obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Na lásku není jiný lék než ještě víc lásky."
Ludovico Ariosto
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Na ceste za snom, IV. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Na ceste za snom
 autor Mon publikováno: 17.12.2010, 17:19  
Sny sú na to, aby sme nimi žili, nie aby sme o nich len hovorili. No pre to, aby sa zo sna stala skutočnosť, sa musí človek snažiť a nikdy sa nevzdávať. Malými krôčikmi sa približovať k splneniu svojho sna a prekonávať každú prekážku, ktorú mu do cesty postaví sám život.
 

Ohlušujúca hudba, smiech a hlasy napĺňali obrovskú miestnosť s veľkým tanečným parketom uprostred, množstvom boxov na sedenie po stranách a nemalým barom zladenú do čierno-modra. Atmosféru dopĺňali neustále blikajúce reflektory a zmes cigaretového dymu, alkoholu a potu tancujúcich tiel, ktorá šteklila nos každého, kto vošiel do klubu.
Barman, ktorý sa na mňa usmieval, akoby očakával niečo viac než len moju objednávku, predo mňa položil po okraj plný poldecák a fľašku coly. Sladký úsmev mu hral na tvári aj vo chvíli, keď som bez zaplatenia odišla od baru aj s pohárikom a fľaškou v ruke.
Dostať sa k nášmu stolu, ktorý bol niekde za tanečným parketom, bola priam bojová úloha. To som zistila hneď, ako som sa zamiešala do hudbou rozvášneného davu a všetku pozornosť som sústredila na úspešné prekonanie tej krátkej cesty bez toho, aby som z drahocenného alkoholu vyliala čo i len kvapku.
Zrejme mi ale nebolo súdené dostať sa aspoň raz k môjmu stolu, lebo ako náhle som sa ocitla v epicentre davu, niekto ma oblapil zozadu okolo pása a zabránil mi v ceste. Vodka aj s colou takmer skončili na tričku nejakého dievčaťa, ktoré si svojho spolutanečníka zrejme pomýlila s tyčou a pravdepodobne ani netrafila do správneho klubu.
„Hey, pozor,“ zafrflala som podráždene a otočila sa k útočníkovi.
„Hey, honey, come dance with me,“ prehovoril na mňa lámavou angličtinou na prvý pohľad celkom sympatický mladík. Chvíľu som na neho len tak hľadela, ale potom som len pokrčila plecami a hodila do seba vodku. Než som ju stihla zapiť, nejaký dobrák mi z rúk zobral prázdny poldecák a aj colu.
„Let’s go,“ zoširoka som sa na chlapca usmiala a nechala som sa strhnúť do tancujúcej masy.

„Nat, no tak, pozri sa na mňa.“ Hlas, ktorý ku mne prichádzal, akoby z druhej strany steny, sa mi najskôr zdal úplne neznámy. Až po chvíli som si uvedomila, že patrí Lane. A keď som pomaly otvorila oči a zdvihla pohľad, naozaj som pred sebou uvidela utrápenú tvár Lane.
„My good, Nat, vystrašila si ma,“ prehovorila opäť a jej hlas stále znel neuveriteľne vzdialene. „Je ti zle? Chceš ísť domov?“
Pokrútila som hlavou a párkrát zaklipkala očami. „Kde sú všetci?“
„Dnu,“ odpovedala krátko Lane a opatrne mi z tváre odhrnula zopár pramienkov, „mám ti niekoho zavolať?“
Opäť som pokrútila hlavou a skryla si tvár do dlaní. Pomaly som si začala uvedomovať situáciu. Sedela som na zemi pri vstupe do klubu, hlava ma neskutočne bolela a v tvári Lane, ktorá čupela predo mnou, sa odrážali obavy.
„Kde je Jeremy?“
„Who?“ Nechápavo sa na mňa pozrela.
„Hm...ale nikto,“ mávla som po chvíľke rukou, lebo som nemala sily vysvetľovať jej, kde a s kým som bola celú noc. Aj tak to nebolo podstatné a aj tak ho už nikdy nestretnem. A popravde...ani som si z toho veľa nepamätala.
„Nat, ideme domov, dobre?“
„Nope,“ protestne som pokrútila hlavou a prekrížila som si ruky na hrudi, aby som tomu dodala trošku vážnosti. Bohužiaľ v stave, v akom som bola, by vyzeralo hocičo vtipne. Lane to ale nedala najavo a len nepatrne pokrútila hlavou.
„Is everything allright?“ Ozval sa niekto spoza Lane a ja som zbystrila, lebo ten hlas som už niekde počula. Zaostriť bol pre mňa ale priveľký problém a tak som to radšej vzdala a opäť som zaborila hlavu do dlaní.
„Yeah,“ odvetila Lane s pohľadom stále upretým na mňa.
„I think I know her,“ prehovoril neznámy opäť a ja som prudko zdvihla hlavu, čo nebol najlepší nápad, lebo svet sa so mnou nebezpečne zatočil a môj žalúdok spravil hneď tri saltá. Zastonala som a zhlboka som sa nadýchla. „It’s Nat, right?“
„Well, my ťa ale nepoznáme,“ snažila sa ho Lane odbiť.
Chvíľu som len tak hľadela do blba a uvažovala, kde som ten hlas už počula. Zrazu mi to doplo a takmer zahanbene som zdvihla pohľad k postave stojacej za Lane. „Jin?“ Pípla som a všimla som si, že Lane na mňa prekvapene pozrela.
„Yeah.“ Povedal a hneď na to sa zasmial. „Už som si myslel, že si zabudla.“
„Nah,“ zamrmlala som, lebo komunikácia bola pre mňa, ako maratónsky beh. Všetko, čo som chcela, bola moja posteľ a spánok.
“Can I help?” Opýtal sa Jin a všimla som si, ako sa Lane k nemu konečne otočila. Jej odpoveď som už ale nezachytila, lebo v tej chvíli ma premohol spánok.

„Whoa, drž ju.“ To boli prvé slová, ktoré som počula, keď som opäť prišla k sebe.
„Mhm,“ zastonala som a hlava mi opäť padla dopredu. Oči som pevne zavrela a odmietala ich otvoriť. Mala som pocit, že so mnou všetko pláva.
„Nat?“ Prehovorila ku mne Lane a ja som opatrne zdvihla hlavu a pootvorila oči. Lane sa na mňa prívetivo usmiala a jemne ma pohladila studenou rukou po líci. „Are you okey?“
„No,“ zamrmlala som a pocítila som, ako stisk okolo môjho pása po tých slovách zosilnej. Prekvapene som pozrela dole, aby som zistila, čo to vlastne je. A hneď na to som zahanbene zastonala, lebo som si uvedomila, že na nohách ma drží Jinove objatie.
„Where are we?“ Posnažila som sa opýtať sa, čo najzrozumiteľnejšie, ale bolo mi jasné, že Lane musí riadne zapínať mozgové závity, aby mi porozumela.
„Uhm, ideme vo výťahu k tebe do izby,“ vysvetlila mi, „hlavne nezaspi, Nat, nezatváraj oči a komunikuj s nami.“
„Uhm,“ zamrmlala som a opäť som zavrela oči, aby som si oddýchla. Ruky som zdvihla k Jinovej hrudi a zakvačila som sa do jeho košele, akoby to bolo to jediné, čo ma držalo pri vedomí.
„Nat.“ Ozval sa Jin a jeho dych ma pošteklil na krku. Mierne som sa striasla a pootvorila oči. „Odkiaľ si, Nat?“
„Hm.“
„Je tam pekne?“ Snažil sa so mnou komunikovať, ale bolo to zbytočné, aj tak som mu odpovedala jedine hm alebo mhm alebo iné citoslovce.
Keď sme sa konečne dostali do mojej izby, Jin ma opatrne položil na posteľ a chcel odstúpiť, aby urobil priestor pre Lane. Ja som ale tvrdohlavo odmietla pustiť rukáv jeho košele a tak si nakoniec musel vedľa mňa sadnúť.
„Nat?“ Ozvala sa Lane a ja som so zavretými očami zamrmlala niečo nezrozumiteľné. „What?“ Bola prvá reakcia Lane, ale potom len vzdychla a začala mi rozopínať mikinu. „Si smädná? Hungry? Do you wanna something?“
„Sleep,“ zašomrala som, objala som Jina okolo pásu a pritúlila som sa k jeho stehnu. Cítila som, ako pri tej mojej nečakanej akcii celý stuhol, možno, že aj zadržal dych, ja som jeho nekomfort ale ignorovala, lebo som konečne našla pozíciu, kedy sa svet prestal točiť a dokonca som ani nemala pocit, že svoj obed uvidím druhýkrát.
„Okey, honey, ale musíš najskôr pustiť Jina,“ povedala Lane hlasom, ktorý používajú rodičia, keď sa snažia prehovoril svoje malé dieťa, že tá vidlička nie je na hranie.
„Don’t wanna,“ odmietla som, pritúlila som sa ešte bližšie a ďalej som už na jej a Jinove slová nereagovala. Nie že by som ich nepočula, ale jednoducho som bola tak neuveriteľne unavená, že som nemala silu odpovedať.
Po niekoľkých minútach som počula, ako obaja rezignovane vzdychli. „Okey, I’m stay here,“ prehovoril Jin a cítila som ako prstami prešiel cez moje rozcuchané vlasy.
„Are you sure?“
„Yeah,“ odpovedal Lane, ktorá ma hneď na to prikryla perinou a opatrne mi ohrnula vlasy z tváre.
„Sweetie, odchádzam,“ prehovorila ku mne tichým hlasom a jej dych ma pošteklil na tvári. Zamrmlala som jej odpoveď a schúlila som sa do klbka.
„Bye,“ počula som ešte hlas Lane, za ktorým nasledovala jemné klapnutie dverí a potom už len ticho. Premýšľala som, či Jin zaspal tak rýchlo, ale z jeho nepohodlne napnutého tela mi bolo jasné, že je plne pri vedomí a situácia, v ktorej sa ocitol, mu zrejme nie je príjemná.
„Nat?“ Oslovil ma a jemne prešiel prstami po mojej tvári.
„Mhm?“
„Ľahni si normálne, bude ti lepšie,“ povedal mi a opatrne sa pokúsil uvoľniť moje zovretie, no spôsobil len to, že som ho objala ešte tuhšie. Nechcela som opustiť to pohodlné a príjemné miesto, bála som sa, že, ak ho pustím, odíde aj on a budem sama.
„Don’t wanna,“ zamrmlala som a môj hlas znel takmer ako na pokraji zúfalstva.
„Nat, ostanem pri tebe,“ prehovoril po chvíľke, akoby pochopil, o čo mi ide, „ale musíš si ľahnúť inak, takto sa nevyspíš ani ty, ani ja, sľubujem, že ostanem tu pri tebe. Okey?“
„Really?“ Opýtala som sa ospalo a po chvíli som nakoniec pustila Jina z môjho zovretia a nechala ho, nech robí, čo chce. Kto som aby som ho tu držala proti jeho vôli? Veď ma ani nepozná. Keby som bola na jeho mieste, už dávno by som sa vytratila.
Cítila som, ako ma opatrne nadvihol a opäť položil na posteľ. Tentokrát tak, ako sa na posteli ležať má – s hlavou na vankúši a prikrytá perinou.
Mierne som pootvorila jedno oko a zaškúlila na Jina, ktorý sedel tam, kde predtým, a usilovne niečo ťukal do mobilu. A to bola chvíľa, kedy som skutočne rezignovala, hoci som z celého srdca nechcela byť sama. Bola som si istá, že čo chvíľa začujem jemné buchnutie dverí od mojej izby, keď bude Jin odchádzať.
Opäť som zavrela oči, pevne ich stisla a snažila sa zaspať, ale aj po nekonečných minútach môj mozog spánku statočne odolával a mne bolo čoraz horšie a horšie. Mala som pocit, akoby som ležala na doske plávajúcej po rozbúrenom mori. Cítila som, že ak otvorím oči...no...nebol by to najlepší nápad a ráno by ma okrem opici čakalo ešte aj upratovanie.
Neskutočne som ľutovala, že som vôbec niekedy v živote ochutnala alkohol. Že som sa ja nikdy nepoučila...
Zafňukala som a pritiahla som si nohy k brade v nádeji, že mi to pomôže a môj žalúdok sa prestane tváriť, že je atlét na olympijských hrách.
„Nat?“ Ozval sa Jinov hlas niekde nado mnou a ja som mierne nadskočila, lebo som na jeho prítomnosť úplne zabudla. Pootvorila som oči a jeho tvár nado mnou sa mi trošku rozmazávala, no obavy v nej vpísané som videla tak či tak. Cítila som sa previnilo.
„Are you okey?“ Nežne ma pohladil po tvári.
„No,“ zamumlala som a schúlila som sa ešte viac.
„Potrebuješ niečo?“
„No,“ šepla som znovu, oči som pevne stisla a zhlboka som sa nadýchla.
„Really?“ Opýtal sa znovu, na čo som len slabo prikývla. Pritúlila som sa k vankúšu a v duchu sa modlila, aby som už konečne zaspala, lebo mi bola neskutočne zle. Cítila som, ako sa posteľ vedľa mňa prehla, keď si Jin ľahol a hneď na to ma opatrne objal. To bolo posledné, čo som stihla vnímať, lebo hneď na to som zaspala.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 14 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 17.12.2010, 17:19:16 Odpovědět 
   Zdravím!

Vydat se do cizího města, ne-li rovnou do cizí země, naučit se jazyk, kterým se tam mluví a pochopit mentalitu zdejších obyvatel (způsob myšlení) a sžít se s obyvateli daného města, nebo země, do vyžaduje nejen hodně odvahy, ale i píle... Tvá hrdinka narazila na přítelkyni, která zřejmě rozumí jejímu rodnému jazyku, nějaký čas v onom městě žije a ví, jak to tam chodí.

Tato část příliš v ději nepostoupila. Dialogy v baru či domě se mohou na první pohled "nepřirozené", ale pokud se čtenář vžije do situace naší hrdinky, třeba i pochopí, že je těžké napsat dialogy tak, aby vypovídaly o snaze všech zúčastněných o srozumitelnou mluvu (nehledě na fakt, že těch cizinců může být v tom baru více), aby jí rozuměla i naše hrdinka, která v této řeči není ještě na sto procent zběhlá. Ono jak jinak se nejlépe procvičit v cizí řeči, než žít s cizinci?

Gramatiku hodnotit nebudu, přestože mi tato řeč není zcela cizí. Stejně tak anglicky napsané fráze se mi zdají být správné. Autor, který píše svůj text vícejazyčně, by měl ovládat všechny jazyky, ve kterých píše. Uvidíme, co prozradí další část. Ještě si dovolím malou poznámku: autor, který nereaguje na komentáře čtenářů pod svými texty bude publikován až naposledy (před těmi autory, kteří se zapojují do života na literárním serveru, nebo mají alespoň tolik úcty a slušnosti ke druhým čtenářům a autorům, že jim alespoň odpoví a zareagují na jejich připomínky... Nač by zde pak ona zpětná vazba: autor-čtenář byla? Hezký večer přeji a psaní zdaru!

P.S. Měl bych jen jednu připomínku: pokud končí přímá řeč otazníkem, měla by uvozovací věta, která na tuto přímou řeč přímo navazuje (přináší bližší informaci o ději a postavě, která zrovna mluví) začínat malým písmenem.
 ze dne 17.12.2010, 20:21:48  
   Šíma: Potom jsi odvážné "dievča" i Ty, s mou angličtinou bych do svého textu raději nic anglicky psaného nevkládal! (mrk) Držím palec v dalším psaní, ať vše ukočíruješ a ať se daří (i hrdince příběhu)... ;-)
 ze dne 17.12.2010, 19:08:52  
   Mon: Ahoj :)
Nat je odvážne dievča :) Lane nevie ani slovo v rodnom jazyku Nat. Všetko, čo je v príbehu napísané formou dialógov, je vlastne v angličtine, ale keďže nie som v angličtine až taká dobrá, aby som písala všetko v angličtine. Tie anglické repliky dávam schválne, aby situácia v príbehu pôsobila realistickejšie. Teraz neviem, či to nepôsobí skôr rušivo...
P.S. To s tým otáznikom si nikdy nie som istá, lebo mi to príde neprirodzené, ale budem ti veriť a v ďalšej časti si na to dám pozor.
Ešte raz ďakujem.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
BĚŽEC
Tilda
Kde slunce nesv...
Gabriel Kataur
BARIKA
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr