| Jeseň a staroba, podobnosť nielen náhodná... |
| |
|
|
Deň ako dych starca,
kráti sa a stráca,
predlžujú sa iba tiene
čudné mosty do jesene.
Stromom sa možno prisní,
že je vietor na nich prísny,
že ich spev podľa nôt
zamenil za šepot
ktorým budú spomínať
ako vyzerá jarná krajina.
Občas sa ozve tichý ston,
keď zomrie stromu strom.
A človek iba žasne,
keď vidí námet básne
v dreve zakliaty,
hotový je zaň úctou zaplatiť,
za to, čo nás učia:
Keď jeden padá,
druhý ho chytá do náručia.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
98.6 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 5 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
1.0 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 8 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 27 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
