obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Chceš realizovat své sny? Probuď se!"
Joseph Rudyard Kipling
obr
obr počet přístupů: 2915781 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39717 příspěvků, 5825 autorů a 392925 komentářů :: on-line: 4 ::
obr

:: M'chawi - Symbol čarodejníc 2 ::

 autor Shakesword publikováno: 22.02.2011, 20:16  
Druhý a posledný diel poviedky :)
 

Ani jedna z hŕby zaprášených kníh nevyzerala, že by skrývala dôležité informácie o čarodejniciach. Pehr a Jacob z nich už niekoľko kúskov zbežne poprezerali, no väčšinou obsahovali iba povery a povedačky zdôraznené obrázkami znetvorených zvierat a ľudí. Dvojicu spomaľoval fakt, že knihy boli ručne prepisované pred niekoľkými storočiami – papier zožltol, obálky schátrali, písmo vybledlo.

„Toto nemá význam,“ zaprotestoval Jacob a rukou si podoprel boľavú hlavu. „Kým to všetko prezrieme, Mort s Anterom budú už dávno v pôrodnici.“

Pehr pokrčil ramenami. „Môžeme byť radi, že nestratíme veľa času hľadaním novorodeniatok. Našťastie sa o ne na príkaz Cirkvi prvé tri týždne po narodení starajú pôrodné baby.“

Jacob sa zamračil, zatvoril knihu, ktorú práve dočítal a z kopy zväzkov náhodne vytiahol ďalšiu. „Tam odkiaľ pochádzam, sa deti rodia doma, načo je dobré, aby si po pár týždňoch museli zvykať na nové prostredie?“

„Veď som povedal, že je to na príkaz Cirkvi,“ rozhodil Pehr rukami. „Kedy tí vymysleli niečo logické? Vraj to je preto, lebo malé deti sú častou obeťou snových démonov a ochrániť ich, ak by boli porozliezané po celom meste, by bolo zložité.“

„Hovoril si, že M’chawi sa objavuje každých päťdesiat rokov?“

„Približne, kúzlo ktorým ho starí mágovia zneškodnili je veľmi nestále, dokonca si myslím, že vydrží maximá...“

„Ticho!“ zasyčal Jacob, preletel očami niekoľko odsekov v hrubej knihe s koženým obalom a následne pozrel na Pehra. „Aká je šanca, že sa objaví dva krát po sebe na jednom mieste?“

Kúzelník bez váhania odpovedal. „Žiadna.“

„Určite? Nemôže sa to stať náhodne?“

„Šanca na niečo také je minimálna, ale...“ Pehr sa zamyslel. „V jednej z týchto kníh písali, že čarodejnica, ak sa nachádza na mieste, kde ju M’chawi znesvätilo, dokáže za určitých podmienok privolať Symbol k sebe.“

„Ako by jej to pomohlo, dáva silu len malým deťom, nie?“

„No,“ zamumlal Pehr a chvíľu listoval v jednej z kníh pred sebou. „Tu píšu, že v takom prípade by bola čarodejnica schopná skrotiť silu M’chawi a využívať ju na tvorbu veľmi mocných kúziel... Prečo sa na to všetko pýtaš?“

„Myslel som, že sa knihovník pomýlil, keď nám sem priniesol kroniku, ale záložka bola na strane s informáciami približne päťdesiat rokov starými. Nejaký miestni astronóm videl Symbol čarodejníc. Ďalších desať rokov sa po okolí diali čudné udalosti. Mizli ľudia aj zvieratá, objavovali sa zohavené telá...“

Pehr s vystrašeným pohľadom prikývol. „Podľa toho, čo tu píšu, potrebuje čarodejnica desať rokov testovať svoje schopnosti, aby dokázala privolať Symbol.“

Knižnicou otriasli mocné vibrácie, zvuk padajúceho dažďa zanikol v mohutnom výbuchu. Jacobov a Pehrov pohľad sa stretli. Obom im v tej chvíli v mysli zažiarili tie isté slová: v takom prípade by bola čarodejnica schopná skrotiť silu M’chawi a využívať ju na tvorbu veľmi mocných kúziel...

Jacob vyskočil na nohy a vytrhol kúzelníkovi knihu z rúk. Preskakujúc pasáže opisujúce ohavné skutky dávno zabudnutých čarodejníc, vyhľadal v texte to najdôležitejšie – ako ich poraziť.



Keď čarodejník vyrazil dvere do miestnosti, kde spali novorodeniatka, Antero už stál nad slamenými postieľkami, čepeľ meča napoly vytiahnutá z pošvy. Z jeho zamračeného pohľadu sa dalo vyčítať, že nad niečím váha. Nebolo sa čomu čudovať – čarodejnicou mohlo byť ktorékoľvek malé dievčatko, navonok vyzerajúc nevinne, ale zvnútra zdevastované strašlivou mágiou.

Morten pomalými krokmi pristúpil ku kamarátovi a položil mu ruku na rameno. Aj keď to urobil veľmi opatrne, rytier sebou mykol a ďalšia časť smrtiacej ocele vykukla zo svojej skrýše. Anterovu tvár hyzdila otvorená rana tiahnuca sa pravým lícom. Drobné kvapôčky krvi stekali na špinavý plášť, v ktorého červeni sa strácali ako zrnko piesku v púšti.

„Je na nerozoznanie od ostatných,“ zašepkal rytier a odvrátil zrak od svojho druha. „Nemôžeme dlhšie čakať... budeme... budeme ich musieť zabiť všetky.“

„Videl si, čo dokázala ani nie mesiac po narodení, ak ju necháme žiť, možno ju už nič nezastaví.“

„Toľko zmarených životov. A prečo? Lebo hlúpy mágovia sa zahrávali so silami, ktorým nechápali? Sľúb mi Mort, že nikdy nič také neurobíš. Prisahaj.“

„Prisahám, aj keď jedna prísaha ma už viaže,“ pokrčil čarodejník ramenami. „Dokonca dve. Nikdy neublížim živej bytosti a nikdy nezradím naše priateľstvo. Pamätáš, ako sme sľubovali, my štyria, skrytí v katakombách pod akadémiou? Žiariace kamene sú našimi svedkami. Zložili sme neporušiteľnú prísahu, akú od Aganothových čias okrem nás nikto nezložil.“

Antero prikývol. „Nikdy na to nezabudnem... raz, keď som odcestoval do Oldarsku, cítil som puto, ktoré ma s vami viaže. Vždy keď som vytiahol svoj kameň, ťahal ma na juh, späť k vám.“

„Čo urobíme?“ Čarodejník ukázal na zobúdzajúce sa deti. „Ak to nechceš spraviť... zoberiem si tvoj meč a ukončím to.“

„Ty by si ich dokázal chladnokrvne zarezať?!“ zasyčal rytier. „Veď ich je tu šesť, šesť malých dievčatiek, ktoré svoj život ešte ani nezačali poriadne žiť!“

„Niekto to urobiť musí! Chcem ťa toho len ušetriť, nebudem to robiť rád, ani pri tom nebudem cítiť nejaké zvrátené uspokojenie, ale urobím to.“

Anterovu tvár skrútil výraz číreho znechutenia, ale hneď nato s prudkosťou tasil meč z pošvy a rukoväťou napred ho podal čarodejníkovi. Mort zatvoril oči a poprosil všetkých bohov, aby mu dali silu to urobiť. Prijal zbraň a zovrel rukoväť do trasúcej sa pravice.

Za rytierovým a čarodejníkovým chrbtom sa ozvalo hlasné zhíknutie, ktorému nasledoval pád kovovej tácne na zem a rinčanie rozbitého skla. Obaja sa otočili, aby uvideli približne päťdesiatročnú ženu krátkych, bledohnedých vlasov, odetú do jednoduchých plátenných šiat. Zalamovala rukami a vystrašene pozerala na dvoch cudzincov, mávajúcich mečom nad novorodeniatkami.

„Čo tu robíte, sem, pravda, nemôžete ísť! A už vôbec sem, pravda, nemôžete nosiť zbrane! Ešte ublížite detičkám!“

„Odíďte,“ povedal Antero, pokúšajúc sa premôcť triašku, ktorá sa mu vkrádala do hlasu. „Nie je to tu bezpečné!“

„Pravdaže to tu nie je bezpečné, keď tu dvaja, pravda, cudzinci ohrozujú detičky!“ Žena Antera neposlúchla a vošla do miestnosti, pričom jej topánky hlasno klopali o podlahu.

Zaujímavé, doteraz ich nebolo počuť, pomyslel si rytier.


Netrvalo dlho a sídlo pôrodných báb navštívil aj Jacob, v oboch rukách kŕčovito zvierajúc starú knihu s koženou obálkou. Zadýchaný a zmoknutý bežal po chodbe, hľadajúc dvere do miestnosti s novorodeniatkami. Keď sa mu nakoniec pošťastilo a náhodou ich objavil, oľutoval, že sa lepšie nepripravil. Mort s Anterom už stáli pri deťoch a kúsok od nich bola postaršia žena. Hneď, ako ju Jacob uvidel, vedel, že je to čarodejnica. Nebolo to nič vyslovene fyzické, čo ju prezradilo. Čarodejník ani rytier nemali šancu ju prekuknúť, ale ostrieľaný zálesák a lovec, ako Jacob si ihneď všimol jej pohľad – pohľad dravca krúžiaceho okolo koristi, líšky vetriacej bezbranného králika.

„Ona je tá...“ zareval Jacob, ale jeho hlas náhle stíchol, nebol zo seba schopný vydať jedinú hlásku.

Našťastie Antero pochopil, čo chcel jeho kamarát povedať a zručne vytrhol Mortovi meč z rúk. Trvalo to niekoľko úderov srdca a rytier bol pripravený v útočnej pozícii, meč zodvihnutý nad hlavou, váha dokonale presunutá tak, aby bolo telo pripravené na klamné manévre.

Čarodejnica sa len usmiala. Jemne pohla ukazovákom a Anterov meč ovládaný neviditeľnou silou vyletel z okna.

„Ste, pravda, trápni. S vašimi mečíkmi a úbohou mágiou. Je mi ľúto, že jediný pokus o odpor voči mne stroskotal tak skoro. Mohla som sa s vami, pravda, pohrajkať trocha dlhšie, ale uznajte, ponáhľam sa. Celý, pravda, svet sa skloní pred mojou mocou. Vy by ste ma, ale mohli znervózňovať, takže sa vás radšej, pravda, zbavím hneď.“

Žena sa zaškľabila a vystrela ruku smerom k Anterovi. Zelené svetlá pripomínajúce skrúcajúcich sa hadov ho takmer okamžite obkľúčili. Cítil, ako temná sila vniká do jeho tela a spomaľuje tep jeho srdca. Nebolelo to, ale bolo to neskutočne nepríjemné. Svaly ho neposlúchali a nemohol sa brániť.

Čarodejník sa nedokázal prizerať, ako čarodejnica zabíja jeho kamaráta, ale taktiež nedokázal zavrieť oči a nevšímať si to. Nikdy sa nepovažoval za veľkého hrdinu, dokonca si o sebe myslel, že je zbabelec. Ale v tomto momente pochopil, že nechce aby Antero zomrel a je ochotný tomu zabrániť. Nie preto, lebo rytier je ešte mladý a jeho rodina by smútila, ale preto, lebo Mortov svet by bol bez neho oveľa temnejší. Vedel, že čarodejnica ich aj tak nakoniec zabije všetkých, no nechcel zažiť pocit straty najlepšieho priateľa.

Zomriem ako zbabelý hrdina, pomyslel si čarodejník. No, lepšie než udusiť sa zvratkami.

Morten sa usmial, odsotil Antera na stranu a so zatvorenými očami vstúpil do prúdu zelenej mágie. Ďalší vývin situácie, ale vôbec neočakával. Hady sa zastavili a čarodejnica zrevala. V miestnosti zažiarilo prenikavé svetlo. Tlaková vlna zrazila štvoricu na zem, všetky deti sa rozplakali. Svetlo postupne ustupovalo, hustlo a zhmotňovalo sa do tenkého pramienku, ktorý ako vodidlo viedol od Mortenovej pravice k čarodejnicinmu krku.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa čarodejník, keď konečne rozlepil oči.

„Ty si to dokázal!“ zajasal Jacob. „Porazil si čarodejnicu. Ako si vedel čo robiť? Čítal si snáď Veľký Beštiár? Návod bol v tunajších knihách opísaný len útržkovito, všetky odkazovali naň.“

„Nie nečítal,“ odvetil Mort a pokúsil sa pohnúť pravicou. Šlo to ľahko, svetelná niť, ktorá ho spájala s čarodejnicou sa iba zavlnila.

„Tak prečo by si preboha riskoval, že ťa zabije?! Nevedel si, že na jej porazenie je potrebný špeciálny typ obety? Nikde ale nepísali, aký typ. Vlastne si ani nemohol vedieť, že obyčajný obeta by nestačila, pretože dva krát absorbovala silu M’chawi.“

„To je teraz jedno, nie?“ ukázal na svetelnú niť. „Musíme zistiť, čo je toto.“

„Vlas, na ktorom visí môj život,“ zachrčala čarodejnica, ktorej hlas čarodejníka aj lovca postavil na nohy. „Je na tebe, čarodejník, ako sa rozhodneš. Zomriem, ak to prikážeš a budem ti slúžiť, ak ma necháš žiť.“

„O tomto v knihách nepísali,“ konštatoval Jacob a zohol sa, aby zobudil Antera. Vedel, že Mort bude potrebovať podporu ich oboch, aby to s čarodejnicou raz a navždy skoncoval.

„Si temné stvorenie, ktoré nepozná lojalitu. Ak ťa nechám žiť a na okamih sa ti obrátim chrbtom, skončím s podrezaným hrdlom.“

Čarodejnica skrútená na podlahe provizórne pokrčila ramenami. „Rozhodnutie je na tebe, ale vedz jedno, čarodejník, keď prasknú membrány a tento svet zahalí tieň železného kráľovstva, len ja ti budem môcť pomôcť.“

„Nemám rád hádanky, ktorým nerozumiem,“ odvetil Morten a obrátil sa na Jacoba, ktorý spolu s Anterom vstával zo zeme. „Bol by som ochotný zavraždiť šesť nevinných detí, aby som ju zastavil. Aj keby mi tá sviňa sľubuje vládu nad svetom, moja odpoveď je jasná.“ So zhnusením pozrel na svetelný vlasec a povedal: „Zomri, čarodejnica.“

Bolestivý výkrik toho stvorenia sa nedal porovnať s ničím, čo trojica dovtedy počula. Nielen, že takmer ohluchli, ale tiež ich s nečakanou razanciou rozboleli hlavy. Netušili ako dlho rev čarodejnice trval, jediné, čo si z neho pamätali, bolo že obsahoval dokola sa opakujúce slovo: „PRAVDA, PRAVDA, PRAVDA, PRAVDA!“



Pehr ich už čakal v krčme. Sedel na tom istom mieste ako predchádzajúci deň a zo všetkých síl bubnoval prstami o dosku stolu. Keď si uvedomil, že jeho jediný traja kamaráti sú živí a zdraví, zatváril sa skôr prekvapene, než šťastne. Privítal ich a vypytoval sa, čo sa stalo, kým mu všetko dopodrobna neopísali a nevysvetlili.

„A čo krv?“ spomenul si kúzelník.

Morten sa unavene usmial a vytiahol z vrecka na potrhanej tunike sklenenú ampulku plnú červenej tekutiny. „Trocha sme zobrali, ale pozostatky som spálil. Verím, že čarodejnica je mŕtva, ale nechcem riskovať, že ma príde v noci strašiť.“

„Hneváte sa, že som vám nešiel pomôcť?“ Pehr sa zamračil a zahľadel sa do neznáma.

„Nie, nech ti to ani nenapadne. Urobil si dobre, že si zbytočne neriskoval svoj život,“ uisťoval ho Antero.

„Presne, ak by si tam bol, možno by chcela zabiť teba a ja by som sa nemal za koho obetovať,“ prikyvoval Mort, ale následne sa rozosmial. „Nie, teraz vážne. Som rád, že sme to všetci zvládli.“

„Na tom sa asi zhodneme,“ povedal Jacob. „Čo budete teraz robiť?“

„Pôjdem domov a zahodím všetko zariadenie na pozorovanie oblohy,“ rozhodol sa Pehr. „Nechcem riskovať, že uvidím ďalší Symbol.“

Antero sa tresol po čele a vychrlil vlnu nadávok. „Už som mal byť tri dni v Terrasfine na stretnutí zástupcov rytierskych rádov.“

„Neboj, všetci sú zvyknutý, že meškáš,“ usmial sa čarodejník. „Ja plánujem cestu do Údolia Karaclum. Dúfam, že nájdem ten Veľký Beštiár, ktorý si spomínal, Jacob. Ak by som na svojich cestách náhodou natrafil na nejakú obludu, hodilo by sa mi vedieť, ako ju zložiť.“

„Takže sa naše cesty znova rozdeľujú,“ zhrnul to Antero.

„Nebojte.“ Morten vytiahol z vrecka hranatý, tmavozelený kameň. „Niečo mi hovorí, že sa čoskoro znova stretneme.“



Nasleduje úryvok z Veľkého Beštiára, prastarej knihy stratenej v ruinách Podzemnej ríše:



O čarodejnicách

Jestvuje také temné stvorení, jenž zve se čarodejnicí, strigov, či ježibabov. Není jej na této zemi rovného v nemilosrdnosti a zlobě, škodoradosti a zlomyslnosti. Nejenž zabíja ludí, zvery bez rozdílu, ale ona sa s nimi najradšejší zahráva, mučí je a po kúskoch žere, kým sú ešte nažive.

Takéhto netvora privídli na svet mágové a kóli nim sa stále rodá čarodejnice, ked kolem dítata preletí zlé znamení. Symbol M’chawi, strašný znak čarodejníc. Nič neví ochránit novorodena, ked je raz poznačené túto krutú silu. Jediné vykúpení pre takú úbohú stvoru je smrt.

Vyvarujte sa stretu s čarodejnicí, bo možnov ochranov je len úprimná obeta, prejav dobroty, kerú ježibaby nenávidá, a tú neví vykónat kdo chce. Ešče strašnejší je šak, keď je striga prefíkaná a získa silu M’chawi dva rázy. To ju zastaví len zvlášný druh obetuvána – obeta ze sobeckých dóvodov. Na tú mosí človek chápat, čo to je skutočné puto s druhú osobu, a rozhodnút sa pre takýto čin samostatne, z vlastnej vóle.

Ale čujte, tí hrdinová, čo sú ochotný stát proti dvojitej čarodejnici! Vaše šálenstvo nemá hraníc, ked ste sa pre takúto vec rozhodli, no povinnostú beštiára je pripravit vás na stret. Hlavné je vedet rozoznat takúto strigu od slabšej, lahšejší porazitelnej čarodejnice. Vedzte, že ona bude furt opakuvat dáke slovo, lebo ono ju bude udržovat na tomto svete. Vedzte, že najčastejší zdržuje sa v okolí malých decék, keré z nudy mučí a ubližuje ím. Vedzte, že ked sa vám dáko podarí vykonat sebeckú obetu, není konec! Čarodejnica vám dá na výber, či ju zabjete, bo vám bude slúžit! Teraz pozor! Ked vám nahovorí o mamone a bohatstve, zabte ju nemilosrdne, no jak zhovorí dačo iné, príkladne o kovových svetoch, černém ďáblu, či stohlavom zradcovi, nikdy ju nezmarte. Bo jak tak urobíte, dakde v budúcnosti volbu olutujete.


 celkové hodnocení autora: 97.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 22 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Ekyelka 22.02.2011, 20:12:23 Odpovědět 
   Zdravím.

Nejspíš to je tou slovenštinou, ale nedokázala jsem se ponořit hlouběji do textu. Jako by chybělo pojivo, nějaký tahák, který by zcela pohltil mou pozornost a obrátil ji jen k dění v textu. Neustále jsem přemýšlela, posuzovala, kombinovala v paměti, jak by se to dalo napsat jinak, kde to chtělo přitlačit na popisnost a detaily, aby se dotvořila atmosféra...
Je těžké oprostit se od podobného zlozvyku, ovšem většinou se mi to daří. Tady mi stále chyběl pověstný chlup k tomu, abych byla spokojená. Možná je to částečnou zaměnitelností charakterů čtyř hlavních postav, možná klišovitým chováním čarodějnice - očekávala bych od téhle protřelé babizny víc úskoků a silnější kouzla, ne jen tohle hrubě silové čarování, bez fantazie a energie.
Asi jsem hodně náročná, jenže s tím těžko co nadělám. Nezbývá mi tedy než většinou jen brblat, skuhrat a tlačit autory svým skuhráním k větší odvaze - překročit obvyklé postupy, vydat se dál do říše jejich vlastní fantazie, posunout hranice myslitelného zase o kus dál.
A občas se neubráním menšímu doporučování - chtělo by to pro příště otevřít některý ze skutečných bestiářů, případně "jen" starou encyklopedii (Ottovy slovníky, Bréhmovy slovníky biologických druhů atd.) a všímat si stylu, kterým jsou vedena hesla v takovýchto knihách. Struktura těchto textů je jasně daná, věděcký (nebo pseudovědecký, to vyjde pro naše účely nastejno) jazyk také. Napodobit slovníkové nebo bestiářové heslo pak bývá stejnou zábavou, jako psaní samotného příběhu.
Abych nebyla jen zlá: líbí se mi zadní vrátka pro další pokračování příběhu. Ne vždy se je podaří vytvořit, byť se i tady dalo pohybovat s větší elegancí a jistotou. I tak je to celkem vydařený text.
 ze dne 23.02.2011, 14:02:18  
   Shakesword: V prvom rade ďakujem za publikáciu, zhoršenie známky som možno tak trochu očakával, keďže záver poviedky nie je z najvydarenejších. Tiež súhlasím s tým, že charaktery sú viac menej nevýrazné a ten text z "beštiára" bol iba menší experiment. Trocha nad tým ešte porozmýšľam.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Mr Solaiman
(15.1.2021, 11:53)
VNVNVNM
(8.1.2021, 09:15)
albert lisy
(8.1.2021, 06:41)
andrerushell
(7.1.2021, 12:46)
obr
obr obr obr
obr
Ledové peklo - ...
MKN
Cíga, láska, sm...
Polly
04 Kde se stala...
Eliota
obr
obr obr obr
obr

Křišťálová koule
Dick
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr