» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
» MTP 2009

» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání

» Workshopy
» Fórum
» SASPI Chat! (1)
» FAQ

» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví

"Když chce osud někoho zničit, udělá z něho hlupáka."

Publilius Syrus

počet přístupů: 2141678

obr

:: Na SASPI.cz je právě 29007 příspěvků, 4550 autorů a 303535 komentářů :: on-line: 3 ::

:: Ozveny do ticha ::

Gideon	publikováno: 25.09.2010, 8:38

Jedno zo starších diel (asi 2 roky do zadu). Inšpirácia v akčných filmoch, pokus o "zamotanú" pointu.


	Sklo sa s ohlušujúcim rachotom rozbilo a črepiny sa zliali na podlahu. Dopadol som na zem, v nohe mi niečo ruplo, hodil som do vetra nadávku a pevnejšie zovrel svoj kolt- ZKR grand 590, ktorý mám už dlhšiu dobu bez zmeny. Ľudia jej, samozrejme neverili, keďže je už 50 rokov stará a navrhovali mi, aby som si kúpil modernú delovú mini k10 000. No čo, keď človek žije v roku 2050 a používa 45 rokov starý revolver, u priateľov veľmi nepochodí. Ako som už vravel, rozbil som sklo v sklade a dopadol na zem. Práve včas som skočil za najbližší regál s nejakým žrádlom, pretože niekto po mne strelil. Netušil som, kto to mohol byť: pred skladom ma čakalo asi 10 plne ozbrojených mužov zákona, ktorí si mysleli, že mám niečo spoločné s vraždou jedného nemenovaného herca. Nie že by som mal ruky čisté, ale nebol som tým, kto stlačil spúšť. Jeden s fízlov nabehol dovnútra, no práve v tej chvíli sa nejakým nedorozumením odlomila noha regálu s taniermi, a ten spadol na vyššie menovanú osobu, čím ten regál preukázal, že má zmysel pre humor. Nahmatal som vo vrecku svoj posledný príručný granát, odistil a hodil pomyselnou čiarou k modrým. Následne sa ozvala rana, mužský krik, strely zo zbrane a potom ticho. Ešte aj sirény sklapli. Nadvihol som sa a zistil, že by som mal dostať cenu za hod granátom. Podaril sa mi menší osobný rekord. Zastokol som si 590-ku za pás a preskočil rozbitý výklad, prešiel pár blokov, zapálil žváro a vyťukal do mobilu isté číslo. ,,Sarajewski, tak som zlikvidoval modrých, ktorí nedorozumením išli po mne a nie po tebe,“ nadhodil som ťažký kaliber, ale vedel som, že Sarajewski to má u sediaceho svalu. ,,Dik, kámo, máš to u mňa.“ ,,Gomezová sa ti ozvala?“ ,,Gomezová? Tú som nepočul a ani nevidel mesiac. Naposledy, keď sme sa pokúšali zabiť prezidenta,“ Sarajewski sa hlasno rozosmial. Telefón som nachvíľu dal ďalej od ucha. ,,No, v každom prípade, chystá jeden veľký záťah. Týka sa to Temného,“ posledné slovo som trochu prehltol, no bolo počuť. Sarajewski položil. Asi by som mal uviesť na správnu mieru, kto je to ten Temný. Keď v roku 2020 vypukla vojna, stal sa Ignisovou pravou rukou. Ignis bol provokatér a veľa ľudí dodnes hádže na hlavu vojnu jemu. (Aj keď jeho hlava je bohvie kde.) Ako som už hovoril, Temný sa s ním spolčil a bol jeho osobný vrah. Keď vojna v roku 2043 oficiálne skončila, on neprestal zabíjať. Proste mu ruplo v lebeni a len tak si ufikával hlavy, komu sa mu zachcelo. Medzi inými vyhladil aj Gomezovej rodinu. To je dôvod, prečo naňho chce usporiadať lov. Aj keď podľa väčšiny z našej brandže je to nemožné. Ja hovorím: somarina. Neexistuje nikto, kto by sa nedal zabiť. No, bohužiaľ, vzbudzoval strach. Konečne sa mi podarilo dôjsť ku svojmu domu. Vytiahol som kartu, prešiel ňou po kľučke a vošiel dnu. Našťastie som si ešte stihol všimnúť, že mám v schránke správu. Od Gomezovej, ako inak. Písala, že dotiahla do zásahu Hammera. Hammer bol taktiež jeden zo zabijakov. Zošúľal som papier a hodil ho do koša, kde sa následne zlisoval a odpadovým potrubím sa pobral do spaľovne. Pre istotu som sa ešte rozhodol zavolať Gomezovej a povedať jej, že Sarajewski má nasraté. Prekvapilo ma, keď som sa dozvedel, že to s ním už vybavila. Zasa raz som preukázal svoju neschopnosť. Pozrel som na hodinky. Možno som vtedy sťažka prehltol, zo strachu pred zajtrajškom. Vyzliekol som sa a ľahol do postele. Ako vždy som sa musel predtým nadopovať práškami na spanie. Pomyselný bohovia nech nám pomáhajú... Začína noc. Konečne sa dotrepal Sarajewski, ktorý to asi ťažko zvažoval. Gomezová chaoticky rozdáva rozkazy, nepočúvam ju. ,,...Etrom!“ ,,Ja ťa počúvam,“ zreval som náhle. ,,Tak sa snaž tak aj tváriť,“ prehodila stroho. ,,Posnažím sa,“ vyslúžil som si od nej pohľad, ktorý venujem len riadnym blbcom. ,,Fajn, snažte sa navzájom kryť. Etrom a ja sme v prvej línii. Sarajewski, Hammer, vy nás kryjete. Nemusí tam byť, ale podľa zdrojov je to posledné miesto, kde ho videli. Snažte sa nezomrieť,“ ukázala rukou gesto: ,,nasledujte ma,“ a celá naša družina sa pobrala za ňou. Snažil som s ňou držať krok. Pár krokov k opustenej budove, kde sa na streche hompáľal nápis Nemocnica. Tak som si povedal, že ak sa zraním, pomoc bude nablízku. Pomaly som stlačil kľučku. Pootvoril som dvere, po prvom kroku sa pokúsili zaktivovať lasery, ale alarm, ktorý spustil poplašák, to v polovici prvého tónu vzdal. Nadýchol som sa. Prekvapilo ma, že to tam nepáchlo. Vzduch bol príjemný. Zľahka sme našľapovali a snažili sa urobiť čo najmenší hluk. Sem- tam sme nezbadali injekčné striekačky s nejakým sajrajtom vo vnútri, ale inak sme boli ticho. Po niekoľkých minútach sa nám konečne podarilo nájsť generátor. Hammer vymenil batériu a zapli sme svetlo. Protestoval som, mysliac si, že to Temného odláka, ale Gomezová povedala, že bude lepšie, ak bude vedieť, že je dakto v budove. Uistila ma, že on neujde a ja som sa jej nakoniec podriadil. Pamätám si, že prvé poschodie bolo prázdne. S druhým to bolo trochu komplikovanejšie, dokonca nie trochu, ale veľmi. Neviem, či sme kúpili slabú značku náhradnej batérie do generátora (,,Duracel je mediálna kvalita,“ vysvetľoval mi Sarajewski), alebo má Temný skryté schopnosti, no v tej chvíli zhaslo svetlo. Vravím vám, nevideli by ste ani slona aj keby ste ho mali rovno pred očami. Päť sekúnd. To bol presný čas, ktorý mi trval na to aby som si uvedomil, čo sa deje. No bolo to príliš rýchle. Tlmený výkrik Gomezovej. Nechápem, čo mi to v tej chvíli napadlo, no poslal som jej smerom vystrel. Dakto sa zosunul na zem a začal revať. To bol znak, že som trafil niekoho od nás. Nechcel som toho viac posrať, a tak som chmatol do batohu a vytiahol svetlo. Desať sekúnd. To bol presný čas, kým sa mi podarilo spojazdniť ho. Rýchlo som namieril na schodisko, prázdne. Začal som sondovať zem. Pár metrov a zbadal som mŕtveho Hammera. Do kelu. To som nechcel. Buch! ozval sa rachot zatvárajúcich sa dverí. Keďže som nikde nevidel Sarajewského, utekal som po schodoch. Vykopol som dvere a zbadal Gomezovú. Zaliatu krvou, ako ju podopiera Sarajewski. Vďaka Bohu. ,,Stojte, ja žijem!“ zareval som na nich. Zastavili sa a obzreli. Pribehol som k nim. ,,Omylom som strelil Hammera, je mŕtvy. Kde je Temný?“ ,,Netušíme,“ zachraptila Gomezová. A tak sme len ticho kráčali k odparkovanému vozu. Sadol som si na zadné sedadlo. Sarajewski naštartoval. Bolo mi jedno, kam ideme, no keby som tušil čo sa bude diať, asi by som vystúpil... Zaspal som, keď som sa zobudil, boli sme stále v aute. Pozrel som sa z okna. Nespoznával som to. Auto zaparkovalo. ,,Kde sme?“ položil som otázku, no nikto neodpovedal. Naklonil som sa dopredu a zbadal Gomezovú mŕtvu. Chcel som urobiť nechápavý výraz ale ustrnul som keď som obrátil hlavu na ľavý bok k vodičovi. Nebol tam Sarajewski, ale človek, škeriaci sa od ucha k uchu s vyrezanými očami. Ach, tá ľudská naivita! Temný mi zasadil tvrdú ranu, a tak som sa prebral asi až na druhý deň. Bol som pripútaný k stoličke. Oproti mne sa týčila tá odporná tvár. ,,Niečo ti poviem Etrom, možno nehľadáš odpoveď, ale ja ti ju dám,“ mal pravdu, odpoveď som nehľadal. ,,Tento svet je hnusné miesto. Ale za to si môžeme my, ľudia. Keď som pomáhal zabíjať vo vojne, zabíjal som len tých, ktorí boli moc nebezpeční. A to robím dodnes.“ ,,Gomezová nebola nebezpečná, ty klamár,“ chcel som mu napľuť do tváre, ale slina k nemu nedoletela. ,,Máš pravdu. Je viac než len nebezpečná. A to vlastne vy všetci štyria. Ach, poviem ti, misiu som znova nesplnil. Pýtaš sa, akú misiu? Zabiť vás štyroch v tej prekliatej nemocnici. Ale ty si ma znova predbehol a zložil si Hammera a mne sa znova podarilo zabiť Sarajewského skôr než Gomezovú,“ postavil sa a dal si na hlavu kapucňu. ,,Týmto behom udalostí, by som zapríčinil absolútny koniec sveta. Netuším prečo, ale viac ma trápi, prečo sa mi ani na stotretí pokus nepodarilo vás zabiť, v tom správnom poradí. No nič, ja mám času dosť. Môj stroj času je úžasný. Možno na stopiaty pokus, konečne nepôjdete do tej nemocnice. Nie Etrom, vašou úlohou nie je, aby ste vy zabili mňa, ale aby som ja zabil vás... Je to zvláštne... Táto chvíľa je vždy rovnaká.“ ,,Nie... do pekla, neverím ti ani slovo!“ Podišiel ku mne. Rozviazal ma a zodvihol. Vyzeral, že mu to nerobí nijaký problém. Kráčali sme snáď celú večnosť, až kým sme neprišli k poklopu. Odkryl ho a vhodil ma dnu. ,,Veriť mi nemusíš, stačí, že je to pravda,“ zavalil poklop. Tma. Ticho. Temnota. Jedna hodina, to bol presný čas, môjho života po tom, ako som si rozhrýzol žily na rukách.


celkové hodnocení autora: 92.4 %		přidat autora k oblíbeným

hodnotilo celkem autorů: 1		komentovat příspěvek

autorské hodnocení: 3.0		uložit příspěvek

známka poroty: 3.0		tisk příspěvku

počet komentářů: 4		zaslat vzkaz autorovi

počet shlédnutí od publikace: 11		výpis autorského hodnocení

:: Komentáře k příspěvku ::

Šíma	25.09.2010, 13:50:27

Zdravím! ;-) Text vyznívá jako docela průměrná gangsterka, jejíž děj se žene vpřed jako povodeň. Schází mi tu podrobnější popisy hrdinů i prostředí, možná i jejich pocity (myšlenkové pochody). Prostě, větší "hloubka" by udala dílku nejen věrohodnost, ale i čtivost! Takto vše klouže jen po povrchu a po přečtení ve čtenáři dílko nic nezanechá... Postavy do příběhu vcházely a odcházely z něj jako na běžícím pásu a rozlišit je bylo možné jen podle jejich jmen. Chce to přiblížit čtenáři nejen jednotlivé postavy, ale i prostředí, ve kterém se tyto postavy pohybují... Pokud by se povídka více rozepsala, bylo by to určitě o něčem jiném. Snad dobrá trojka neurazí! ;-)


ze dne 25.09.2010, 19:45:00
Gideon: Ďakujem za koment. V každom prípade, sa už snažím viac prehlbovať postavy a svet okolo nich. Samozrejme mám ešte dosť času.

čuk	25.09.2010, 8:37:48

Pointa se mi nezdá být zamotaná. Kopie scén z béčkových krváků, příliš nepomůže okořeněním při přesunu do budoucnosti. Občas se zdá, že je to parodie, ale v tom případě by byla nedotažená. V jednu chvíli se zdá, že by to mohla být virtruálná hra (stroj času, stotřetí pokus- pak by i sebevražda byla součástí hry a tedy vratná): ale zase jen je tento motiv málo rozpracován, něco chybí dodat. Dané téma není psáno zase až tak špatně, občas se vynoří docela dobrý detail. Celkově však působí jako laciná potravina či trma-vrma.


ze dne 25.09.2010, 10:23:05
Gideon: Ano, pointa naozaj nie je zamotaná, preto tie úvodzovky v popise. Toto som písal, keď som mal 12, vlastne, jedna z prvých (z prvých serióznejších), tak som chcel vedieť, čo mi na ňu poviete. Paródia, to mal byť len humor, neviem, prečo sa to zvrtlo v paródiu (a osobne, ziadnu som tam nepostrehol). Áno, motív nerozpracovaný, trma- vrma naozaj. Ďakujem za uznanie niektorých dobrých detailov ;)