obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska neotáčí světem."
F. Jones
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Na ceste za snom, VII. ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Na ceste za snom
 autor Mon publikováno: 07.02.2011, 19:22  
Sny sú na to, aby sme nimi žili, nie aby sme o nich len hovorili. No pre to, aby sa zo sna stala skutočnosť, sa musí človek snažiť a nikdy sa nevzdávať. Malými krôčikmi sa približovať k splneniu svojho sna a prekonávať každú prekážku, ktorú mu do cesty postaví sám život.
 

Sedela som vo svojej lavici a zamyslene som listovala v knihe, ktorej som ale nevenovala pozornosť. Moje myšlienky blúdili niekde úplne inde. Už snáď tisíci raz som si vynadala za to, čo som v to ráno spravila. A márne som premýšľala o výhovorke, ktorou by som Jinovi vysvetlila, prečo som to urobila.
„Tak čo. Chodíte spolu?“ ozvalo sa nado mnou a ja som sa pozrela na Lane, ktorá natešene sedela predo mnou a tú otázku vykríkla takmer na celú triedu. Zdesene som sa rozhliadla naokolo, či sa niekto díva našim smerom a keď som zistila, že sa každý venuje niečomu inému, vydýchla som si.
„What?“ zahrala som sa na nič netušiacu, čím som Lane zjavne sklamala, lebo jej oči v tej chvíli prestali žiariť.
„You and Jin,“ povedala a hľadela na mňa takým prenikavým pohľadom, že som mala pocit, že vidí aj cezo mňa.
„No, we don’t,“ odpovedala som jednoducho.
„What? Ale vy...spolu...to...“ Zarazila sa a naklonila sa ku mne, aby nikto nepočul, o čom sme sa rozprávali. „Spali ste spolu, nie?“
„Well... Yeah...“ Vzdychla som a náhle som mala nutkanie odviesť tému nášho rozhovoru na niečo úplne iné. Lane sa na mňa skúmavo pozrela a chvíľu čakala, že budem pokračovať, ale keď som vytrvalo mlčala, pochopila, o čo ide. Veď sme sa o tom rozprávali už toľkokrát, že poznala môj nerozhodný vzťah k Jinovi do najmenších podrobností.
„You are crazy,“ pokrútila Lane hlavou. „Musíš s tým niečo spraviť, vieš, že takto to ďalej nepôjde... Povedz mu konečne, čo...“
„Lane,“ prerušila som ju a prosebne som sa na ňu zahľadela, dúfajúc, že pochopí, že sa o tom nechcem práve v tej chvíli rozprávať.
„Robíš chybu, Nat,“ povedala vážne.
Zničene som si skryla tvár v dlaniach, lebo som už nevládala ďalej čeliť jej vyčítavému pohľadu, hoci som vedela, že má pravdu. „I know, okey? I know.“
Pomedzi prsty som videla, že sa Lane chystá opäť niečo povedať, ale našťastie...alebo bohužiaľ...ju prerušil Jin, ktorý k nám podišiel so širokým úsmevom na tvári. Nervózne som sa na neho usmiala, hoci by som bola najradšej zaliezla pod lavicu. Srdce som cítila až niekde v hrdle a dúfala som, že nebola červená ako paprika.
„Hello, girls,“ pozdravil nás a hodil svoje veci na lavicu vedľa mňa. Lane na neho len mlčky zazrela, odfrkla a otočila sa mu chrbtom. Mala som chuť ju prefackať, lebo vďaka tomuto bude Jin vyzvedať, čo sa stalo. Jin na ňu nechápavo pozrel, prekvapene nadvihol obočie a potom s bezradným výrazom v tvári sa otočil ku mne. „Čo som spravil?“
„I don’t know,“ pokrčila som plecami a hrala som nič netušiacu. Potom som radšej stočila pohľad ku knižke a tvárila sa, že v nej niečo usilovne hľadám, aby som tým Jina odradila od ďalších otázok.
Kútikom oka som videla, ako stál pri mojej lavici a potom len porazene vzdychol a podišiel k Lane.
„Lane? Zabil som niekoho alebo čo?“ Počula som, ako sa jej opýtal a modlila som sa, aby mu Lane nepovedala nič z toho, čo som jej povedala o ňom ja.

Sedela som vo svojej izbe na posteli. Okolo mňa kopa papierov, prázdne plechovky energy drinku a na stolíku pohár s kávou. Mobil ležal neďaleko mňa bez známky života, keďže som ho pred pár hodinami vypla, aby prestal každú minútu vyzváňať.
Bezradne som vzdychla, keď som sa opäť zahľadela do poznámok pred sebou a zamračila som sa na anglický text, obviňujúc ho z toho, že je príliš ťažký na to, aby som si ho zapamätala. Mala som chuť sa na to vykašľať a konečne sa vyspať, ale blížiace sa skúšky ma nútili odolať tomu pokušeniu a opäť upriamiť pozornosť na papiere pred sebou.
Ticho v mojej izbe náhle prerušilo zaklopanie na dvere a ja som prudko zdvihla hlavu a zadívala sa tým smerom. Chvíľu som sa pohrávala s lákavou myšlienkou, či by nebolo lepšie ignorovať to a tváriť sa, že tu nie som. Keď ale klopanie neprestávalo, odhodila som papiere na posteľ a zamierila som k dverám.
„Hey,“ usmial sa na mňa narušiteľ môjho pokusu o učenie sa. Dych sa mi zrýchlil a srdce začalo biť tak silno, že som mala pocit, že čochvíľa mi vyskočí z hrude. Napriek tomu, že som mala chuť zabuchnúť mu dvere pred nosom, ustúpila som, aby mohol vojsť do izby. Zavrela som dvere a otočila sa k Jinovi, ktorý si sadol na moju posteľ a zamyslene študoval jeden z papierov.
Nervózne som prešľapla z nohy na nohu. Poriadne sme sa nevideli od toho osudného dňa, keď som z jeho izby doslova a do písmena utiekla. Keďže na hodinách som ho poctivo a vytrvalo ignorovala. Jin sa ma síce snažil párkrát kontaktovať, ja som sa tvárila, že som o esemeskách a zmeškaných hovoroch nevedela. Úspešne som ignorovala aj Lane, čo bolo o niečo ťažšie, lebo tá neváhala nabehnúť pred moje dvere a trieskať a kričať, kým jej neotvorím.
„Čo tu robíš?“ opýtala som sa ho, keď tam len tak sedel stále s papierom v ruke.
„Volal som ti,“ prehovoril, dívajúc sa niekde za mňa, akoby sa bál pozrieť mi do tváre. To ma znervóznilo ešte viac.
„Ah,“ pozrela som smerom, kde ležal môj mobil. Teraz som už vedela, kto sa mi snažil celý deň dovolať, nie že by som to po celý čas netušila. „Vybil sa mi mobil,“ zaklamala som.
Jin prikývol a bola som rada, že sa rozhodol nerozoberať to. „Nat,“ oslovil ma a nervózne si prehrabol vlasy. „Vieš... Ja...“ Začal a zase sa zasekol.
„Deje sa niečo?“ opýtala som sa a podišla som k nemu. Všimla som si, že uhýbal pohľadom a snažil sa pozrieť všade inde, len nie na mňa. Prekvapene som nadvihla obočie a sadla som si vedľa neho. Z jeho správania som začínala byť viac a viac nervóznejšia. „Čo sa stalo, Jin?“
Konečne sa pozrel na mňa. „Musíme sa porozprávať.“
Vo chvíli, keď tie slová vyšli z jeho úst, som prestala dýchať. V izbe nastalo ťaživé ticho, keď sa ani jeden z nás nemal k tomu, aby niečo povedal. Namiesto toho sme tam sedeli vedľa seba s pohľadmi upretými niekde pred seba.
„Uhm, dobre,“ prehovorila som váhavo a premýšľala som nad každým jedným slovom, „o čom?“
„O nás,“ odpovedal Jin priamo a otočil sa čelom ku mne. Naprázdno som preglgla, na malú chvíľu som sa na neho pozrela, ale potom som usúdila, že podlaha je oveľa zaujímavejšia a rozhodne bezpečnejšia ako jeho oči.
„Takto to ďalej nejde,“ pokračoval, keď som nereagovala. „Ja a ty... Takto to nebude fungovať... Ak budeme pokračovať tak, ako dote...“
„Ty tomu nerozumieš,“ prerušila som ho skôr než stihol dokončiť vetu. Bála som sa toho, čo bude nasledovať. Mala som strach z toho, ako tento rozhovor skončí. Nechcela som, aby sme sa pohádali a hoci to teraz vyzeralo len ako normálny rozhovor, mala som zlý pocit z toho, ako by sa to mohlo skončiť.
„Fajn,“ vydýchol, „tak mi to vysvetli.“
„Ja... Ja...“ Zasekla som sa, lebo som si uvedomila, že nemám tušenie, ako pokračovať. Nevedela som nájsť tie správne slová, ako mu vysvetliť, čo som cítila. Zničene som vzdychla a prehrabla som si vlasy. „Ja neviem, čo povedať. Som zmätená. V jednej chvíli mám pocit, že je všetko tak, ako má byť, že viem, čo cítim... Ale potom... Ty...Ty spravíš niečo, čo nečakám...“ Opäť som sa odmlčala a nervózne som si hrýzla spodnú peru. „Myslím... Myslím, že neviem, čo mám robiť.“
„Well,“ prehovoril po krátkej odmlke Jin a ja som na neho s obavami pozrela. „I think... I love you.“ Povedal jedným dychom a ja som šokovane pootvorila ústa.

„A ďalej?!“ zvedavo na mňa zažmurkala Lane, keď sme sedeli na jej posteli a ja som jej rozprávala, čo sa stalo pred pár hodinami. Srdce mi ešte stále bilo, akoby som práve odbehla maratón.
„Vôbec som nevedela, čo na to povedať. Úplne mi tým vyrazil dych.“ Vzdychla som a zahľadela som sa na svoje ruky. Kútikom oka som videla, ako si Lane pleskla po čele a zvalila sa na chrbát.
„Nehovor mi, že si ho odmietla!“ Prehovorila takmer zúfalo.
„Lane, ja...“ Pokúsila som sa ju prerušiť a pokračovať v tom, čo som jej chcela povedať, ale Lane mi v tom zabránila. Posadila sa s prísnym výrazom v tvári sa na mňa zahľadela a ukázala na mňa ukazovákom.
„Nataša,“ oslovila ma celým menom, čo nemala vo zvyku. Robila to len v prípade, keď bola na mňa nahnevaná a ja som začala premýšľať, či som spravila niečo zle. „Ak si ho odmietla, ja osobne ťa dotiahnem do jeho izby a prinútim ťa povedať mu pravdu.“
Prekvapene som nadvihla obočie a takmer som sa rozosmiala nad jej slovami. Našťastie som zvládla udržať neutrálnu tvár. „Akú pravdu?“
„No predsa, že ho miluješ!?“
„Aha,“ pokývala som hlavou a Lane mi venovala pohľad, pri ktorom som bola rada, že sa pohľadom nedá zabíjať, lebo v tej chvíli by som tam ležala mŕtva. „Ale on to už vie. Tak nevidím dôvod, prečo by si niečo také robila...“
Ticho. Pohľad Lane sa zmenil z nahnevaného na šokovaný. Naprázdno otvorila ústa a potom ich zase zatvorila, pripomínajúc rybu na suchu. S pobaveným úsmevom som trpezlivo čakala, kým spracuje tú informáciu.
„Naat!“ Natešene zvýskla a hodila sa na mňa, aby ma objala.

Stála som na balkóne, opierala sa o zábradlie a dívala na nočnú oblohu. Na sebe som mala prehodenú len tenkú deku, ale nebola mi zima. Obloha bola jasná a mesiac v splne osvetľoval noc. Mesto predo mnou stále žilo aj napriek neskorej nočnej hodine a svetlá blikali všade, kam som sa pozrela.
Na perách sa mi objavil spokojný úsmev a cítila som sa neuveriteľne šťastne. Dôvod môjho šťastia ku mne podišiel a zozadu ma objal. Položil si hlavu na moje plece a provokatívne mi fúkol do ucha. Striasla som sa a naoko nahnevane som mu ťapla po ruke, ktorou ma objímal okolo drieku. Odpoveďou na to mi bol bozk na krk.
„Hey, Nat,“ šepol a ja som sa v jeho objatí otočila tak, že sme teraz stáli tvárou v tvár.
„Hm?“ spýtavo som sa na neho pozrela a usmiala som sa, keď ma nežne pobozkal. Keď sa odo mňa po chvíľke odtiahol, na perách mal pobavený úškrn a ja som tušila, že má niečo v pláne.
„If I said – do you love me – would you say ye-oh?“ opýtal sa, dívajúc sa mi do očí a ja som nechápavo nadvihla obočie. Jin sa na mňa však stále usmieval a oči mu žiarili ako hviezdy na oblohe.
„If I said – do you need me – would you say ye-oh?“ pokračoval, keď videl, že sa nechystám odpovedať. Stále s úsmevom sa ku mne naklonil a hravo ma uhryzol do spodnej pery. Pobavene som sa zasmiala, obmotala som ruku okolo jeho krku, aby som ho pritiahla bližšie k sebe a pobozkala som ho.
„Come on, Nat,“ šepol oproti mojim perám a odtiahol sa, keď som ho chcela znovu pobozkať. Naoko urazene som našpúlila pery a zazrela na neho.
„Spolupracuj,“ povedal mi veselo a rýchlo a krátko pritisol svoje pery na moje. Než som stihla zareagovať, odtiahol sa.
„Jiiiin,“ zasmiala som sa a pokrútila som hlavou nad jeho správaním.
„Naaat,“ vrátil mi to so smiechom a opäť ma pobozkal. Tentoraz o niečo dlhšie, ale na môj vkus sa zase odtiahol príliš skoro. „If I said – do you love me – would you say ye-oh?“
Prevrátila som očami, keď som tú vetu počula druhýkrát. Pritiahla som si ho k sebe a nežne ho pobozkala. „Ye-oh,“ šepla som oproti jeho perám.
„If I said – do you need me – would you say ye-oh?“
„Ye-oh.“
„Good,“ uškrnul sa a obaja sme sa začali smiať. Po chvíli som však zvážnela a zadívala sa do jeho čokoládových očí, v ktorých stále žiarili iskričky hravosti. Zdvihla som ruku a odhrnula mu z tváre pár pramienkov a potom som skĺzla na jeho líce. Jin sa na mňa usmial a objal ma pevnejšie.
„Hey, Jin.“
„Hm?“
„Kiss me,“ prikázala som mu veselo a Jin bez mihnutia oka pritisol svoje pery na moje v dlhom bozku. Prekvapene som zvýskla, keď ma zdvihol a automaticky som obmotala nohy okolo jeho drieku, keď sa pohol späť do izby. Akékoľvek moje protesty umlčal ďalším bozkom.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 14 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 07.02.2011, 19:21:03 Odpovědět 
   Zdravím!

Příběh se zatím zaobírá (snad i rodícím se) vztahem naší hrdinky s mužem, který také chodí na kurz angličtiny. Její váhání je na místě. A protože jsme jako lidé nádoby citů a pocitů, není vždy jednoduché si k tomu druhému najít nějakou (lépe řečeno: tu správnou) cestu. Děj o moc nepostoupil, spíš než by se řítil jako divoká řeka, jen si lenivě plyne a přináší čtenářům této části další porci hrdinčiných pocitů a nejasností v její mysli, či srdci. Prostě další porce dívčího čtení je tady! Hezký večer přeji a mnoho zdaru v další tvorbě.

P.S. Mé druhé já křičí, že je děj poměrně "plytký" a že se zatím dohromady nic neděje, ale já bych jej zatím nechal, ať si řve! ;-) Uvidíme v dalším díle. Kurz angličtiny nemůže trvat do nekonečna, stejně tak pobyt naší hrdinky na daném místě (nechám se překvapit, zda dojde někdy v budoucnu k nějakému tomu zvratu, či zlomu)! ;-)
 ze dne 07.02.2011, 21:30:21  
   Mon: Zdravím :)
Ďakujem za ohodnotenie.
Kurz angličtiny do nekonečna ani trvať nebude a pomaly sa blíži ku koncu a spolu s ním sa blíži aj Natašin odchod z Ameriky :) To isté platí aj pre Jina a Lane.
Dúfam, že ďalší diel bude o niečo lepší ako tieto posledné dva :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Posel smrti VII...
Lukaskon
Vzduchem bez kř...
micromys
Noční tichá sam...
augusta blatouch
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr