obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Na ceste za snom, V. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Na ceste za snom
 autor Mon publikováno: 11.01.2011, 11:46  
Sny sú na to, aby sme nimi žili, nie aby sme o nich len hovorili. No pre to, aby sa zo sna stala skutočnosť, sa musí človek snažiť a nikdy sa nevzdávať. Malými krôčikmi sa približovať k splneniu svojho sna a prekonávať každú prekážku, ktorú mu do cesty postaví sám život.
 

Dnes si už poriadne nespomínam, ako to bolo ráno po tej noci. Ale som si istá, že mi bolo neskutočne zle a priala som si umrieť. A to nielen kvôli bolesti hlavy a žalúdka, ale aj kvôli hanbe. Keď som sa to, čo sa dialo v noci, dozvedela z rozprávania Lane a Jina, chcela som utiecť ďaleko od všetkých a všetkého. Čo však bolo na celej veci pozitívne, bolo to, že od toho dňa sme ja a Jin boli priatelia. No...dnes by som to slovom „priatelia“ nenazvala.
S priateľmi okolo, ľuďmi, ktorí mi nechceli odtrhnúť hlavu za to, že som im občas nerozumela a niekedy som nevedela vyjadriť svoje myšlienky anglicky, bolo jednoduchšie zvyknúť si na život v cudzej zemi a prispôsobiť sa tomu.
Jin a aj Lane ma neustále nútili rozprávať a trpezlivo ma opravovali, keď som spravila chybu. Hoci mi to občas liezlo na nervy a nie raz som im odsekla, aby ma prestali buzerovať, viem, že aj vďaka nim som si na angličtinu zvykla a prestala som sa báť rozprávať.
Dni sa premenili na týždne a týždne na mesiace a môj pobyt v L.A. sa míľovými krokmi približoval k svojmu koncu. Málokedy som si uvedomovala, ako rýchlo letí čas, keďže nuda mi robila spoločnosť len výnimočne.
„Aké máš sny, Nat?“ Opýtal sa ma Jin, keď sme stáli na jeho balkóne, pozorovali dianie na ulici pred hotelom a ničili si zdravie cigaretovým dymom.
Prekvapene som sa k nemu otočila, stále opretá o zábradlie, a zamyslene som uprela pohľad na jeho peknú pokojnú tvár. Netušila som, prečo ho napadlo opýtať sa práve toto. Naše predošlé rozhovory boli vždy jednoduché a nikdy sme nerozoberali vážne témy. Väčšinu času sme si jeden z druhého robili žarty, podpichovali sme sa alebo húževnato diskutovali o nesmrteľnosti chrobáka. Preto bolo zvláštne, že sme sa zrazu dostali k snom. „Why are you asking?“
„Don‘t know,“ pokrčil plecami a priložil si cigaretu k perám. „Len tak.“
„Uhm,“ pokývala som hlavou a opäť som stočila pohľad na mesto pred nami. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa s ním chcem deliť s niečím takým osobným, ako boli moje sny. A možno to bolo aj tým, že občas sa mi sny zdali neuveriteľne detinské. O čom som snívala? Po čom som túžila? Po jednoduchých veciach a aj po veciach úplne zbytočných a nereálnych. Nech sa mi darí, nech prejdem záverečnou skúškou z angličtiny, nech viem v niektorých situáciách zastaviť čas...a môj najväčší a najdetinskejší sen ísť do Japonska...nie, to neboli veci, ktoré by som mu chcela hovoriť. „Sny...mám sny, každý ich má...ale občas mi prídu zbytočné...snívať o niečom, čo sa aj tak nesplní.“
„To nemôžeš vedieť,“ namietol a ja som na to len pochybovačne odfrkla. „Sny nie sú na to, aby si o nich len hovorila. Musíš veriť, že raz sa ti tvoj veľký sen splní a nesmieš sa vzdávať, aj keď sa ti bude zdať ten sen na míle vzdialený. A potom...keď vytrváš a prekonáš všetky možné prekážky, potom sa ti sen splní.“
„Pekne povedané, ale málo reálne,“ odvetila som a nedofajčenú cigaretu som zahasila v popolníku, lebo som na ňu stratila chuť.
„Aký máš sen?“ Opýtal sa znova.
Podráždene som prevrátila očami. Na jeho otázke nebolo nič zlé, ale ten deň bol jeden z tých, kedy som nemala náladu na filozofické debaty. „I don’t know,“ zaklamala som.
„Musíš mať nejaký, každý má.“
„Aký je tvoj sen, Jin?“ Opýtala som sa ho a opäť som sa k nemu otočila tvárou.
Jin chvíľu mlčal a vychutnával si posledné zvyšky cigarety. „Happiness.“
„Oh,“ dostala som zo seba po niekoľkých sekundách, čo som na neho opäť prekvapene hľadela. Môj najväčší sen sa oproti tomu jeho zdal zrazu tak neuveriteľne egoistický, že som sa hanbila prezradiť mu ho a tak som mlčala a dúfala, že týmto naša debata skončila.
„Ah, I’m so bored.“ Vzdychla som a na dôkaz toho som zazívala ako medveď, ktorý sa chystá na zimný spánok. „Clubbing tonight?“ Opýtala som sa s nádejou v hlase a psími očami som sa pozrela na Jina.
Neodpovedal len sa nad tým z chuti zasmial, ale keď som ho aj naďalej hypnotizovala pohľadom malého šteniatka, objal ma okolo pliec a viedol späť do izby. „Okey. Let’s go.”
“Zavolám Lane a ona ešte pár ďalších ľudí, takže to bude zase ako naposledy.“
Opäť som od neho dostala ako odpoveď smiech. „Len dúfam, že ty neskončíš tak, ako naposledy.“
„Hey! Not fair!“ Štuchla som ho do boku, vymanila sa z jeho objatia a urazene som vykročila k dverám. Akoby on nikdy neskončil tak, že sme ho museli z klubu ťahať do taxíka a modliť sa, aby sme nemuseli platiť ešte aj za čistenie auta.
„I’m just joking, you know,“ zavolal za mnou a v jeho hlase som stále počula smiech. Iba som zdvihla ruku a zamávala mu predtým, ako som otvorila dvere a chystala sa odísť.
„Hey, Nat!“
„Hm?“ Otočila som sa k nemu, stojac na prahu dverí, pripravená ich za sebou zavrieť.
„Nepovedala si mi, aký je tvoj sen,“ vrátil sa k téme, ktorú som ja považovala za uzavretú a chcela som si v duchu blahoželať, ako som sa z toho šikovne vykrútila, ale Jin mi to týmto prekazil.
Detinsky som na neho vyplazila jazyk. „Hádaj,“ odpovedala som, pobavene na neho žmurkla a zavrela za sebou dvere, za ktorými som opäť počula jeho pobavený smiech.

„Nat, už stačilo, nemyslíš?“ šepol mi do ucha Jin, keď som k ústam dvíhala poldecák nejakého pre mňa neznámeho alkoholu. V tej chvíli mi už ani nezáležalo poznať jeho druh, aj tak všetko chutilo takmer rovnako.
Sedeli sme pri stole, kde sme sedeli vždy. Ja, Jin, Lane a zopár ďalších našich priateľov. Všetci sme boli vo veľmi dobrej nálade, k čomu nám dopomohla nie jedna fľaša alkoholu, z ktorej Lane každému veľkoryso nalievala.
„Vraví ten pravý,“ zakričala som na neho, aby ma počul, keďže vďaka hudbe som sotva počula seba nie to ešte ostatných. Všimla som si, ako vzdychol a jeho pohľad zablúdil na parket. Netušila som, prečo nie je tam tak, ako každú noc, ktorú sme trávili v klube. Vždy, keď sme sem prišli, chvíľu sedel pri nás a potom sa zamiešal medzi tancujúci dav a po pár songoch sa vyparil aj s nejakou neznámou babou, aby sa o niekoľko minút vrátil so širokým úsmevom na perách, vlasmi na všetky strany, páchnuc od ženského parfumu.
„Na,“ povedala som a pred nos som mu strčila plný poldecák. Bez zaváhania ho odo mňa zobral a vypil. „Prečo si tu?“
„Huh? Prišli sme sem spolu, nie?“
„To prídeme vždy a ty vždy skončíš s niekým iným niekde na záchode.“
Chvíľu na mňa hľadel a nevedela som identifikovať, čo sa v jeho pohľade skrýva. Náhle sa ku mne naklonil a bol až príliš blízko. Neodtiahla som sa. Jediná moja reakcia bola, že som mierne nadvihla obočie a venovala mu pohľad alá „o čo ti ide, chlapče?“.
„Žiarliš?“ opýtal sa a ja som jeho dych cítila na tvári.
„What?“ prekvapene som vyhŕkla a hneď na to som sa začala smiať, akoby som práve počula nejaký podarený vtip. „Nie,“ odpovedala som ešte stále premáhajúc smiech. Jin sa však nesmial. Namiesto toho hľadel rovno do mojich očí. Jeho pohľad bol pevný a pre mňa nečitateľný. Hrdo a nebojácne som mu ten pohľad opätovala, odhodlaná neprehrať túto našu malú vojnu.
Náhle ma však chytil za boky a pritiahol bližšie k sebe a keď som sa svojich perách ucítila tie jeho, takmer som pustila z ruky poldecák, ktorý som sa chystala vypiť. Nakoniec som ho aj tak pustila. Bozkával ma nežne, akoby sa bál, že mi tým ublíži. Jeho pery sa sotva dotýkali tých mojich a to ma prinútilo pritiahnuť si ho ešte bližšie a pobozkať ho poriadne.
Keď som sa od neho konečne odtiahla a zahľadela sa mu do očí, mala som pocit, že z toho bozku a tepla jeho tela som ešte opitejšia než som naozaj bola.
„Čo...“ Šepla som stále šokovaná jeho a aj mojou reakciou, ale potom som sa na neho len usmiala, chytila ho za tričko a opäť ho k sebe pritiahla. Druhý bozk bol však už na míle vzdialený od nežnosti.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 16 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 11.01.2011, 11:45:16 Odpovědět 
   Zdravím!

Dnešní díl je oproti tomu minulému i ostatním o něco lepší, něco z něj vyzařuje (něco navíc), nejde jen o radovánky, či učení (mučení). Je malinko psychologicky a filosoficky zaměřený - každý z nás máme své sny, i my se je občas bojíme vyslovit, abychom nebyli terčem posměchu. Stejně tak Tvá hrdinka. Ale i ona tuší, že tento čas učení a radovánek jednou také skončí a nastane nový bod zlomu. Jak už bylo řečeno: na cestě za snem je třeba překonávat mnoho překážek, jsem zvědavý, jaké překážky položí Osud před naši hrdinku. Jedničku ještě nedám, přestože se mi zdá, že už má tento díl i "nějakou duši"! Něco víc, co odlišuje běžný text od textu "lepšího", ale třeba kolem mne jen tak proletěl andělíček, kdo ví? Nechám se překvapit u další části... ;-)
 ze dne 14.01.2011, 12:43:50  
   Mon: Ďakujem. Budem sa snažiť :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Mé on - 2
Alnor Roumen
SAUNA
Johannes Faustus
Pohádka o strom...
Dandy518
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr