obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Na lásku není jiný lék než ještě víc lásky."
Ludovico Ariosto
obr
obr počet přístupů: 2915582 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39861 příspěvků, 5778 autorů a 391984 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Hodinky ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Hodinky
 autor Jera Igor publikováno: 25.07.2011, 13:12  
Príbeh prvý
 

Som Michal Vážny a som chirurg. Neberiem toto povolanie iba ako prácu ale ako povinnosť a musím povedať že ma táto práca baví aj keď.. Operácie na 99 percent bývajú úspešné ale vždy je tu riziko zlyhania ľudského faktoru .Táto situácia sa mi ešte nestala ale dnes večer pri odchode z nemocnice som sa nad tým zamýšľal .Pravdu povediac moc na výber myšlienkových pochodov nemám .Som dvanásť hodín denne obklopený nemocničným prostredím a také myšlienky jednoducho človeka napadnú.
Kráčam ako každý týždeň v piatok s práce nie domov ale za kamarátom Andrejom do práce. Andrej je vynálezca a je do seba dosť uzavretý .Mám v pláne mu dohodiť nejakú ženskú pretože z toho jeho laboratória mu raz určite preskočí …dúfam že sa mi dnes podarí ho dostat von od tých jeho prístrojov a pôjdeme do baru na pivo. Mne po ťažkom týždni teš určite dobre padne a ktovie možno že v bare stretnem nejakú milú ženštinu aj ja sám.
Prišiel som ku dverám paneláku kde má Andrej laboratórium. Zvoním už tretí krát ale Andrej sa stále neozýva .Viem že je doma a tak ďalej čakám
“na toto som si už mohol zvyknúť “ povedal som si sám pre seba
po chvíli sa z mikrofónu ozval Andrejov hlas
“počkaj dole chvíľku som u teba “
bolo mi to divné ide von bez presviedčania , nevedel som čo si mám o tom myslieť.
Za pár minút , možno sekúnd Andrej vybehol celý vzrušený .Keď som ho uvidel bol plný nadšenia ešte som ho takého nevidel.
-“Tak ideme do baru ? “
vyhŕklo z Andreja hneď z príchodu
“chcem ti niečo povedať, niečo úžasné”
-”Len nehovor že si si konečne nejakú našiel ? “
“aká je ako sa volá kde pracuje”
-”počkaj všetko ti poviem keď si sadneme”
Po príchode do baru bola čašníčka hneď u nás .Objednali sme si dve pivá a rozhovor začal.
-”No tak sa vymáčať ,čo úžasne sa stalo že si taký nadšený ? “
-”Najskôr sa ta spýtam , stalo sa ti niekedy niečo že si si želal vrátiť čas a zmeniť tak danú udalosť ? “
-”No jasne “
Prisvedčil som
“ Také niečo asi zažil už každý “
-“Počúvaj Michal ,posledné mesiace som pracoval na prístroji , nehovoril som ti o ňom pretože by si ma vysmial ale teraz je hotový a skutočne funguje”
-“ O čom to hovoríš ? “
Prerušil som ho
-”vytvoril som prístroj ktorý ti umožní zmeniť minulosť”
-”počkaj !Chceš mi povedať že si vytvoril stroj času ? “
-”Viem znie to ako príbeh zo science-fiction ale ver mi prosím všetko ti ukážem.”
“Ide o prototyp ,nikomu som to ešte nepovedal”,”Tá firma pre ktorú robím to chce takmer určite použiť na vojenské účely a ja myslím že u teba bude mať určite lepšie využitie”.
Nechápavo som pozeral .Samozrejme som neveril tomu čo hovorí .
-”Počuj ,ja viem že nie si na kanadské žartíky ale toto je fakt pritiahnuté za vlasy”
-”Dopi to pivo a vrátime sa do laboratória, ukážem ti ako to funguje”
Dopil som posledné pivo a hneď sme sa vydali nazad cez ulicu do laboratória .Cesta bola síce krátka ale pripadal som si divne “ o čo mu ide “ hovoril som si sám pre seba ale bol som ticho .Nevedel som čo si mám o tom všetkom myslieť. Vôbec som si nepripúšťal že by to mohla byť pravda. Andrej sa celú dobu usmieval. Keď sme prišli do laboratória zavrel za mnou dvere
-”Michal na to aby si mi uveril ti to nemôžem predviesť ja sám pretože táto vec premiestni iba jednu osobu a navyše je dosť nebezpečné ju používať neuvážene “
Počas toho ako rozprával , rozbaľoval škatuľku ktorú mal vo vrecku nohavíc
“ide o nanotechnológie takže prístroj nieje obrovský ako si si možno myslel”
Rozbalil niečo ako hodinky “cibulačky” ktoré možno nosil môj praded , akurát tieto hodinky mali akosi veľa tlačidiel a keď Andrej otvoril vrchnák začali vydávať tenký piskot ,niečo ako píšťalka na privolávanie psa.
“Ešte raz ti hovorím ide o prototyp a vytvorenie niečoho podobného sa mi nemusí podariť , tak na to dávaj bacha.
Nie som nejaký designer ale myslím že o vzhľad tu nejde “
Povysvetľoval mi všetky funkcie ktoré prístroj mal ,zemepisné súradnice , čas a spúšťač ktorého mi Andrej zakázal sa dotknúť.
-”Počúvaj stále ti neverím ale ten tvoj stroj času sa dá nastaviť len na sedem hodín vzad , nemáš tam menšiu chybičku ?”
-”Presun v čase je možný maximálne sedem hodín do zadu a preto som do neho zabudoval toto obmedzenie už pri výrobe .Počítač mi ukázal že nanotechnológia použitá v prístroji sa po viac ako ôsmich hodinách stáva nestabilná a následky takého niečoho nechcem mať na svedomí. Riskantné je už samotné cestovanie v čase . Teraz je tam hodinová rezerva takže ju musíš rešpektovať.
Prístroj použi len v prípade keď sa to bude naozaj hodiť a nie keď ti náhodou ujde autobus !
-”Naozaj vtipné”
poznamenal som z kamennou tvárou
-”Teraz ti musím niečo vysvetliť , vždy musíš sledovať čas pretože vrátiť sa môžeš iba na miesto v čase kde nikto ďalší nebude tvoje telo v minulosti nezmizne ale zmizneš ty sám akonáhle zmizne dôvod pre ktorý si v čase cestoval. Čo znamená že zmizneš vtedy keď zmeníš minulosť. Prosím ta Michal dobre uváž kedy ten prístroj použiješ, ani ja neviem aké následky to môže mať na teba alebo okolie”
-“To ti teda pekne ďakujem”
Andrej mi podal škatuľku z hodinkami a ja som si ju vložil opatrne do vrecka. Opatrne hlavne kôli Andrejovi ktorý bol viditeľne v obavách keď mi ju predával.
“ Neboj sa budem sa riadiť tvojimi pokynmi , ale teraz už radšej pôjdem .”
Cestou od Andreja domov som rozmýšľal aké by to bolo zmeniť život upraviť ho tak aby mi vyhovoval , čo všetko by sa dalo zmeniť bolo to fantastické ale stále som tomu neveril .Potreboval som to vyskúšať.
Povedal som si že za vyskúšanie nič nedám, keď tomu budem veriť možno sa to skutočne stane.

