|
| |
|
|
Kráčal chrúst po dlážke, hľadal čosi v topánkinej podrážke. Túžil len po kúsku mäska, čo uspokojí jeho potrebu. Obyčajnú základnú potrebu umožňujúcu žiť ďalej. Topánka nanešťastie prázdna bola, pustá i od zápachu, osamelá, stratená.
Chrúst kráčal ďalej. Myslel si, že možná je jeho nevyhnutnosť. Reálnym sa stal však zázrak či prekliatie.
Stena spadla z neba, z neba pred teba, chrústik. Čo urobíš v nečase, keď si z teba osud strieľa?
No čo by robil? Obchádza prekážku.
Bác, ďalšia spadla.
Bác, bác, bác!
Chrúst nevládze a umiera.
Keď sa nohou dotkne samého dna beznádeje, pochopí a zistí, že je lienkou.
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
90.0 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 0 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 0.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.0 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 1 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 14 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
