obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Ženy jsou jako sny - nikdy nejsou takové, jaké bys je chtěl mít."
Luigi Pirandello
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Na ceste za snom, III. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Na ceste za snom
 autor Mon publikováno: 02.11.2010, 14:13  
Sny sú na to, aby sme nimi žili, nie aby sme o nich len hovorili. No pre to, aby sa zo sna stala skutočnosť, sa musí človek snažiť a nikdy sa nevzdávať. Malými krôčikmi sa približovať k splneniu svojho sna a prekonávať každú prekážku, ktorú mu do cesty postaví sám život.
 

Som prekliata. Je to isté. Nejaký šarlatán určite polial moju fotku krvou z potkana a pritom odriekal kliatbu. Inak si to neviem vysvetliť. Smola sa mi lepí na päty, odkedy som prišla do L.A. a to som tu len druhý deň.
Začalo to tým, že som zaspala. Kým som sa vytrepala z izby, bolo takmer jedenásť a mne začínalo byť jasné, že dnešný kurz jednoducho nestihnem. Hlavne, keď som ani len netušila, kam mám ísť a kedy sa to vôbec začína. Našťastie na recepcii mali všetky potrebné informácie a tak som o pár minút vyletela z hotela aj s papierikom s adresou v ruke, aby som si chytila taxík. Čo tiež nebolo práve také jednoduché, ako to ukazujú vo filmoch.
Po takmer polhodine som konečne stála pred dverami triedy, kde mal byť môj kurz. Teda...Aspoň som dúfala, že stojím pred správnymi dverami, lebo tá škola bola skôr bludisko ako vzdelávacia inštitúcia. Už som čakala, že čochvíľa zakopnem o Ariadninu niť a niekde za rohom stretnem Minotaura.
Zhlboka som sa nadýchla a s milým úsmevom som vošla do triedy. Úsmev mi ale z tváre zmizol hneď, ako sa na mňa upriamili prísne oči ženy v stredných rokoch, ktorá stála pri tabuli a ja som ju zrejme prerušila v strede výkladu akejsi gramatiky.
„Uhm, I‘m sorry,“ vyjachtala som zo seba.
„Can I help you?“ Opýtala sa ma žena a prekrížila si ruky na hrudi.
„Yes,“ vyhŕkla som a nervózne som v rukách žmolila koniec trička, ktoré som na sebe mala, „my name‘s Nataša Gališová and I...“
Žena odo mňa odtrhla pohľad a pozrela sa do papierov, ktoré mala na stole. Hneď na to mávla rukou, aby prerušila moje habkanie. „Mám vás tu. Sadnite si, slečna.“ Prehovorila ku mne a než som stihla zamieriť k nejakej voľnej lavici, stihla mi ešte do rúk strčiť dve učebnice a hŕbu akýchsi papierov. „A na ďalšiu hodinu sa pokúste prísť pred jej začatím, nie počas nej.“
„Yes,“ zamrmlala som a s nepríjemným pocitom nevítaného hosťa som zamierila k jedinej voľnej lavici v triede, ktorá bola v poslednom rade. Zvalila som sa na stoličku a na lavicu som hodila knihy, papiere a aj kabelku. A konečne som si mohla vydýchnuť. Bola som na správnom mieste, stihla som kurz, nebol z toho až taký veľký problém, takže koniec koncov som obišla celkom dobre.
Lektorka mi už nevenovala pozornosť a pokračovala vo vysvetľovaní a ja som sa zmätene rozhliadla po triede. Všetci moji noví spolužiaci vytrvalo niečo písali a občas zdvihli hlavu, aby venovali krátky pohľad lektorke. Tiež som jej venovala pohľad a hneď na to som upriamila pozornosť na tabuľu a potom na knihy, lebo som zistila, že nemám ani najmenšie tušenie, o čom je reč.
„Book two, page five,“ ozvalo sa odvedľa a ja som takmer nadskočila od prekvapenia, že opäť počujem ten zamatový hlas. Ihneď som sa pozrela tým smerom a moje srdce začalo zase splašene biť a do tváre mi stúpla červeň, lebo vedľa mňa sedel Japonec zo včera. Moje prekvapenie bolo zrejme jasne viditeľné, lebo Japonec sa pobavene usmial a žmurkol na mňa. Slabo som sa usmiala, lebo na viac som sa nezmohla, zamrmlala som thanks a radšej som zabodla nos do knihy.
Sústrediť sa na výklad bolo náročné, lebo moja pozornosť častejšie utekala k Japoncovi sediacemu v lavici vedľa. Párkrát som mu venovala tajný pohľad, keď som si myslela, že to neregistruje a na moje veľké sklamanie som zistila, že Japonec sa úplne sústredí na angličtinu a ničomu inému nevenuje pozornosť. A tak som mu svoju pozornosť odmietla venovať aj ja a radšej som ju upriamila na lektorku.
Po pár minútach som sa do toho dostala a dokonca ma to začalo aj baviť. V škole som angličtinu nikdy veľmi neriešila, radšej som si doma pozrela nejaký anglický film, ako by som sa učila gramatiku a slovíčka na test. Neviem, čím to bolo, ale zvaľovať to na prístup mojej vtedajšej profesorky by bolo sebecké, lebo skôr išlo o moju lenivosť.
Cítila som sa, akoby som sa vrátila späť na strednú. Sedela som v lavici, predo mnou otvorená učebnica, na nej blok, v ruke pero a poctivo som si písala poznámky. Len s tým rozdielom, že v škole som nikdy nebola tak sústredená na preberané učivo, ako tomu bolo teraz.
Bola som sama so sebou nadmieru spokojná. Najmä, keď som zo seba pri precvičovaní konverzácie formou akejsi hry vyjachtala niečo rozumné. Takže, keď sa hodina skončila a každý sa pomaly poberal preč, balila som si veci so širokým úsmevom na tvári.
„Hey!“
Zdvihla som pohľad k osobe, ktorá ma z ničoho nič pozdravila a zistila som, že predo mnou stojí zelenooká bruneta so širokým úsmevom na červených perách, oblečená v krátkych letných šatách. Vlasy mala dlhé, rovné a leskli sa jej ako nejakej herečke z reklamy na najnovší šampón. Aby jej napadali do očí nepoužila čelenku, ale slnečné okuliare.
„Hi,“ usmiala som sa na ňu a prehodila som si kabelku cez plece.
„I’m Lane,“ predstavila sa mi a spoločne sme vykročili z už prázdnej triedy, „I came from Italy.“
„Nice to meet you, I’m Nataša,“ predstavila som sa.
„Oh, nice name,“ usmiala sa na mňa Lane a dôverne sa zakvačila za moje rameno. Prekvapene som sa na ňu zažmurkala, ale buď si to naozaj nevšimla, alebo sa to rozhodla ignorovať. Bez prerušenie niečo veselo rozprávala a než som si stihla uvedomiť, o čom, spýtavo na mňa pozrela a mne doplo, že čaká na moju odpoveď. Zmätene som zažmurkala a ona mi svoju otázku pobavene zopakovala. „Som si istá, že z náš budú super kamošky! Čo keby sme išli niekedy na nákupy? Ukážem ti super obchody! A každý týždeň v piatok chodíme takmer všetci žúrovať, to tiež nesmieš premeškať. Oh, jasné, to ti musím vysvetliť. Ty si tu na 3-mesačný pobyt, my, niektorí sme tu už 3-mesiace. Začiatočníci, vieš, toto bola moja prvá hodina medzi mierne pokročilými. Celkom sranda, len som jej veľa nerozumela, čo ty? Ach, ty si jej vlastne určite všetko rozumela...“
Už si poriadne nespomínam, ako naša prvá debata vlastne skončila. Tak, ako Lane povedala, stali sa z nás super kamošky. A postupom času sa z Lane stala nielen spoločníčka na party, ale aj moja dôverníčka a v mnohých situáciách aj záchrankyňa.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 4 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 16 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 02.11.2010, 14:12:29 Odpovědět 
   Zdravím!

Tak slovensky psané texty už jsem (mimo SASPI) nečetl, ani nepamatuju. Kdysi jsem běžně louskal knihy v tomto jazyce (otec pochází ze Slovenska), poslední roky už však k tomuto jazyku zavítám jen sporadicky, proto mluvnici hodnotit nebudu! ;-)

Být sám v cizím městě i v cizí zemi (tedy v docela cizím prostředí) to musí být fuška, jak jsi sama však naznačila: cesta za našimi sny bývá mnohdy těžká a trnitá. Trochu jsem proletěl i minulé části, abych se zorientoval... Zatím se hrdinka jen rozkoukává a musí zvládat návaly paniky (či vlastního nepochopení). Snad jí její noví přátelé pomohou a podaří se jí nějak v tomto světě z docela jinou mentalitou nějak prosadit... Jak moc se příběh zatím tváří realisticky, to netuším, zatím jsem se v podobné situaci neocitl. ;-)

Dám alibistickou Dvojku, snad neurazí a potěší...
 ze dne 17.12.2010, 20:24:39  
   Šíma: Jak reagovat na komentáře čtenářů? Stačí jen poděkovat za zastavení a komentík a sem tam utrousit nějaké to slůvko (nebo větu k věci)! ;-)

A když máš zrovna svůj den, tak i něco navíc a je to! Aby čtenář věděl, že o jeho komentáři víš! ;-)

(šíma píše v různých variacích: "Děkuju za návštěvu i komentík!" plus minus text okolo! A je to, nejsou v tom žádné čáry...)
 ze dne 17.12.2010, 19:00:08  
   Mon: Ahoj!
Ďakujem za ohodnotenie poviedky.
Dôvod, prečo som nereagovala bol taký, že som ani poriadne nevedela, čo napísať. V takýchto situáciach málokedy viem nájsť slová.
V podobnej situácii ako Nat som sa neocitla ani ja. Ak samozrejme nerátam to, že odkedy som na vysokej škole, tak veľa času trávim v meste, v ktorom som nikdy predtým nebola, ale to sa nedá zrovnávať so situáciou, v akej sa ocitla Nat.
Každopádne Nat v Amerike neostane príliš dlho ;)
 ze dne 17.12.2010, 15:04:07  
   Šíma: Autoři, kteří nebudou reagovat na komenty pod svými texty budou publikováni až naposled!
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Posel smrti VII...
Lukaskon
Vzduchem bez kř...
micromys
Noční tichá sam...
augusta blatouch
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr