obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska klade odpor jakémukoliv osudu."
Miguel de Cervantes y Saavedra
obr
obr počet přístupů: 2915263 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39348 příspěvků, 5725 autorů a 389611 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Samovražda pri mori ::

 autor LilienWestblack publikováno: 01.04.2011, 22:20  
Napadlo mi to pri čítaní o Kurtovi Cobainovi, aj keď s ním to žiadny súvis nemá a ani slovo samovražda sa v texte nevyskytuje. Je to len obraz nejakého vnútorného stavu, ktorý som písala pod mužským pseudonymom...ale toto asi popis príspevku nie je, ale načo, keď si ho môžte prečítať...
 

Západ slnka vonia vôňou mora. Zvučné mená sa ozývajú v mojej hlave. Koho sú? Neustále bubnuje vietor v mojich dlaniach a ja neviem koho sú. Sú naozaj moje? Prečo si ich potom necítim? Som ten necitlivý tvor, som netvor...kto som? Našiel som si priateľa...áno...a mám ho rád...naozaj...má frajerku...aj ju mám rád...Držia mi moje necitlivé dlane. Prechádzame sa. Zhovárame sa a máme plno času. Nikam sa neponáhľame. On píše básne a ona je tanečnica. Sú krásny pár. Jedného večera som dostal zajaca, nechutil mi...som nechutný...mám rád zajace, ale bohužiaľ nie som zoofil...Ráno sa mojim priateľom narodilo dieťa. Dostal som dieťa, nechcel som ho...som nechcený...Ako si niekto môže dovoliť priviezť sem tak krásne stvorenie?...
Napísal som im list. Odchádzam od nich. Musím nájsť svoje šťastie a nekradnúť im to ich. Ale kam pôjdem? Kto mi bude držať dlane? Ja!!! Už nie som malý naničhodný pankhart, už som veľký naničhodný pankhart. Musíš si veriť, opakujem si. Nepodceňuj sa.
Čo ma baví? Milovanie...Jednoznačne milovanie, ja proste všetko milujem a všetko zbožňujem. Čo chceš v živote robiť? Ja neviem. Chceli mať zo mňa lekára, aj tak sa nakoniec na mňa vysrali. Budem maliar...milujem farby, pastely a plátno...Čo namaľujem? Teba. Áno určite to budeš ty! Odišiel som hľadať šťastie, veď kto hľadá, nájde. No mne to nejako nešlo. Nenachádzal som dosť dlho nič. Hľadám...hľadám...hľadanie je neskutočne namáhavá činnosť. Pozerám sa a rozhliadam sa po šťastí. Kričím naňho : „Šťastie?“...ááá, konečne sa jej uráčilo prísť. Som si istý, že ona je tá pravá. Bude moja! Do miestnosti vkročila vdova po nejakom zbohatlíkovi. Diana. Predstavila sa svojským spôsobom a uklonila sa ako dáma v stredoveku. Ja som pomaly a koktavo vyhrkútal svoje meno. Sympaticky sa usmiala spôsobom, to nič, stáva sa a koktavo sa ma spýtala: „Ttttie obrazzzzy sssssi mmmmaľoval ttty?“. Páčia sa jej moje maľby! Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Pri tejto odpovedi som bol až príliš suverénny. Čudoval som sa jej, že ma počúvala, lebo som na ňu sypal informácie za informáciami. Fascinujúce, drží mi moje necitlivé dlane. Dlane začínajú pomaly cítiť teplo jej dlaní. Cítim ju. Vyzná sa do toho, čo milujem, preto ju asi milujem.
Priateľom som poslal list, že sa mám fajn. Oni mi poslali fotku dieťaťa. Bolo krásne a už dosť vyrastené. Dosť dlhý čas som ich nevidel...mal by som ich ísť navštíviť. Ale čo moja umelkyňa? Čo moja vdova? „Idem s tebou.“
Bola úžasná. Priatelia vybehli na scénu a obdivovali ju so mnou. Je to bosorka, čarodejnica. Opantala ma svojou znalosťou a takisto mojich priateľov. Milujeme ju. Cítim sa pri nej tak voľný, ale pritom spútaný jej dnom. Dnom plným tajomstiev. Spýtal som sa jej na jej našťastie mŕtveho muža. „Zabila som ho, mal veľa peňazí a ja som mohla študovať umenie“. Aká je dokonalá, má ruky plné krvi a aj tak sú krásne, prenádherné. Obdivujem ju, ja by som nedokázal niekoho zabiť. Ale je to krásne vziať niekomu tento posratý život. No v poslednom čase mám dojem, že nie je posratý ale krásny, lebo je v ňom ona.
Minule ma požiadala, či by som jej nepriniesol mŕtveho zajaca. Chcela ho namaľovať a zvečniť na krvavom výkrese. Je tak plná plodných nápadov. Zabil som zajaca, aj keď zajace mám rád, ale nie som zoofil. Nakreslila krásny výtvor, ja som už ani nemaľoval. Nemal som čas, keďže celý ateliér zaberali jej výtvory. Tie jej však boli oveľa krajšie. Po tomto výtvore mi povedala, že ju nemilujem. Bol som zronený, veď ja ju zbožňujem.
To ona nemiluje mňa.
Ona ťa isto miluje.
Nemiluje.
Miluje.
Nemiluje.
Miluje...
Tak predsa ma miluje. Ale ako si môže dovoliť tvrdiť, že ju nemilujem? Veď som pre ňu zabil zajaca, a ja ľúbim zajace najviac na svete. Vykročila ku mne a hodila na mňa zvodný úsmev. „Ten zajac nemal zomrieť.“
Ale veď chcela mŕtveho zajaca! Vysvetlila mi princíp jej tvorenia, zajace nemajú zomierať, ale majú byť mŕtve. Nechápal som, a to som sám o sebe dosť divný človek. Táto veta mi vŕtala v hlave dosť dlho, chcel som aby mi to vysvetlila. Moji priatelia ju však pochopili. Poprosil som ich, či by mi to vysvetlili. Ale oni mi povedali zas tú nezmyslenú vetu.
Prebuď sa! Neustále si to opakujem, ale nie je to sen. Snom väčšinou nechápem, ale teraz sa mi stalo to, že nechápem jednoduchej realite. Všetci sa zbláznili. Ja ju milujem, ale nechcem aby bola bosorka. Učarovala mojim priateľom, ale na mňa to nazaúnčikovalo. Spriahli sa proti mne. Tí, ktorých milujem najviac na svete. Smejú sa mi. Rehocú sa. Váľajú sa po zemi. Muchotrávky sú stále červené a zajace sú stále živé. Je to chyba- oni majú byť mŕtve. Ale nemôžem ich zabiť!
Sú na scéne a hrajú tam divadlo, v ktorom Diana maľuje. Diana, vdova po zbohatlíkovi, ktorej nerobí problém nezabíjať mŕtve zajace na plátno. Vkuse sa točím okolo toho istého a nenachádzam v tom zmysel. Prečo sú na scéne? Čo je oponou? Ja? Bránim im vo výhľade na publikum. V publiku sú mŕtve zajace. Priatelia ich nosia Diane, aby mala čo maľovať. Postupne je na ich predstavení čoraz viac divákov, zajace sa tešia, že môžu byť na slávnom obraze. Chce aj mňa, aj mňa chce dostať na ten obraz, na to plátno, ale ja nechcem. Prečo by som tam mal ísť? Som mŕtvy ako zajace? Hlúposť, veď som ešte nezomrel. Zomrel? Kedy? Veď ona nechce zabíjať ona len zbiera mŕtvoly. Žeby bola hrobárkou? Určite a na miesto spopolnenia a rozsypania do mora ich dáva na svoje plátno. Teda na miesto kopania hrobov.
Mám pocit, že to nezvládnem. Ona ma prinútila to spraviť a teraz mi to vyčíta. Ale ako som mal vedieť, že nemám zabíjať toho zajaca? Môžem za to ja, že teraz sú všade naokolo mŕtve zajace? Ževraj, keď zabijem jedného zomrú všetky, je to nejaký stádový pud zajacov, ktoré nežijú v stádach. Priatelia sa stále smejú, ale ona už prestala, bere svoju prácu vážne. Preto som ju miloval, no teraz sa jej bojím. Volá ma k sebe ako tých zajacov. Usmieva sa, ale mám pocit, že je to dosť pokrytecký úsmev, ktorým ma chce oklamať. Nedá sa jej odolať. Kráčam pomaly k nej, klepú sa mi kolená a vlastne celé telo. Približujem sa v zástupe iných zajacov. Sú predomnou tri zajace...dva zajace...jeden zajac...nikto...a ja. Šepká na mňa :„Tak poď, neboj sa...sám to chceš.“ Je taká milá, ona by mi neublížila. Drží mi moje necitlivé dlane a zas ju cítim. Zmocňuje sa ma, pevne ma drží, aby sa mi nič nestalo.
Idem zvláštnou cestou. Ona zmizla, vytratila sa. Som sám. Zajace sú preč a cítim skľúčenosť. V diaľke niečo vidím. Čo to len môže byť? Vyzerá to na nejaké postavy, sú to moji priatelia. Chcem sa k nim rozbehnúť, ale nedá sa mi. Plačú. Prečo plačú? Pozorujem ich. Sypú niečo do mora spolu s ich slzami. Pred chvíľou sa mi smiali a teraz plačú. Mám ich rád. Aj ju mám rád. Už z nej nemám strach, už mi je dobre. Je tu nový deň. Východ slnka vonia jej vôňou. Slnečné lúče šteklia tváre mojich priateľov a chcú im vyčarovať úsmev na tvári.
„Veď sme ho mali radi.“ Priatelia budú na mňa myslieť vždy.


 celkové hodnocení autora: [ - ]

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 22 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 01.04.2011, 22:14:38 Odpovědět 
   Zdravím.

Text se jeví jako takové ohlédnutí za životem, jistým druhém sebezpytování a bilancování. Motiv vyplývající z nadpisu (viz sebevražda) není příliš jasný a možná ani není důležitý. Skutečnost, že je hrdina již po smrti vyplývá až ze závěru povídky (snad to bylo Tvým záměrem - pohled na přátele a blízké "z druhé strany") a mělo z ní vyplývat i určité pochopení. Ne nadarmo se říká: "O mrtvých jen dobře!" Pak by Tvůj hrdina k žádnému rozhřešení nedošel, ledaže by viděl do jejich "srdcí" a jejich "mysli" zároveň.

Po technické stránce bych chtěl upozornit na několik maličkostí:

- text by si zasloužil rozčlenit do odstavců (takto je v jednom bloku, i oči si potřebují při čtení alespoň na kratičký okamžik odpočinout)

- přímá řeč je povětšinou uprostřed popisného textu, také to příliš nepřispívá přehlednosti textu (čtenáři se v něm mohou ztrácet)

- interpunkce - místy se mi zdá být poněkud "přetečkováno" (viz použití tří teček)

- pozor také na chybějící mezery mezi konci a začátky vět, nebo naopak mezery nadbytečné (před dvojtečkou a podobně).

V celku se text nečte špatně. Je malinko psychologicky laděný. Je také (zdá se) o nazírání na svět a na život (každý z nás má jiný úhel pohledu na danou věc nebo skutečnost). Jinak bych celkové vyznění tipoval na takovou momentku, která po přečtení beztak vyšumí do prázdna...
 ze dne 02.04.2011, 18:36:08  
   LilienWestblack: Ďakujem za hodnotenie. Ja som to pôvodne mala vo Wodre napsáno, tak tam to vyzeralo inak(odstavce a tak) a tu mi to hodilo to jedného celku. A iné veci sa posnažím napraviť:)
 ze dne 01.04.2011, 22:16:05  
   Šíma: A také vítám na SASPI, ať se daří! ;-)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
obr
obr obr obr
obr
Setkání 19/3/1
Amater
ZAPOMENUTÝ SEN
Danny Jé
Posel smrti V: ...
Lukaskon
obr
obr obr obr
obr

Schizofrenie
Chimera
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr