obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Charakter člověka je jeho osudem."
Hérakleitos
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: 4.kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tajomstvá 2.verzia
 autor Mon publikováno: 18.08.2009, 20:50  
Každý má svoje tajomstvá, ktoré ukrýva hlboko vo svojom srdci. Starostlivo ich skrýva pred ostatným a dúfa, že ich nikto nikdy nezistí.
Menšie zhrnutie predchádzajúceho dielu:
Elisha zaslepená svojou závislosťou ukradne peniaze rodičom.
Bobby ju pristihne, keď odchádza z domu, váha, či by nemal prehľadať jej izbu a zistiť, či je stále na drogách. Nakoniec ho premôže zvedavosť a strach o sestru.
Lisa, ktorá nevie prísť na to, odkiaľ pozná Elishu, je zmietaná vlastnými pochybnosťami o správnosti svojich činov. Neskôr nedopatrením odhalí tajného ctiteľa, ktorým je Bobby. Napriek tomu, že ho odmietne, poradí mu vydavateľstvo, kde pracujej jej známa.
Elisha úplne prepadla závislosti na heroíne. Zamknutá v kúpeľni s priateľkou striekačkou sa u nej objavujú posledné zvyšky svedomia, no aj tie miznú s pocitom blaženosti.
A nakoniec Justin. Trápia ho výčitky svedomia a prenasledujú ho obrazy z toho osudného dňa, keď zabil dievča. Túži po pomoci, ale nevie u koho ju má hľadať. Nakoniec sa rozhodol zavolať svojej bývalej láske Elishi.
Nasleduje posledný diel Tajomstiev.
 

Lisa vyšla zo svojej izby a nakukla do obývačky. Jej mama sedela za stolom a prehrabovala sa v účtoch. Otčim sedel v kresle, pri nohách sa mu váľali prázdne fľaše od piva. Oči mal zatvorené a chrápal. Pozrela na zapnutý televízor, v ktorom práve bežal futbal.
„Deje sa niečo?“ Opýtala sa jej matka a otočila sa k svojej dcére.
„Vyberala si už dnes poštu?“
„Nie, na to som nemala čas,“ mávla rukou žena a vrátila sa k predchádzajúcej činnosti.
Lisa schmatla kľúče a vyšla z bytu. Kráčala k poštovej schránke a nervózne sa hrala s kľúčikom. Nedočkavo otvorila schránku a vybrala z nej list, ktorý bol adresovaný jej. Oči sa jej od radosti zaleskli.
Bola si istá, že ju zobrali, ale teraz sa bála, že bol niekto lepší ako ona. Čo ak ju neprijali? Zo všetkých vysokých škôl chcela ísť na túto najviac. Ostatné školy ju nezaujímali, boli iba poistka.
Vbehla do bytu, hodila kľúče na stolík a zavrela sa do izby. Sadla si na posteľ, roztrasenými rukami otvorila obálku a vybrala z nej list.
„Vážená slečna...blablabla...blabla...“ Preletela úvod očami a pohľad jej padol na zvýraznené slovo. „Prijatá.“ Prečítala bez dychu a od radosti takmer vykríkla.
Bobby otvoril chladničku a nerozhodne sa zahľadel na jedlo, ktoré tam bolo. Práve, keď vyberal mlieko, začal zvoniť telefón. Bobby sa ním nenechal rušiť a pokračoval v príprave jedla.
Telefón však neprestával zvoniť a nik ho nešiel zdvihnúť. Bobby sa zamračil a podišiel k nemu.
„No,“ Zdvihol slúchadlo.
„Ahoj, tu Justin. Dal by si mi Elishu?“ Ozvalo sa.
„Počkaj chvíľu,“ povedal Bobby, jednou rukou zakryl slúchadlo a zakričal: „Elisha! Telefón!“
Keď ale jeho sestra nechodila, Bobby nahnevane vybehol do jej izby. Prekvapene zastal vo dverách, lebo izba bola prázdna. Bol si istý, že je jeho sestra doma, lebo prišla tesne po ňom.
„Elisha?“ Podišiel ku dverám od kúpeľne a zaklopal. Raz. Druhýkrát. Potom ich opatrne pootvoril a telefón mu vypadol z rúk.
„Elisha!“ Vykríkol a pribehol k nej. Nehybne ležala na zemi. Vedľa nej si všimol prázdnu striekačku. Elisha bola bledá a jej pokožka bola chladná.
„Elisha, no tak, preber sa. Elisha.“ Klesol na kolená a pritiahol si ju do náruče. „Elisha, hovor so mnou, prosím.“
Odhrnul jej vlasy z tváre. Po líci mu stiekla slza a jeho telom sa začala šíriť panika. Nevedel sestre nahmatať pulz a ešte k tomu ani nedýchala. Z úst sa mu vydral vzlyk.
„Elisha, prosím,“ objal ju. Slzy mu tiekli po tvári, dopadali na jej tričko, kam sa hneď vpili. Elisha neprehovorila, neotvorila oči a nevynadala mu. Jej pokojná tvár ostávala stále rovnaká.
Bobby ju opatrne položil na zem, po kolenách sa doplazil k telefónu, ktorý sa po páde vypol. Zapol ho a zavolal sanitku.
Netrvalo dlho a pred ich domom sa objavili svetla sanitky a policajtov. Bobby stál vo dverách a sledoval, ako do sanitky nakladajú telo jeho mladej sestry. Ani záchranárom sa nepodarilo Elishu oživiť. Celý čas ju prosil, aby otvorila oči a vysmiala sa mu, že sa o §u tak bojí. No ona ostávala stále nehybná.
Neďaleko stáli jeho rodičia a rozprávali sa s lekárom a policajtom. Bobby nerozumel tomu, ako sa jeho otec mohol tváriť tak chladne a pokojne. V jeho očiach nevidel žiadne emócie, žiadne slzy. Možno, že mama plakala aj za neho. Manžel ju musel podopierať, lebo hrozilo, že sa zrúti na zem. Bobby nezniesol pohľad na jej smútok a musel odvrátiť hlavu.
Počul, ako lekár hovorí rodičom príčinu smrti ich dcéry, a zničene privrel oči, lebo sa vinil z jej smrti. Vedel, že berie drogy. Vedel to a nič nespravil. Mal sa o ňu viac zaujímať, mal na ňu dať pozor. Bola to predsa jeho malá sestrička, o ktorú sa mal starať.

Hovor bol prerušený a keď volal znova, nahraný hlas mu oznámil, že volaný je dočasne nedostupný. Viac to už neskúšal a mobil hodil čo najďalej od seba.
Tichým bytom sa náhle ozval zvonček a klopanie na vchodové dvere. Justin vstal a otvoril dvere svojej izby, aby zistil, kto prišiel.
Jeho otec stál pri otvorených vchodových dverách a s niekým sa rozprával. Jeho hlas znel prekvapene až neveriacky. Odmietavo krútil hlavou.
„Tati, deje sa niečo?“ Opýtal sa a podišiel bližšie. Keď však zbadal, s kým sa jeho otec rozprával, vystrašene cúvol. Chcel ujsť do izby a zamknúť sa tam alebo vybehnúť z bytu, ale pohľad jeho otca ho priklincoval na miesto.
„Justin, je to pravda?“ Prehovoril jeho otec a v jeho očiach Justin videl, že v skutočnosti odpoveď nepotrebuje vedieť.
„Tati, ja...“ Začal, ale hlas sa mu zlomil. Nevedel ani, čo y mal povedať. Nebolo nič, čo by ho ospravedlnilo. Neexistovali slová, ktoré by ho zbavili viny. Nemalo cenu tvrdiť, že to nespravil, boli by to iba klamstvá. Tá vina, to pomyslenie, že zabil nevinné dievča, to ho bude sprevádzať na každom kroku. Až do konca života bude v snoch stretávať oči toho dievčaťa. Nikdy nezabudne. Nikdy nenájde odpustenie.
„Justin Linarel,“ podišiel k nemu policajt a nasadil mu putá, „ste zatknutý pre podozrenie z neúmyselného zabitia, máte právo mlčať, všetko, čo poviete môže byť použité proti vám, máte právo na obhajcu, ak si ho nemôžete dovoliť, bude...“
Justin policajta nepočúval. Nezáležalo mu na tom, čo mu hovoril. Hľadel niekde pred seba a vyhýbal sa pohľadu otca. Keď ho policajti odvádzali z bytu, ešte naposledy pozrel na otca. Bola to chyba.
Chcel mu povedať, že ho to mrzí, ale rozmyslel si to. V očiach jeho otca videl neuveriteľné sklamanie. Justin by dal čokoľvek, aby mohol vrátiť čas. Klamal by. Spravil by hocičo, len aby nevidel ten pohľad.

V poslednej chvíli pribehla k autobusu, ktorý mal už odísť. Našťastie mal šofér dobrú náladu a tak na ňu počkal, keď videl, ako beží s cestovnou taškou.
„Ďakujem,“ milo sa na neho usmiala a kúpila si lístok. Potom zamierila do zadnej časti autobusu a sadla si. Na prázdne sedadlo vedľa seba položila cestovnú tašku. Rozhliadla sa po autobuse a pozrela na každého cestujúceho. Len zopár ľudí, ktorí cestovali za prácou, známymi alebo len tak utekali pred životom, ktorý žili tu. Tak ako ona.
Spokojne si oprela hlavu o chladné sklo a pozorovala ubiehajúcu cestu. Poznávala domy a budovy, ktoré autobus míňal. Všimla si aj pár ľudí, ktorých poznala. Jedna pani jej dokonca zakývala.
Keď autobus vyšiel z mesta, usmiala sa. Konečne už nebude znášať vrtochy matky a týranie zo strany otčima. Už nebude musieť skrývať modriny. A aj jej kariéra drogovej dílerky skončila.
Náhle jej začal zvoniť mobil. Prekvapene pozrela na display, na ktorom blikalo meno Bobby.
„Prosím?“ Prijala hovor.
„Lisa? Ja...ja...nevedel som, komu...“ Začal, no jeho hlas sa vytratil.
„Bobby,“ povedala, „čo sa stalo?“
„Elisha...ona...je mŕtva,“ šepol roztrasene, „predávkovala sa.“
Lisa zarazene potvorila ústa. Elisha. Blondína, ktorá sa jej zdala povedomá, práve dostala meno. Lisa si život pamätala na ich posledné stretnutie. To mladé dievča bola Bobbyho sestra. Teraz jej už bolo jasné, prečo sa jej mladá zákazníčka zdala známa.
„Bobby,“ šepla, „ja...prepáč.“
Než stihol niečo povedať, zrušila hovor a nechala mobil skĺznuť na sedadlo vedľa seba. Nemo hľadela pred seba a slzy jej stekali po tvári.
Elisha, Bobbyho sestra, ktorá patrila k stálym zákazníkom, bola mŕtva. Lisy sa zmocnil pocit viny. Elisha sa predávkovala heroínom. Drogou, ktorú jej predala ona. Keby nezobrala tú prácu, keby povedala nie, nenašetrila by si na vysokú školu, ale Elisha by možno žila. A možno keby sa v ten deň nenechala presvedčiť a povedala, že dnes nerobí a nezaujíma ju, že tú drogu niekto potrebuje, možno by tá blondínka ešte žila...
Prekryla si ústa, aby stlmila vzlyky, a zahľadela sa na oblohu. V mysli si stále dookola opakovala jediné.
„Stálo to za to?“

Stál pred vydavateľstvom, ktoré mu Lisa poradila. Spomenul si na to, keď medzi Elishinými vecami objavil lístoček s Lisiným číslom. Prišlo mu to čudné, lebo ani jedna z nich nikdy nespomenula, že sa poznajú. Nepátral však po príčine, prečo mala jeho sestra kontakt na Lisu.
Nerozumel, ani Lisinej reakcii na to, že Elisha zomrela.
„Prepáč.“ Stále počul jej hlas a nevedel prísť na to, za čo sa mu ospravedlňuje. Čo jej mal prepáčiť?
Pokrútil hlavou, lebo sa rozhodol, že toto vyrieši inokedy. Teraz mal pred sebou veľké rozhodnutie. V ruke držal CD-čko, na ktorom boli všetky jeho básne. Možno mala Lisa pravdu a tie básne vydajú. Možno sa budú páčiť viacerým a jeho zbierka poézie bude mať úspech. A možno raz bude slávny a bude mať peniaze na to, aby pomohol takým, ako bola jeho malá sestra, ktorú zachrániť nedokázal. Snáď na neho bude hrdá.
Vošiel do vydavateľstva a podišiel k recepcii, kde sedela príjemne vyzerajúca žena.
„Dobrý deň,“ pozdravil ju, „prišiel som za pani Linarel, odporučila mi ju Lisa Jensen.“
„Áno,“ prikývla žena, milo sa na neho usmiala a zdvihla slúchadlo telefónu, „pani Linarel, prišiel nejaký chlapec, vraj ho sem poslala vaša neter...áno, pošlem ho.“ Zložila a opäť sa pozrela na Bobbyho. „Môžeš ísť, sú to hneď prvé dvere vravo.“
Bobby poďakoval a potom vykročil ku dverám, na ktorých bolo zlatými písmenami napísané meno ženy, ktorá rozhodne o tom, či sú jeho básne dosť dobré na to, aby ich vydali.

Lisa vystúpila z autobusu a zhlboka sa nadýchla vzduchu, ktorý vôbec nevoňal tak čisto ako v jej domovine, ale napriek tomu jej bol sympatickejší.
Podišla k najbližšiemu kontajneru a z vrecka nohavíc vytiahla mobil. Mala tam neprečítanú esemesku a niekoľko neprijatých hovorov. Bez toho, aby sa pozrela, presne vedela, od koho sú. Matka, otčim, Bobby. Všetko ľudia, ktorí patrili do minulosti, na ktorú chcela zabudnúť. Ľudia, s ktorými musela pretrhnúť všetky putá, aby sa mohla pohnúť ďalej.
„Dúfam, že sa ti bude dariť, Bobby,“ pomyslela si s úsmevom a hodila mobil do kontajnera, „snáď mi niekedy opustíš.“
Prehodila si cestovnú tašku na druhé plece a vykročila ku taxíkom.
Dnes začína jej nový život. Snáď bude lepší ako ten predošli. Začne úplne od začiatku ďaleko od rodiny, priateľov, ale hlavne...ďaleko od tajomstiev.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 18 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 sirraell 18.08.2009, 20:49:38 Odpovědět 
   I pres to, ze Slovenstinu hodnotim nemuzu, par chybicek jsem nasla. Skoda, kazi ti prumer. Taky mi ten konec prijde trosku uspechany, myslim, ze jeste jedna kapitolka by se vesla... 1.5
 ze dne 20.08.2009, 1:12:31  
   Mon: Skoda...ja som to uz nechcela natahovat...prislo mi to ze by to bolo uz take nasilne predlzovanie...
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Posel smrti VII...
Lukaskon
Vzduchem bez kř...
micromys
Noční tichá sam...
augusta blatouch
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr