej nedostala. potom čo sa stala tá hrozná vec, si sa už domov nevrátila a ja som tú prekliatu knihu zastrčil na samý vrch medzi knihy, aby sa k nej už nikto nedostal. Ani som ju neprelistoval, takže máš pravdu, vôbec neviem o čom je. A ani to nechcem vedieť, odnes ju tam kde si ju vzala.
Ale toto všetko Sarah nemohla počuť, preto otvorila knihu na prvej strane a začala čítať. Len čo prečítala prvú vetu, ako keby sa začala strácať a stále viac ponárať do jej deja. Až mala pocit, ako keby bola priamo tam. A Viktor sa strácal s ňou.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 22 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 čuk 19.08.2009, 7:10:48 Odpovědět 
   Omlouvám se za chyby, v nedopisování hlásek i za to mně.
 čuk 19.08.2009, 7:06:14 Odpovědět 
   V úvodní části pro nedostatek detailů vzniká plochy obraz, neurčitý, následující úvahy a dialogy mají podobný charakter, tajemství se objeví až s nálezem knihy. Text zřejmě navazuje na předchozí části, které jsem nečetl, což mi znemožňuje plné hodnocení významu toho, co se děje.Text swe musí čísr s uvědoměníim troho, co se stalo, v napětí. Sám celý text je opravdu opříliš suchý, jaksi obecný, bez detailů a emočních roznětek (málo adjektiv, použití neurčitých slov), s malou kresbou atmosféry. Z textu neplyne naléhavost, nevtáhne čtenáře do děje. Nemyslím příliš rozšiřovat, stačilo by pár slůvek nebo vět . Ani část příběhu by náladově i opticky neměla viset ve vzduchu. Není špatně psáno po strance stylistiky,rezonance s kontextem by pomohla, ale není příliš cítit, strohost faktů i dialogů mně do textu nevtáhla. Ujal ksem se tohoto textu, že už dlouho trčel v řadě.Snad ten, co četl pře mnou a zapomenul napsal pokračování, by hodnotil zaujatěji.
 ze dne 19.08.2009, 12:16:54  
   VanillaSky: Ďakujem za uverejnenie aj za poukázanie na chyby. Uvidíme, čo sa podarí v ďalšej časti. Napísaná ešte nie je, ale nejaké nápady už sú.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
TERMINÁLY
Danny Jé
Kapitola 1. Sár...
aery
Neocortext23
kilgoretraut
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr