|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 29006 příspěvků, 4550 autorů a 303521 komentářů :: on-line: 14 ::
|
 |
|
:: Blízki i vzdialení ::
 Mon |
publikováno: 03.02.2010, 21:45
|
| Už to tu raz je, ale trosku som to pozmenila. Len neviem, kam to zaradiť :D |
| |
|
|
Na brehu mora tíško stál,
mraky na nebi počítal.
Horizont zrak jeho láka,
Čas náhle zmysel stráca.
Počuje len šum mora,
to šepká mu slová
Minulosti zabudnutej dávno.
Odoláva vetru morskému,
Čo bičuje mu tvár.
Nevadí mu chlad či vlhkosť,
Zrak svoj upiera v diaľ.
Snáď čaká niekoho?
Kde je ten, čo opustil ho?
Kam zmizol?
Ten, čo sľuboval mu bohatstvo sveta celého.
Kam odišiel?
Hádam - zabudol
A hádam správne
Vie to však on?
Stál by tam?
Snáď pošepne mu more.
Býval to námorník.
More s ním bojovalo,
On zvíťazil vždy.
S priateľmi brázdil nespútané vody,
Nezlákali ich sirény, či duchovia hmly.
Čajka preletela nad ním.
V mysli odlieta s ňou.
More šepká mu.
Láka ho.
„Naposledy na cestu vyplávaj.
Cestu, z ktorej návratu niet.“
Slnečné lúče jeho tvár hladia.
Námorníka vábia.
Neodvráti sa,
No nepodľahne vábeniu.
Snáď stáť tam chce celú noc?
Snáď pripláva jeho loď.
Čaká však na ňu?
Pohľad jeho náhle zmení sa.
Sú to slzy?
Za kým plače?
Komu tie slzy patria?
Odpoveď nedozviem sa,
Len hádať smiem.
Láska jeho spomienkou je.
S kým tá, čo ľúbil ju, žije?
Lásku vyznávali si.
„Budeme spolu naveky.
Blízki i vzdialení.“
Pri nočnej oblohe sľúbili si.
Miloval však more viac.
More, čo teraz zlákať sa ho snaží.
Snáď šťastná je tá,
Čo srdce mu ukradla.
Vzdal by sa mora kvôli nej,
Zbytočná obeta,
Inému už patrilo srdce jej.
A on sám tam teraz stojí.
Víta ho more.
„Poď ku mne, priateľ starý,“
Šumom láskavým prihovára sa mu.
„Navždy spolu,
Blízki i vzdialení.“
Bežím tým brehom.
Dúfam, stojí ešte tam.
Snáď nepodľahne.
Nebo plače,
Dážď beh mi sťažuje.
Nesmie vzdať sa.
Nesmiem nestihnúť to.
Počujem šum mora,
Vysmieva sa mi kruto.
Ešte neprehrala som ten boj nerovný.
Máš však dosť síl?
Vidím námorníka.
Stojí tam stále a načúva moru.
Nevzdávaj sa, prosím ho.
More však je súper krutý.
„Život už všetko ti dal,
Len jediná cesta čaká ťa.
Zabudni na strach, osudu sa odovzdaj.
Tá cesta ciest, čo každý ňou pôjde, láka ťa.“
Kričím meno jeho,
No more pohltí hlas môj.
„Neber mi, čo moje je!“
Šepká mi nemilo.
Snáď on je naveky s morom spätý?
Navždy jeho srdce moru patrí?
Vstávam, zase padám,
Vzdať to odmietam.
More mi ho nevezme.
Jeho vábenie stále naliehavejšie k námorníkovi znie,
Moje prosenie v jeho šume zanikne.
Stratím ho,
Už viem to.
Bez mena námorník na horizont hľadí.
Snáď v diaľke svoju loď vidí.
Kam vyplávať chce?
Spomienky vynárajú sa ako v sne.
Zmätené, zmiešané, nejasné.
Čo zažil naozaj?
Čo more mu našepkalo?
Kvapky dažďa smútok z tváre zmyli mu.
Na tvári úsmev a krok do neznáma.
Krok k moru.
Tomu jeho srdce patrí – navždy spolu.
Tak blízki a pritom vzdialení.
Dážď ustal, breh mora prázdny je.
Hľadím na horizont, more sa smeje.
A v jeho šume počuť
Vľúdny hlas námorníka.
„Poď za mnou, dieťa,“ šepká mi,
„navždy spolu, blízki i vzdialení.“
Odolám snáď volaniu jeho.
Moje nezláka ma.
Hádam – odolám,
Hádam však správne?
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
94.4 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 4 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 1.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
2.0 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 5 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 26 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
| Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox. |
|
| © 2005-2012 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
|
OprsklinaPlott
|
|
| (24.5.2012, 18:02) |
|
|
Jay
|
|
| (23.5.2012, 16:28) |
|
|
Kostka
|
|
| (22.5.2012, 19:55) |
|
|
mikhal
|
|
| (22.5.2012, 18:14) |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
| Kde nejčastěji hledáte zatoulanou inspiraci? |
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
|
