obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kvalitní kniha je klíčem k nekonečné říši čtenářovy vlastní fantazie."
Pavel Sečkář
obr
obr počet přístupů: 2915544 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39810 příspěvků, 5772 autorů a 391771 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Dve rozprávky ::

Příspěvek je součásti workshopu: Z pohádky do pohádky
Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Maličkosti
 autor Sisi publikováno: 29.10.2006, 12:05  
Jedna rozprávka trochu strašidelná, druhá pretechnizovaná.
 

Príšera z lesa.
Konečne prázdniny. Ani neviem opísať, ako som sa tešil, že budem na dedine u starého otca a chodiť s ním na poľovačky. Ale ešte niečo iné ma tam ťahalo. Potreboval som si zarobiť. Natrafil som na inzerát, v ktorom akýsi zberateľ ponúka odmenu za motýľa. No a pátraním po encyklopédiách som zistil, že ten druh žije v lesoch, kde som sa chystal na prázdniny.
Starký sa potešil, že som prišiel, ale keď som mu povedal, čo mám v pláne, nebol z toho veľmi nadšený:
„Ktosi tu raz v noci videl príšeru - baterkou osvetlil dve veľké blyštiace sa oči a veľké tmavé telo, ktoré vydávalo hrozný rev. Ledva si vtedy zachránil holý život.“
„Ale starký, vari len nie si poverčivý?“
„Či som alebo nie, každý kraj má nejakú svoju legendu a u nás je to príšera z lesa.
„A ty hovoríš, že ten motýľ sa nachádza iba tam hore? A myslíš, že stojí za to pre jedného motýľa skončiť v papuli toho satanáša? Počuj, dám ti polovicu odmeny. Polovicu bez toho, aby si musel prstom hnúť, “prehováral ma starý otec.
„Ale, starký, rád by som si svoje peniaze zarobil sám a chcem to stihnúť ešte toto popoludnie.“
Bol som rozhodnutý.
„Naozaj nechceš peniaze, aby si nikam nemusel?“
„Nie a už sa o mňa toľko neboj, do večera som späť!“
„Veľmi si to želám!“
Vykročil som a onedlho som vošiel do lesa. Ako si tak chodím, na neďalekom kríčku vidím motýľa. Vytiahnem fotku – áno, je to on. Opatrne som vytiahol sieťku a tichšie ako nejaký indián na výzvedách som sa priblížil ku kríku. Už som ho skoro mal, ale motýľ bol riadne prefíkaný. Vyletel a odletel. Po asi dvojhodinovej hre na schovávačku som si unavený sadol a zajedol som si. Motýľ si so mnou robil, čo chcel a pri takejto naháňačke som ani nepostrehol, že sa začalo stmievať. Rozsvietil som baterku. Čosi zaprašťalo, zostal som meravo stáť. Zrazu mi prišla na rozum príšera, o ktorej hovoril starký.
Kúsok odo mňa čosi hrozivo zavrčalo. Celý som sa roztriasol, z rúk mi vypadla baterka a s krikom som sa bleskovo vyšplhal na najbližší strom. Ani neviem ako som sa ocitol s búšiacim srdcom na konári. Som zachránený! No vzápätí: krrrach. Konár sa s praskotom ulomil a ja som padol ako kameň. Ešte šťastie, že som dopadol na ruksak. Zostal som na mieste ležať so zatvorenými očami a celý stuhnutý od strachu. Myslel som iba na jediné: „ teraz ma príšera zožerie. Takého surového a neosoleného. A to všetko pre hlúpeho motýľa...“
Pevne zavreté oči som pomaly otvoril, lebo čosi vlhké mi začalo oblizovať tvár.
Rukou som nahmatal baterku, ktorá mi predtým zo strachu vypadla a osvietil som chlpatú papuľu čierneho psa, ktorý mi oblizoval tvár...
Už sa zotmelo, keď sa ku mne priblížili ľudia s lampášmi na čele s mojím starkým. Starkému to asi nedalo a vari s polovicou dediny sa vybrali ma hľadať. Keď ma videli vychádzať z lesa spolu s čiernym psom, starký sa len rozpačito poškrabal za uchom.
„Predstavujem vám príšeru z lesa!“ vyhlásil som odvážne.
„Teraz, keď sa tak na neho dívam, spomínam si, že asi pred rokom som videl nejakého človeka, ako vedie do lesa malé čierne šteňa, zrejme nechcel mať doma ďalšieho psa.
No a zdá sa, že to malé úbožiatko stojí práve teraz pred nami,“ rozpamätal sa starký.
„A je veľmi životaschopné aj keď bolo celý ten čas samučké,“ dodal som a veselo som čierneho chlpáča zavolal: “Poď, Príšera!“ Pes veselo zakňučal a oblizoval mi ruku.

Teraz už bol v dedine pokoj a ľudia sa viac nebáli chodiť do lesa.

Janko Hraško v roku 2100

Každý deň sme obklopovaný reklamami o tom, ako bude elektronika ľuďom v budúcnosti pomáhať, teda o najmodernejšej technike. Zasadla som teda k svojmu „nemodernému“ počítaču, ktorý bezo mňa veľa nevymyslí a dala som sa do písania akejsi rozprávky o budúcnosti jedného rozprávkového hrdinu...
Zoberme si napríklad takého Janka Hraška: ráno ho zobudí automatický budík príjemnou melódiou. Janko sa pohodlne ponaťahuje na vodnej posteli, o chvíľu sa otvorí skriňa, v ktorej je zabudovaný elektronický pomocník „vševed“ – dokáže komunikovať a odpovedať na všetky otázky - od stavu počasia vonku, aby Janko vedel, ako sa obliecť, až po vedecké výpočty. Potom Janko Hraško prejde do kuchyne dverami na fotobunku a tam sa v tom okamihu na kuchynskej linke spustí odšťavňovač, aby pripravil džús a zapne sa mikrovlnka, kde sa ohreje závin. K tomu všetkému, keď si Janko sadne k stolu, spustí sa príjemná melódia.
Keď Janko Hraško odíde z domu do práce, dvere sa zamknú a dajú sa otvoriť len čipovou kartou. Nastúpi do svojho solárneho miniautomobilu a odvezie sa do práce. Na parkovacie miesto a do kancelárie sa dostane opäť čipovou kartou. Pracuje s moderným počítačom na plánoch výstavby nového umelého mora na druhom konci mesta a počítač za neho urobí toľko práce, ktorú by sme dnes stihli tak za štyri dni. Keď nastane čas na obed, vedľa kancelárie je reštaurácia, kde zaplatí čipovou kartou za jedlá, ktoré si vyberie z pultu, ktorý sa pohybuje po celej reštaurácii. Po práci sa opäť minisolárnym autom vráti do bytu. Pozrie si film, ktorý sa v izbe premieta na stenu alebo si ho pozrie z masážnej vane na strope kúpeľne. Samozrejme, že keď odíde z domu a náhodou nechá niečo zapnuté alebo rozsvietené, všetko sa samé uprace, vypne, zastaví.


 celkové hodnocení autora: 93.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 4 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.5 uložit příspěvek 
 známka poroty: [ - ] tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 74 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 amazonit 30.10.2006, 6:11:01 Odpovědět 
   nepřijde mi to jako pohádky..to první jako příběh(pohádka ze života?:o)...pěkně napsaný,napínavý, dobře se čte a samozřejmě má dobrý konec:o)) a to druhé je spíš takové zamyšlení, představa
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
SKY WAYDERSOVÁ ...
Danny Jé
Město velkých r...
RastoO
Pod vlivem
Juan Pablo
obr
obr obr obr
obr

Štěstíčko v pyžamu
Radher
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr