» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
» MTP 2009

» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání

» Workshopy
» Fórum
» SASPI Chat! (1)
» FAQ

» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví

"Láska neotáčí světem."

F. Jones

počet přístupů: 2141620

obr

:: Na SASPI.cz je právě 29007 příspěvků, 4550 autorů a 303531 komentářů :: on-line: 7 ::

:: Hľadači duší- druhá časť ::

VanillaSky	publikováno: 26.06.2010, 9:06


	MESIAC „Dočerta, ženská jedna! To zrovna teraz musela priniesť ten koláč?“ zamrmlal Alan. Obrazovka monitora zhasla, ako vyhorená zápalka. Už sa to tak pekne rozbiehalo. Konečne vymyslel, ako sa ku chlapcovi priblížiť a získať si jeho dôveru. Aj keď pri pohľade naňho si nebol celkom istý či zvolil správnu taktiku. Predsa len to čo Zak videl ho mohlo vystrašiť a zjavne sa tak aj stalo, lebo inak by nebol tak hneď vypol počítač. V tom sa na pulte rozblikal červený gombík. „Nie, to nie!“ skríkol Alan. Červený gombík znamenal, že s Denym sa niečo deje. Alan vyskočil zo stoličky a bežal do stanu kde mali provizornú nemocnicu. Deny bol síce ďaleko, nemohol byť priamo s ním, ale tuná mal možnosť sa spojiť s jeho ošetrujúcim lekárom a cez monitor uvidieť aj chlapca. Možnosť spojenia z kancelárie vylúčil, lebo takto by mohol hocikedy nahliadnuť do Derekovej izby a to ho ubíjalo. Preto mal v kancelárií len gombík pohotovosti, ako ho nazval, aby bol informovaný keby sa zdravotný stav jeho syna zhoršil. A to sa dialo práve teraz. Alan dobehol do stanu a hneď zbadal vážnu Todovu tvár. Tod mal na starosti len jednu vec, byť neustále v kontakte s nemocnicou, kde bol jeho syn. Keď že boli tak ďaleko musel vedieť čo sa s ním deje. „Čo sa stalo Tod?“ spýtal sa zadýchaný Alan. „Sadnite si, mám pre vás nie moc dobrú správu.“ „Nechcem si sadnúť, chcem vedieť čo sa deje s mojim synom!“ „Derek, on, no, ak čo najskôr nedostane novú dušu tak zomrie. Už nebude návratu, jeho telo to vzdáva. Príliš dlho je v stave ktorý ako viete nie je nekonečný. Aj keď už máme takéto možnosti.“ „Viem, ale čo mám robiť, keď až teraz sa naskytla možnosť získať vhodnú dušu?“ „Ale to je výborné, to potom mení situáciu. Keď ju budete mať hneď, alebo čo najskôr všetko sa dá zachrániť.“ „Toho sa práve obávam. Nastali komplikácie a mám dojem, že som ich zavinil ja. Asi som sa unáhlil, mal som byť opatrnejší. A navyše ten chlapec je synom muža, ktorého dušu sme použili.“ „Tak to potom nezávidím tej žene ktorej ostanú len oči pre plač keď jej vezmete aj syna. Teda vlastne len jeho dušu, telo ostane, no z toho už moc mať nebude.“ „Keď to takto hovoríte, normálne začínam mať výčitky svedomia.“ „Nebláznite, vy musíte v prvom rade myslieť na vášho syna. Keď mu nepomôžete, zomrie.“ „Máte pravdu, nemám na výber.“ „No vidíte, takže teraz sa zoberte a bežte spraviť to, čo je treba. Ja sa tu už o všetko postarám a keby niečo, dám vám hneď vedieť.“ „Dobre teda, idem. Dúfam len, že už nie je príliš neskoro.“ *** ZEM Len čo Marion vyšla z izby Zak natiahol ruku a zapol počítač. Nedalo mu to a predsa len sa musel pozrieť či to čo videl sa mu len nezdalo. Bol tam, takže to nebol klam. Muž ktorého tvár naňho hľadela bol jeho otec. Ale to nemôže byť možné. Pomyslel si Zak. Jeho otec sa už dávno stratil a nikto o ňom nič nevedel. Tak ako by ho teda mohol vidieť tu. A ešte v hre ktorá je len vymysleným výplodom niečej fantázie. Alan bol rád že sa mu podarilo dobehnúť pred monitor akurát vtedy keď sa chlapec znova rozhodol zapnúť hru. Teraz to už nemôže pokaziť, musí byť opatrný. Keď že stačilo iba to, aby všetko riadil myšlienkami a to čo si on pomyslí chlapec uvidí, Alan sa pohodlne uvelebil v kresle. Chlapec natiahol ruku a Alan zvolal. „Nie, nevypínaj ho! Ja, musíš mi pomôcť. Nemám veľa času ti niečo vysvetľovať, ale som tu uväznený a jedine ty mi môžeš pomôcť.“ Alan sa až podivil, ako ľahko dokázal klamať. Ale pre dobro svojho syna by urobil čokoľvek, aj pripravil o život iného chlapca. Ale veď čo, pomyslel si, predsa nie je od nás. „Kto, kto si?“ spýtal sa Zak s trasúcim sa hlasom. „Som tvoj otec. Uniesli ma a teraz sa ma tu držia zavretého. Náhodou sa mi podarilo utiecť dostať sa k počítaču, aby som sa mohol s tebou spojiť.“ „Ale ako je možné, že si v počítačovej hre?“ „Ako som ti už vravel, uniesli ma sem. Aby som robil jednu z postáv hry. Vraj to takto v skutočnosti chodí. Hry nie sú len výmyslom niekoho. Iba naprogramované postavy, ale musia v nich byť skutoční ľudia. Niečo ako vo filme, preto ich unášajú a podľa potreby vsadia do role nejakej postavy ktorú práve potrebujú obsadiť.“ „Nie, to nie je pravda. Neverím ti. Ty ma klameš, také niečo predsa nemôže byť pravda.“ „Musíš mi veriť. Vidíš predsa, že som tvoj otec a ja by som ti predsa neklamal. Poznáš ma a vieš, že by som toho nebol schopný. A okrem toho, prečo by som to robil? Teraz keď už nemám veľa času, každú chvíľu môžu zistiť, že som ušiel a nájsť ma. Ak už to aj nezistili.“ „Ocko, si to naozaj ty?“ spýtal sa opatrne Zak. „Som, ale bez tvojej pomoci sa odtiaľto nedostanem.“ Zak zaváhal no potom sa spýtal. „A čo mám teda urobiť? Samozrejme, že ti pomôžem, len neviem ako.“ „Podaj mi ruku, ja ťa chytím a vtiahnem sem k nám,“ povedal Alan a sám sa čudoval čo to robí. Mal predsa dostať z chlapca len jeho dušu a nie celé telo. A to mohol aj bez toho, že by ho bol dostal k nim. Ale kým sa spamätal, chlapec stál pred ním a pozorne si ho premeriaval. Teraz bude musieť hrať svoju hru ďalej aj s podobou jeho otca. Takto si skomplikoval celú situáciu, aj keď nevedel prečo. Alan pozeral na chlapca a pritom si nevšimol ako naňho z úkrytu pozerajú Kaiove oči a usmieva sa. Koniec druhej časti.


celkové hodnocení autora: 99.0 %		přidat autora k oblíbeným

hodnotilo celkem autorů: 2		komentovat příspěvek

autorské hodnocení: 1.0		uložit příspěvek

známka poroty: 1.5		tisk příspěvku

počet komentářů: 2		zaslat vzkaz autorovi

počet shlédnutí od publikace: 15		výpis autorského hodnocení

:: Komentáře k příspěvku ::

čuk	26.06.2010, 9:05:54

V první části tohoto textu se objeví zajímavá zápletka, jakýsi kontrast duše a těla na pozadí Denyho nemoci. Asi jde o transformaci osobnosti pomocí virtuality, v podobě počítačové hry (o podobném motivu už jsem kdesi četl). Ve virtuálním světě her lze konat i z hlediska současného myšlení a chápání nemožné (chlapec je otec). Dost jsem se ve fantazii ztratil, ostatně střelný prach jsem už vyplýtval v komentu k tvé první části. Bylo by dobře, kdybys před každým dílem uvedla shrnutí předchozího včetně stručných charakteristik postav. Zapomnětlivější čtenáři s delším časovým intervalem mezi jednotlivými částmi zřejmě zapomenou předchozí děj, zmatní i postavy. Nakonec i pro tebe je to druh sebereflexe smyslu i fantazie textu. Jak je to s čárkami v souvětích? Psáno v češtině by v mnohých souvětích chyběly.


ze dne 26.06.2010, 19:18:36
VanillaSky: Ďakujem za uverejnenie aj za tvoj čas strávený pred poviedkou. Čo sa čiarok týka tak mňa sa nepýtaj. S tým ja mám trocha problém a dávam ich tam kde si myslím, že by mohli byť a potom asi nie tam kde by byť mali.