Na druhý deň ráno som hodinky vo vrecku úplne vypustil z pamäte myslel som na každodenné povinnosti .
Je sobota a tým pádom jediný deň kedy si môžem ísť povybavovať svoje veci a keďže ma už dlhšie neposlúchal mobil povedal som si že si idem vybaviť nový. U mobilného operátora mi ponúkli lacnejší telefón z novým telefónnym číslom. Najskôr som rozmýšľal nad tým že ďalšie telefónne číslo mi bude zbytočné ale lákala ponuka ma nakoniec presvedčila. Po príchode domov som telefón odskúšal a spokojný z dobrou kúpou som starý po hodil na gauč .Už ma ne zaujímal.
Nedeľa a celý týždeň prešiel dosť nezaujímavo. Žiadny vážny prípad sa nekonal a ja som bol spokojný zo svojim životom .
V piatok pri ceste za Andrejom som si spomenul na situáciu spred minulého týždňa. Uvedomil som si že hodinky mám stále vo vrecku.
Tento krát ale na rozdiel od minulého týždňa ma Andrej nenechal tak dlho čakať. Otvoril ihneď ako som mu zazvonil a ja som vybehol hore.
Andrej bol zdesený. Všetko bolo pre hádzané
-“Použil si to ? “ spýtal sa ma
-”Nie , ale mám to u seba”
-”dobre , nechaj si to ,ale nikomu sa o tom nezmieňuj. Prišli na to , nejako zistili že sa mi to podarilo vytvoriť a chcú to. Nevedia že to máš ty.”
Bol zadýchaný a ja som v tomto momente prestal pochybovať o funkčnosti stroja času.
-”čo budeš robiť? “
-”musím zmiznúť , poznám tam nejakých ľudí , pomôžu mi ,ja sa z toho vymocem. Ale nehľadaj ma , keď všetko utíchne sa ti ozvem.”
-”dúfam že vieš čo robíš!”
-”neboj sa viem! , zbohom”
Zabuchol dvere a vyšli sme z paneláku. Vonku čakal taxík do ktorého Andrej nastúpil a cez otvorené okno mi ešte zavolal.
“uvidíme sa !”
Ubehol týždeň.... potom mesiac.... dva mesiace . Rozmýšľal som kde Andrej môže byt .Stále sa neozval. Už je to taká dlhá doba !
Cenné hodinky som opatroval ako oko v hlave .Neveril som nikomu a ničomu a radšej som ich nikdy neodkladal .
Ubehol ďalší mesiac o Andrejovi stále žiadna zmienka. Dnes som mal v ordinácii chlapa ktorý mal rozrezanú celú ruku. Vraj sa mu to stalo pri sťahovaní nábytku ale razil z neho alkohol takže neviem či mu mám veriť.
Nestarám sa o to ...ruku som mu zašil a tým moja úloha končí. Nemám rád takéto prípady. Začína mi chýbať poriadna rana . Je to morbídne ale prestávam sa cítiť ako chirurg, keď mi sem nosia iba drobné ranky ktoré by si ty opilci mohli zašiť aj sami .To by si zaslúžili!
Je streda. Konečne nejaký vážny prípad ? Volajú moje meno ponáhľam sa na sálu. Na chodbe ma už víta rozzúrený pán , ako som sa dozvedel , brat poškodeného.
-”Kde ste boli tak dlho ? Môj brat tu môže kľudne aj zomrieť a Vám je to jedno !”
Nieje nič horšie ako keď doktor počuje takéto slová. Na sálu som vošiel celý nesvoj , sestra ma narýchlo oboznámila z pacient ovím stavom a povedala mi čas začatia operácie bolo sedem hodín trinásť minút.
-”Ach ta nešťastná trinástka ! “
Pustili sme sa do toho . Muž na posteli kričal od bolesti čo ma iba ešte viac rozrušilo. Niečo takéto sa mi ešte počas kariéry nestalo ...bol som rozrušený a začínal som sa báť že to nezvládnem ja a ani pacient .Sestra mužovi pichla asi tri injekcie a potom sa situácia upokojila. Ubehla hodina ,dve hodiny ..keď už situácia vyzerala byt ustálená a život zachránený ozvalo sa to dlhé známe a nepríjemné pípnutie...ihneď sme začali oživovať. Avšak nepomohlo .Muž zomrel a ja som sa cítil vinný . Zo zármutkom som to musel oznámiť rodine. V prvom momente som myslel že ma brat zosnulého zabije a v duchu som si myslel že si to aj zaslúžim . No ten si iba sadol a rozplakal sa.
Bolo mi na nič ...po chvíli prišla hlavná sestra a vysvetlila mi čo sa vlastne stalo . Ukázalo sa že to bola moja vina .
Šiel som na šatňu sadol som si pri skrinky a nehybne som pozeral pred seba možno pol hodinu keď som si zrazu uvedomil že mám možnosť sa vrátiť späť a všetko tým napraviť .Keď som si zrazu uvedomil že som bol celý deň v nemocnici kde ma stále obklopovali ľudia a nemôžem sa len tak objaviť niekde , vlastne kto vie či to bude vôbec fungovať...je o chvíľu polnoc ...pozriem na hodinky ktoré mi majú zmeniť minulosť aj budúcnosť zároveň a vtom ma napadne riešenie.
“nevrátim sa sem do nemocnice” otvoril som hodinky ktoré začali tenučko pískať a nastavil som bod návratu ku mne domov.
“No jasne , ved ja nemusím sám seba ani stretnúť .Jednoducho si zavolám z môjho starého telefónu ktorý tam niekde leží a problém vyriešim …ešte som .nastavil čas tak aby som sa informáciu o operácii dozvedel včas na to aby som sa mohol pripraviť. Stlačil som vrchné tlačidlo a v tom momente z hodiniek vyšľahlo zelené svetlo ktoré obklopilo celú miestnosť .Ešte som tu pomyslel som si .A vtom ma začala ruka v ktorej som hodinky držal nepríjemne mraziť začala sa postupne strácať a ja som prestával vidieť zelené svetlo ale začal som vnímať neznesiteľný chlad a tmu všade okolo mňa .Bol som ako v čiernej diere ktorá ma stále pohlcovala a ja som nič nevidel .Keď zrazu ako keď človek zabrzdí z kozmickej rýchlosti na bod 0. som sa ocitol doma v obývačke. Prišlo mi zle a vyvrátil som všetko čo vo mne bolo. Snažil som sa rýchlo spamätať. V rýchlosti som našiel starý telefón a vytočil som svoje číslo
“Halo ? “
ozval sa hlas z druhého konca. Bolo to nepríjemné ,divné že sa zrazu rozprávam sám zo sebou.
-”Ja som Michal vrátil som sa v čase aby som zabránil smrti pacienta”
Nasledovalo ticho. Po chvíli mi hlas odpovedá.
-”Hovor čo mám robiť...”
Povedal som mu všetko čo viem o pacientovi čas kedy má prísť a ako zamedziť tomu aby tento krát zomrel. Hlas na druhej strane ma počúval a neprerušoval počas môjho vysvetľovania. Myslím že to bolo divné pre oboch, vlastne iba pre mňa.
Keď sme dotelefonovali sadol som si na gauč a prepadali ma pocity na ktoré doteraz nebol čas.
-“Je správne čo robím ? Čo keď sa to tak malo stať a ja kazím Boží plán. Nie som predsa Boh ,aby som riadil osudy ľudí....Rozmýšľal som nad životom ,nad pacientom , sebou .Prestal som chápať čo je pravda a čo nie ….kto je teraz Michal Vážny ? “
Hodiny plynuli a nastával čas ukončenia operácie.
“Čo sa teraz stane budem existovať dvojmo ? “
pomyslel som si ,ale na moju otázku prišla okamžitá odpoveď ktorú som nečakal.
Začalo sa to opakovať , znovu to svetlo a chlad , no tento raz som nemal otvorené hodinky ako vtedy .Prepadal som sa do tmy keď som sa zrazu ocitol znovu v ordinácii. Znovu mi prišlo zle od žalúdku no tentokrát som to vydržal ...prichádzala ku mne hlavná sestra z vystretou rukou ktorá mi šla zrejme pogratulovať no v ten moment ma strašne rozbolela hlava a ja som omdlel .

Prebral som sa ,podla sestry ktorá bola práve pri mne som na neprebral prvý krát. Nebol som na svojej klinike ale na psychiatrii.
-”Pán Michal Váš stav sa zrejme začína lepšiť. Záchvaty rozdvojenej osobnosti prestávajú a dnes je to po prvý krát od Vášho príchodu čo sa nerozprávam z dvoma osobami vo Vás ale konečne iba z jednou, teším sa z Vás”
Ostal som v šoku ,ale začínal som chápať čo sa stalo...všetko do seba perfektne zapadalo
-”Moje veci ! Prosím Vás kde sú moje veci ? “
-”Michal , hľadáte svoje hodinky že ?”
-”Áno, kde sú ? “
-”Pred mesiacom Vás tu bol pozrieť Váš príbuzný a hodinky si zobral”
-”Andrej ? ...nebol to Andrej ? ...ja predsa príbuzných nemám”
-”Áno myslím že sa tak volal , ak vydržíte v takomto dobrom stave aspoň týždeň môžete mu zavolať , nechal tu na seba kontakt”
usmiala sa a už chcela z izby preč
-”Toho muža som zachránil ? Alebo sa mi to všetko len snívalo ? “
-”Áno zachránil , je to Váš najčastejší hosť, bude sa na Vás tešiť”.


 celkové hodnocení autora: 90.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 3.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 4.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 27 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Petr Seth 04.08.2011, 10:25:22 Odpovědět 
   Tož nebylo to špatný. Jen mi chybělo vysvětlní, co tomu pacientovi vlastně bylo. Že tam chyběli nějaké termíny ani neřeším. Celkem dobrý, není to tak hrozný, na první pokus:) Sým bych tpo asi o moc lépe nenapsal. Zápletka mohla být zajímavější, ale i nudnější.
 Šíma 25.07.2011, 13:11:26 Odpovědět 
   Zdravím a vítám na SASPI.

Nápad je to vcelku zajímavý (ruku na srdce - námět je už mírně provařený a kdejaký autor se jej chytá, avšak proč ne?), zpracování zápletky se vine v tradičním dějovém vzorci (hrdina se vrací v čase, aby napravil svou chybu - pokud jde o kladného hrdinu, záporák by určitě chtěl něco čmajznout, nebo provést nějakou tu špionáž), přemýšlel jsem nad tím, zda nemohla být zápletka ještě dramatičtější, nebo akčnější.

Když jsme u smrti pacienta, kterého náš lékař operoval, čtenáři ani netuší, co mu bylo, jak vážné jeho zranění bylo, možná ses tak vyhnul (vykličkoval) odborným lékařským termínům, či tématům. Když náš hrdina zavolal svému "já" v minulosti po přesunu časem, připadalo mi, že není jeho minulý protějšek vůbec překvapený a bez odmlouvání plní jeho rozkazy (osobně by mě to velmi zarazilo a ptal bych se, zda si dotyčný nedělá srandu). Konec této části je víceméně logický, kdo ví, jaké následky cestování časem může přinášet (nikdo z nás to ještě nezkusil a vše co se týče této problematiky, je vedeno jen na "akademické" či "spisovatelské" rovině (tedy ve fantazii autorů).

Škoda že nebyla textu věnována větší péče, viz nedostatky, které jsem vypsal níže, ať už jde o nesprávné umístění interpunkce na konci vět, chybějící čárky, nebo chyby v psaní přímé řeči, či samotné formátování textu:

-- pozor na tři tečky (vždy tři, ani více ani méně, pokud jde skutečně o tři tečky)

-- Operácie na 99 percent bývajú úspešné ale vždy je tu riziko zlyhania ľudského faktoru . -- (pozor také na chybějící čárky v souvětích a mezery na nesprávném místě - znaménka mají být umístěna na konci věty a ne u začátku věty nové + v případě čárek si zkus spočítat slovesa, pokud nejde o vsuvky ve větách a podobně)

- koukni na to:

(Tvůj text)

Zvoním už tretí krát ale Andrej sa stále neozýva .Viem že je doma a tak ďalej čakám
“na toto som si už mohol zvyknúť “ povedal som si sám pre seba
po chvíli sa z mikrofónu ozval Andrejov hlas
“počkaj dole chvíľku som u teba “
bolo mi to divné ide von bez presviedčania , nevedel som čo si mám o tom myslieť.

(po úpravě)

Zvoním už tretí krát, ale Andrej sa stále neozýva. Viem, že je doma a tak ďalej čakám.
“Na toto som si už mohol zvyknúť,“ povedal som si sám pre seba. Po chvíli sa z mikrofónu ozval Andrejov hlas: “Počkaj dole, chvíľku som u teba!“
Bolo mi to divné, ide von bez presviedčania. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť.

(Snad jsem dal text do latě - slovensky sice trochu umím, otec je ze Slovenska, ale tak moc zase ne - o gramatice nemluvě, přestože jsem kdysi běžně četl knihy napsané v tomto jazyce, nevypadá text o mnohem lépe? Připadá mi, jako bys jej psal na mobilu...)

- toto je vyloženě "fuj" (nedávej k sobě dvě přímé řeči):

“Ide o prototyp ,nikomu som to ešte nepovedal”,”Tá firma pre ktorú robím to chce takmer určite použiť na vojenské účely a ja myslím že u teba bude mať určite lepšie využitie”.

(po opravě)

“Ide o prototyp, nikomu som to ešte nepovedal. Tá firma, pre ktorú robím, to chce takmer určite použiť na vojenské účely a ja myslím, že u teba bude mať určite lepšie využitie.”

(hned je text čitelnější - pokud jsi chtěl mezi tuto přímou řeč vložit ještě nějaký text, třeba popisy, mohlo by to vypadat takto)

“Ide o prototyp, nikomu som to ešte nepovedal.” (popisný text) “Tá firma, pre ktorú robím, to chce takmer určite použiť na vojenské účely a ja myslím, že u teba bude mať určite lepšie využitie.”

Nedostatky se opakují v celém textu. Tož tak...

Když to vezmu kolem a kolem a sečtu a vydělím (viz průměrné hodnocení), tak mi vyjde výsledná známka: 3-4 (když přivřu obě oči).

- využití námětu (co všechno by se dalo z námětu "vytěžit" a "vytřískat", viz možné zápletky, detailnější a uvěřitelnější popisy, či nenadálá vyústění příběhu) - 2,

- stylistika (dramatizace děje, popisy prostředí a postav, vedení dialogů) - 3,

- formátování (členění textů do odstavců, umístění popisného textu a přímé řeči v něm) - 4,

- použití pravidel pro psaní interpunkce a mezer ve větách, včetně uvozovek a velikosti písmen na začátků vět (i v přímé řeči) - 5.

(2+3+4+5)/4=3,5

Ovšem vzhledem k vcelku chladnému přístupu k vlastnímu textu (k jeho čtivosti a úpravě) známku ještě snížím... Pro příště - prosím - věnuj více péče samotnému textu, aby v konečné fázi byl víceméně bez nedostatků a chyb, které pak jen zbytečně snižují jeho kvalitu a ruší při čtení. Snad tu nebudu za toho zlého, ovšem každý text je vizitkou samotného autora, pro příště text vracím k opravě...

PŘEJU MNOHO ZDARU V DALŠÍ TVORBĚ!
 ze dne 25.07.2011, 14:38:10  
   Jera Igor: Ďakujem za komentár .
U operácie som sa tématu zraneného muža naozaj vyhol zámerne. Nie som doktor takže to bol viac menej od ruky.
Na ostatné chyby sa pozriem a v ďalšom texte sa ich budem snažiť napraviť.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Iriska
(1.7.2020, 12:30)
Tala
(25.6.2020, 10:23)
crook
(24.6.2020, 21:22)
Dany
(21.6.2020, 15:45)
obr
obr obr obr
obr
Zorie ze Střeko...
Zirvith Snicket
Poste restante
xCarmen
Podivný výlet
Pavel D. F.
obr
obr obr obr
obr

JEŠTĚ
Floridor
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr