» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
» MTP 2009

» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání

» Workshopy
» Fórum
» SASPI Chat! (1)
» FAQ

» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví

"Kvalitní kniha je klíčem k nekonečné říši čtenářovy vlastní fantazie."

Pavel Sečkář

počet přístupů: 2141677

obr

:: Na SASPI.cz je právě 29007 příspěvků, 4550 autorů a 303535 komentářů :: on-line: 3 ::

:: Dráma ::

Gideon	publikováno: 21.09.2010, 9:46


	Prechádzame post apokalyptickými uličkami Slovenska. Je rok 2412 a svet sa ani za 400 rokov nespamätal z tretej svetovej- najmasochistickejšej vojny všetkých čias. Všetko je iné ako predtým. Národy vyhynuli, hrdosť pominula. Civilizácia sa pohybovala vo výške jedného, možno dvoch miliónov ľudí a život klesal, kvôli genetickej chorobe, ktorá rozožiera mozog. V týchto rokoch sa na svete zachovali len dva jazyky – angličtina a slovenčina. A v krízových situáciách sa kombinuje. Myslím, že toto Štúr nečakal. Ako kráčame spomínanými uličkami, okolo starých neobývaných domoch, terén ide do kopca. V diaľke vidno okno. A v ňom- dievča. Väznené vo vlastnej izbe, vlastným otcom. Shilla Wainterová mala 15. Sedela na posteli a premýšľala o živote. Ktorý stál za dve veci. Dvere sa otvorili. Do vnútra vstúpil jej otec. ,,Zakazujem...“ začal vetu. ,,V mojich očiach si mŕtvy!“ zrevala Shilla. ,,Zakazujem ti rozdávať protilátky ľudom zdarma, kto chce prežiť musí platiť,“ otec sa nenechal odradiť jej výhražným výkrikom. ,,Si monštrum.“ ,,Som biznismen, peniaze na prvom mieste.“ ,,Máš pomýlené priority,“ Shilla sa postavila. ,,Tvrdo sme s tvojou matkou pracovali na tom, aby sme mali peniaze, nehovor mi, či mám pomýlené priority!“ otec zvýšil hlas. ,,Matka vytvorila vírus a ty si ju zabil, následne si ho vypustil do ulíc a predávaš protilátku! Keby si ho ty nevypustil, predávaj si ju, ale takto nie!“ nevedela ako, ale kričala. ,,Ako sa...“ ,,Pamätaj kto si!“ Otec skrivil ústa, otočil sa a zavrel dvere. Ako si Shilla všimla, zabudol zamknúť. To sa jej hodilo. Skrčila sa a spod postele vytiahla škatuľu. Otvorila ju a obsah vysypala do svojej tašky. Rozhodla sa darovať protilátky ľudom, ktorý si ich nemohli dovoliť a otec jej v tom nezabráni. Otočila sa na obraz svojej matky: ,,Počuješ ma matka? Ľudia sú nakazený tvojím vírusom, a pochybujem, že dokážem všetkým pomôcť. Povedz mi, prečo si to urobila?“ Po špičkách, tak aby nezavŕzgala ani jedna kocka dreva, prešla ku dverám. Opatrne ich otvorila a vyšla na chodbu. Naklonila sa cez zábradlie a pozrela sa smerom dole. Otec bol v kuchyni. Na schodisku niektoré schody škrípali, preto si musela dávať pozor. Bolo nevyhnutné aby bola ticho. Ak by ju otec uvidel, bol by schopný aj vraždy... Zatlačila na kľučku a vyšla von. Do nosa jej udrel nepríjemný zápach smrti. Pobrala sa chodníkom, za ľuďmi, ktorým sľúbila protilátky. Kráčala ulicou, v ktorej sa nenachádzal ani závan života. Slovo hmyz sa vyradil zo slovnej zásoby. Bola/nastala zima. Shilla si z tašky vybrala bundu. Prehodila ju cez seba a pridala do kroku. Za chvíľu sa dostala k rohu ulice. Zabočila a ocitla sa v cieli. Okolo nej stála sama spodina, ktorá na svete stvorila polovicu populácie. ,,Prišla Shilla!“ zvolal odrazu jeden z nich. ,,Doniesla si nám injekcie?“ spýtal sa druhý. ,,Áno, mám.... myslím, že ich tu mám dosť,“ zalovila v taške a začala vyberať injekcie. Podával ich ľudom, až nakoniec došla po poslednú. ,,Ďakujeme...“ volali nadšene. Ten najbližšie ku Shille netrpezlivo odbalil obal a priložil si hrot k oku. Zatlačil a vpustil si protilátku do mozgu. Potom opatrne hrot vybral. ,,Shilla,“ zakričal na ňu niekto. Obzrela sa. Pred ňou stál muž s hrubou vrstvou bieleho make upu na tvári a čiernymi, dlhými vlasmi. ,,Moje meno je Christopher, som vedec a skúmam chorobu TLC, ktorá postihla svet. Neviem ako to povedať, ale včera som sa dozvedel o tom, že tvoj otec má protilátky. Nesúhlasím s tým, aby v takejto krízovej situácii boli podávané za peniaze. Ak by si mohla nájsť prísady, ktoré obsahuje tá injekcia...“ ,,Ja... bohužiaľ, neviem čítať,“ priznala sa. ,,Tak potom, ak by si mohla, doniesť mi aspoň desať takých protilátok. Ak môžeš samozrejme.“ ,,Skade mám istotu, že to nezneužijete?“ ,,Tú ti dať nemôžem,“ povedal potichu. ,,Nemôžem nič sľúbiť, ale ak sa mi to podarí... zajtra o takejto dobe, by som ti to mohla doniesť, ale mám jednu prosbu.“ ,,Sem s ňou.“ ,,Máš dom?“ ,,Áno,“ preniesol opatrne. ,,Potom mi tam uvoľníš jednu izbu. Chcem odísť od svojho otca, je to tyran.“ Christopher sa na ňu súcitne zahľadel: ,,Uvidíme, čo sa s tým bude dať urobiť,“ vystrel ruku. Shilla ňou potriasla. ,,Musím ísť, ak prídem neskoro, neviem čo by mi otec spravil.“ ,,Zajtra... príď,“ otočil sa a odkráčal. Shilla sa rozbehla domov. Už v tej chvíli premýšľala, ako donesie Christopherovi injekcie a potom bude žiť u neho. Bolo jej jedno, že ho nepozná. Chcela len odísť od otca. Dobehla k domu, otvorila dvere a rýchlo prebehla do svojej izby. V noci pôjde do otcovho laboratória. Nech to stojí čokoľvek. Z šuplíka vytiahla budík a naťukala polnoc. Ľahla si do postele a zavrela oči. Ako rýchlo zaspala, tak rýchlo musela aj vstať. Celá rozklepaná sa presunula k vstupu do otcovej laboratórií. Vošla dnu a rozhliadla sa. Poznala to tu. Párkrát tu už bola aby ukradla nejaké protilátky. Otvorila trezor a odpočítala presne desať kusov. Odrazu zaškrípali schody a bolo to zreteľne počuť, keďže laboratórium bolo pod nimi. Viedli doňho dvoje dvere a Shilla netušila, ktorými má vyjsť. Rozhodla sa pre ľavé. A urobila dobre, pretože tými druhými práve vošiel jej otec. Zabuchla ich a skrčenou chôdzou vybehla po schodoch. 3,6,8..., v duchu odpočítavala schody, ktoré škrípali a preskakovala ich. Rýchlo vošla do izby. Tašku hodila pod posteľ a posadila sa na posteľ. Srdce jej búchalo a bola rada, že je späť. Teraz len stačilo dúfať, že všetko vyjde tak, ako má. Na druhý deň vstala zavčasu. Ako neskôr zistila, dvere mala zamknuté. Okolo obeda za ňou prišiel otec a doniesol jej bez slov jedlo. ,,Chcem ísť,“ povedala. ,,Je to tam nebezpečné,“ odpovedal bez slov a zamkol. Pomaly prichádzal večer. Neklamný oznam pre Shillu aby sa pobrala na schôdzku. Okrem vchodu, skade mohla ísť von mala ešte jeden východ- cez okno. Bolo to o niečo nebezpečnejšie, pretože čas nechal zhrdzavieť mreže a veľmi ľahko sa mohli zlomiť. Otvorila ho a položila pravú nohu na parapetu. Okno pozatvorila a začala zliezať. Mreže tentokrát vydržali a Shilla dúfala, že sa už vrátiť musieť nebude. O pár minút sa dostala na roh ulice. Zabočila a tam na ňu už čakal Christopher. ,,Výborne, máš tu tie protilátky?“ vysolil bez privítania. ,,Áno, tu,“ podala tašku Christopherovi, ten ju otvoril a pozrel dovnútra. Usmial sa. ,,Tak teda, ako som sľúbil, máš u mňa izbu.“ Shilla sa zhlboka nadýchla, aby povedala veľké ďakujem, no prerušil ju zvuk z ampliónu. Zarážajúce na tom bolo, že sa už nepoužívali. ,,Hľadá sa osoba: Shilla Wainterová, posilnené hliadky,“ následne sa na displeji vedľa nich objavila jej fotka. Shille spadla sánka. Christopher sa chytil za hlavu: ,,Dúfam, že sa nám podarí dostať sa ku mne.“ Z diaľky sa ozvali sirény. Začali sa diať veci, ktoré sa desaťročia nediali. ,,Po dvadsiatich rokoch počujem sirény polície ktoré ide po niekom, kto je vedľa mňa,“ ujasňoval si situáciu, keď bežali spleťou uličiek, ale ako sa zdalo, od zvukov áut sa neodďaľovali. No stále bežali... bežali... a bežali. A sirény sa pohybovali s nimi. Keď tu zrazu... ,,Shillo!“ zreval známi hlas. Nemusela sa ani obzrieť aby vedela, že je to jej otec. Ako na povel, zvuky ustáli. Ulica sa naplnila hmlou, a všetko sa tak nejak zastavilo. Nastala krízová situácia. ,,Preboha! To je on!“ ozval sa Christopher. ,,Christopher? Pekné stretnutie!“ ,,Takže stále žiješ, Paul?“ ,,Paul? Otec, tvoje meno je Paul?“ ,,Ticho Shillo, s tebou si to ešte vybavím.“ ,,Shillo, možno by si mala vedieť, že tvoj otec, je bývalí kriminálnik.“ ,,Čo?“ vydralo sa Shille z hrdla. ,,Pred 16 rokmi som slúžil ako väzenský výskumník, a tvoj otec, bol väzeň. Ušiel, a ako sa na to tak pozerám stretol sa s tvojou matkou.“ ,,Výborná voľba, súdim po tých rokoch,“ vytiahol z opaska pištoľ. ,,Ho! Pozor s tým,“ ustúpil Christopher. ,,Nejak sa to komplikuje, čo poviete,“ z tmy sa vydrala nová postava. ,,Rodriguez?“ ozval sa dvojhlasný výkrik v podaní Christophera a Paula. ,,Ty žiješ?“ ,,Už nie. Som len spomienka. Ale funguje to. Som tu a prišiel som si pre svoje peniaze.“ ,,Povedzte mi, čo sa tu deje!“ prosebne vyhŕkla Shilla. ,,To je nadlho, ale možno v skratke... hm, ako to povedať, tvoj otec bol výborným vedcom a tak som mu na oplátku, za to že mi pomôže vyvinúť vírus a následne protilátku, sľúbil slobodu a tuto Rodriguez nám pomáhal. Všetci sme sa dohodli, že ak všetko vyjde, budeme si rozdeľovať honorár. Tvoj otec zbalil tvoju matku, zobral sa s ňou a do sveta vypustil ten vír, a o protilátke, ktorej receptúru poznal len on, nepadlo už ani slovo a ja som sa ju každý jeden deň pokúšal vytvoriť, no márne. Následne som dostal dobrý typ, že Paul ma dcéru a zacítil som možnosť“ podal vysvetlenie Christopher. ,,Ale načo musel zabiť moju matku?“ nechápala Shilla. ,,Posledná prísada do vírusu bola číra dávka z mŕtvoly.“ precedil pomedzi zuby Paul. ,,Tak fajn, teraz, keď sme si to vysvetlili, chcem svoje prachy,“ zreval Rodriguez. ,,Ako sa na to tak pozerám, som jediný kto tu má zbraň, takže to tu riadim ja,“ zreval na plné hrdlo Paul. ,,Tie prachy nedostaneš Rodriguez, je to márne!“ ,,Konečne správne slová Christopher! Ideš prvý! Pozdrav moju drahú ženušku!“ zmačkol kohútik. Ako zistil neodistil poistku. ,,Sakra...“ zahundral si a odistil ju. Vystrelil. Shilla sa prisunula ku stene. ,,Dobre Rodriguez, ideš druhý!“ ,,Ešte mi dovoľ, položiť si otázku na čo som sem liezol,“ poprosil. ,,Ale rýchlo!“ ,,Bože, načo som sem lozi....“ rozžhavené železo prebehlo Rodriguezovým srdcom. ,,Shillo, ideme domov.“ ,,Nie... , ,, zarazila sa, ,,toto sa svet dozvie. Ak si myslíš, že ti toto prejde...“ ,,Nedávaš mi na výber, aby som nezabil aj teba.“ ,,Dobre ty monštrum!“ V Paulovi to vrelo. Ak by malo prísť na lámanie chleba, Shillo moc rád nemal. V tento večer sa vystrelil tretí krát. Shilline telo sa skrútilo na zem. Na stenu za ňou vyprskla krv. Zahrmelo. ,,Pamätaj kto si Paul,“ ozvalo sa mu v hlave. ,,Pamätám...“ ,,Pamätaj čo si urobil Shille.“ ,,Pamätám...“ ,,Pamätaj čo si urobil jej matke.“ ,,Pamätám...“ ,,Pamätaj, že ty sa do neba nedostaneš.“ ,,Pamätám...“ ,,Pamätaj, že sú aj horšie veci ako smrť.“ ,,Pamätám...“ ,,Pamätaj že ideš s nami...“ ,,Prosím... nie...“ V šere sa mihli postavy. Na mieste, kde kľačal Paul nezostalo nič. A tak končí dráma 25. storočia.


celkové hodnocení autora: 92.4 %		přidat autora k oblíbeným

hodnotilo celkem autorů: 1		komentovat příspěvek

autorské hodnocení: 2.0		uložit příspěvek

známka poroty: 2.5		tisk příspěvku

počet komentářů: 5		zaslat vzkaz autorovi

počet shlédnutí od publikace: 13		výpis autorského hodnocení

:: Komentáře k příspěvku ::

Šíma	21.09.2010, 11:22:30

Odpověď na příspěvek od uživatele: Šíma* ze dne 21.09.2010, 10:53:07* P.S. "Ospravedlňujem sa!" je to slovo, ktoré som hľadal... (viz omlúvať sa) ;-))) Želám pekný deň!

Šíma	21.09.2010, 10:53:07

Zdravím! ;-) Naozaj by to chcelo poviedku rozpísať viac do detailov, dodať jej atmosféru onoho ponurého sveta a samotným postavám charakter, ktorý by ich viac približoval samotnému čitateľovi... (mrk) Textík sa javí akosi unáhlený, akoby šitý horúcou ihlou. Nakoľko nieje tato myšlienka postapokaliptického sveta v ničom nová, nebol textík zlý, no keby sa na poviedke viac zapracovalo, bolo by to o niečom úplnom inom! Na šotky (gramatické chyby a preklepy) som nepozeral, pretože mi Slovenská gramatika nič nehovorí (no kedysi som toho vedel oveľa viac). Snáď dobrá dvojka neurazí! ;-) P.S. Za Slovenčinu sa omlúvam, kedysi som plynule čítal po slovensky (polovica mojej rodiny pochádza zo Slovenska). Bohužiaľ, som Čech (Moravák) ako repa a žijem tuná v Čechách, ibaže sa mi kedysi veľmi páčilo čítať cudzie texty (nielen ty České)! ;-) Želám pekný deň a písaniu zdar!


ze dne 21.09.2010, 15:22:29
Gideon: Ďakujem za koment. Kľudne môžeš písať aj česky, ja tomu samozrejme rozumiem. Slovenčinu máš dobrú, pár chýb, ale čo. A, áno, v budúcnosti sa budem snažiť viac opisaovať, len mám bohužiaľ zažitý názor, že opisy nudia...

čuk	21.09.2010, 9:44:39

Buď vítán na saspi Téma je toto: zvrhlý otec- předřazující peníze všemu, má v ruce virus i protilátku, jejíž recepturu ovládá a umí ji vyrobit. Prodává ji jen těm, co mají peníze, a zřejmě ji nemá dost i pro chudé. Zabije možného konkurenta, jeho pomocníka i svou altruistickou dceru. Pak mu kdosi vstoupil do hlavy, vyčtou mu jeho hříchy a v podobě postav ho někam odnesou potrestat. Etický kořen: zvrhlí kupčící s lidským zdravím jsou potrestáni jaksi " z jiného světa". Náznak varianty první části Bíle nemoci, Čapek má střet lidumila doktora bojujícího proti válce rozvinut v sofistikovanější zápletku i o mocí zmanipulované davy. Tvůj příběh je příliš přímočarý a nedokreslený. Prostředí děje je vykresleno velmi mlhavě (navíc se zbytečně mluví o Slovensku a dvou jazycích. Mohlo se udát kdekoliv, postavy nemají slovenská jména- to je rozpor)Postava Rodrigueze je nejednoznačná (nežije? a přitom je zastřelen, a kdo vyvolá soud? to je velmi nejasné). Není pointováno, co bude nakonec (poslední věta je zbytečná), Naopak hned úvodu před zmínkou o viru je lidstvo devastováno válkou (snad by bylo účinnější vyjít přímo ze společnosti upadající bez válek, rodící typy jako je Paul). Závěr: myšlenka vcelku jednoduchá až obehraná není vyjádřena důsledně uvěřitelnými detaily a emocemi. Utrpení liidí je dost pomíjeno (stačí napsat pár krátkých detailů). Pointa je rozmyta a také nedokreslena. Text je postaven spíš na dialogu, postavy jsou dost papírové, bez detailů, dokreslení by se mohlo udělat v divadelním provedení. Pokud se autorovi téma libí, měl by ho víc rozpracovat, opatřit více detaily a psychologií, zplasičtit i za cenu určitého prodloužení textu.


ze dne 21.09.2010, 15:20:22
Gideon: Wow, ďakujem teda veľmi pekne za koment. Naozaj je to skoro vo všetkom tak ako hovoríte. Dosť mlhavé a psychológia postáv nič moc. Budem sa snažiť v budúcich dielach vykreslovať viac postavy. V každom prípade, bielu nemoc som nečítal, ale ak sa to trochu podobá, rozhodne si to pozrem, ak to je divadelná hra tak tiež (nejak sa mi to marí) ešte raz veľká vďaka, budem sa v budúcnosti snažiť.