obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odi et amo ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 11.11.2011, 19:56  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Nočná obloha bola jasná a plná hviezd, ktoré žiarili ako drobné žiarovky. Mesiac v splne osvetľoval temnú noc. Niekde v diaľke zahúkala sova a svet naokolo sa opäť ponoril do ticha. Zdalo sa, akoby všetko živé spalo, ale nie príliš veľké mesto stále svietilo v tme, ktorá ho obklopovala.
Bolo to už dávno, čo sa odhodlali prísť tak blízko k ľuďom. Ubehli roky od doby, keď spolu s nimi žili v mieri a pokoji. Už takmer celé storočie sa museli pred ľuďmi ukrývať a utekať z mesta do mesta, aby sa vyhli odhaleniu. Nakoniec to vzdali, našli úkryt hlboko v horách a pokojne tam žili. Ale nebol to život, po akom by túžili. Prečo by sa mali skrývať? Za to, že sú iní? Je to snáď zločin, za ktorý by mali byť potrestaní izoláciou?
„Musíme byť opatrní, nesmú zistiť, že nie sme ľudia,“ prehovoril do ticha ženský hlas. Striebrovlasý muž s klobúkom stiahnutým hlboko do tváre pozrel na tmavovlásku ponad plece a mlčky prikývol, než sa opäť zadíval na mesto pred nimi.
Bolo to už dávno, čo museli predstierať, že sú niekto iní, ale možno tento život bude lepší ako ten vo vyhnanstve. S trochou šťastia zapadnú do spoločnosti ľudí, ktorá ich pred rokmi od seba v slepom strachu odohnala.
„Na druhom konci mesta sme našli prázdny dom,“ ozval sa iný muž s dlhými fialovými vlasmi, ktorého modré oči jasne žiarili do tmy. „Overili sme si to u susedov. Majitelia sa niekam vyparili pred rokmi a odvtedy je dom opustený.“
„Ideálny domov pre nás,“ znovu prehovorila tmavovlasá žena. „Nemyslíš, Freddie?“
Oslovený muž opäť len mlčky prikývol bez toho, aby odtrhol pohľad od mesta pred sebou. Tu začnú nový život, snáď bude lepší ako ten predtým. Postará sa o tom, aby bol lepší a postará sa aj o to, aby ich skutočná identita nebola nikdy odhalená. Nie tak, ako pred rokmi.
Pri spomienke na to, ako pred rokmi museli potupne utiecť pred rozzúreným davom ľudí, ho ovládol smútok. Bola tu možnosť, že sa história zopakuje v tomto meste, ale pre dobro svojich spolucestovateľov dúfal, že konečne našli miesto, kde budú môcť žiť.
„Tayna, Matty, Simon, pripravte sa,“ konečne sa rozhodol zapojiť do rozhovoru aj on. „Ideme domov.“
Tmavovláska sa len usmiala, no malý Matty dal svoju radosť najavo energickejšie a so šťastným zvýsknutím vykročil smerom k mestu pred nimi. Traja dospeláci ho nasledovali pomalším krokom, akoby v nich viac prevládali obavy ako radosť.

Pohľadom zablúdila k hlučnej skupinke sediacej pri stole číslo tri, ktorý bohužiaľ spadal do jej rajónu. Traja chlapi, ktorí zdravú výživu nevideli ani len z diaľky, sedeli nad pivami a na celú reštauráciu debatovali o tom, aký je svet nespravodlivý.
Kaya Morrisová pracovala v reštaurácii Na rohu už nejaký ten rok a bežne sa stretávala s mužmi, ako boli oni. Vďaka svojim veľkým zeleným očiam a dlhým hnedým vlasom si častokrát vypočula chlipne poznámky na svoju osobu. Niektorí by si mohli myslieť, že to mala vďaka vzhľadu v živote ľahšie, ona to však pokladala skôr za prekliatie.
Táto mladá žena mala v živote viac nešťastia ako šťastia. A hoci denno - denne pracovala v reštaurácii, kam chodilo veľa rôznych ľudí, ona ľudí nenávidela.
Zvuk zvončeka nad dverami ju prinútil odtrhnúť pohľad od skupinky robotníkov a zistiť, kto vstúpil do reštaurácie pol hodinu pred jej zatvorením. Nový návštevník nebol nik neznámi, ale muž, ktorý sem zavítal vždy predtým, ako zamieril z práce domov. Sadol si na svoje obvyklé miesto pri barovom pulte a trpezlivo vyčkával na obsluhu.
Keďže Susan, ktorá mala službu spolu s ňou, sa pred pár minútami vykradla na jednu cigaretku, podišla k zákazníkovi ona.
„Pekný večer, som Kaya, vaša dnešná obsluha,“ privítala hosťa, „čo si dáte?“
Muž na ňu prekvapene zažmurkal a váhavo sa rozhliadol po reštaurácii. „S-Susan dnes nerobí?“
Neubránila sa širokému úsmevu, keď jej konečne bolo jasné, prečo sem tento muž chodil každý večer. „Susan tu bude o chvíľočku, pošlem ju za vami, ak si to želáte.“
„Oh, nie, nie, to je v poriadku,“ zdalo sa, že muž spanikáril. „Dám si len čaj, citrónový, ďakujem.“
„Hneď to bude,“ zapísala si jeho objednávku a zamierila ku kanvici, aby postavila vodu na čaj. Kým chystala objednávku, Susan sa vrátila za bar a tak ju nechala, nech mužovi odnesie čaj ona. Po očku sledovala, ako sa muž zapýril, keď sa pred ním objavila tá, kvôli ktorej sem chodil pravidelne.
„Hej, slečna!“ zaburácal reštauráciou hlas jedného z robotníka, ktorý už mal nos červený ako sob Rudolf.
Otrávene vzdychla a neochotne sa pohla k ich stolu. Všimla si, že zatiaľ čo vytrvalo ignorovala ich stôl, nahromadili sa im na ňom prázdne poháre od piva. „Želajú si páni ešte niečo?“ opýtala sa pokojným hlasom, kým zbierala poháre.
„Čo takto teba, krásavica?“ odvážil sa jeden z nich a ponad stôl sa k nej mierne naklonil, čo malo zrejme pôsobiť príťažlivo, no ona skôr čakala, kedy ten stôl svojou váhou zlomí.
„Bohužiaľ ja nie som v ponuke,“ odpovedala ľadovým hlasom, zvyknutá na takéto poznámky, zdvihla zo stola posledný prázdny pohár a v tej chvíli musela zvádzať ťažký vnútorný boj, aby ho nerozbila o hlavu jednému z tých mužov. „Pokiaľ si už nič nechcete objednať, naša pokladňa s radosťou uvíta vaše peniaze. Prajem príjemný zvyšok večera.“
S tým sa k nim otočila chrbtom a ráznym krokom odpochodovala do kuchyne.
„Vidíme sa zase zajtra, krásna,“ žmurkol na ňu jeden z robotníkov, predtým než vyšiel z reštaurácie, „dúfam, že zajtra budeš povoľnejšia.“
Znechutene si odfrkla a radšej si zahryzla do jazyka, lebo inak by sa ten chlipník čudoval, aký to slovník má táto mladá dáma.
„Kaya, môžeš ísť domov, ja to tu zavriem,“ podišla k nej Susan, keď v reštaurácii ostal už iba muž zamilovaný do Susan.
Kaya bez jediného zaváhania prikývla, veď čo sa bude hádať, keď môže ísť domov skôr. Zhodila zo seba rovnošatu čašníčky, prezliekla sa do svojho oblečenia a s ruksakom prehodeným cez plece vyšla zadným vchodom z reštaurácie.

Bolo už neskoro a ulice zívali prázdnotou. Ako kráčala so slúchadlami v ušiach a cigaretou medzi perami, zvykla si nevšímať si okolie. Takto neskoro ľudia, ktorých poznala už zrejme spali alebo sedeli doma pred telkou.
Kvôli hudbe nepočula ťažké kroky, ktoré sa k nej blížili a tak takmer zvýskla, keď jej na plece dopadla mohutná ruka, ktorá ju na mieste otočila a pritlačila k stene budovy, stojacej popri chodníku. Než stihla niečo urobiť, uvedomiť si, čo sa vlastne stalo, niekoho hrubé pery sa zmocnili tých jej v násilnom bozku. Vyrazilo jej to dych a hoci vedela, že by sa mala brániť, v prvom momente ostala nehybne stáť. No keď prvotný šok ustúpil, jej sa zmocnila panika. Pokúsila sa muža od seba odstrčiť, no on bez váhania chytil jej ruky a pritlačil jej ich na stenu vedľa hlavy. Snažila sa ho kopnúť, ale nemalo to žiaden účinok.
„Takže nie si v ponuke?“ Prehovoril k nej drsným hlasom, keď sa konečne odtiahol, len natoľko, aby jej videl do tváre bledej od strachu.
Kaya šokovane hľadela na muža, ktorý mal nevhodné reči už v reštaurácii. „Prosím, pustite ma.“
„O, nie, nie, to nepôjde,“ pokrútil hlavou a opäť ju pobozkal. Tentoraz ale Kaya reagovala pohotovo a muža uhryzla do spodnej pery. Ten sa s bolestivým výkrikom od nej odtiahol a za svoj útok si Kaya od neho vyslúžila facku. Jej sila dievča zvalila na zem a než sa stihla postaviť na nohy a ujsť, muž ju chytil za vlasy a zaťahal za ne.
Kaya od bolesti zvrieskla a to zrejme privolalo pozornosť muža, ktorý prechádzal okolo. „Hej! Nechaj ju na pokoji! Zavolám políciu!“
Muž ju ihneď pustil a ona sa bezvládne zosunula späť na chladnú zem. Skryla si tvár do dlaní a jediné, čo počula boli rýchle kroky muža, ktorý sa snažil ujsť čo najďalej a kroky jej záchrancu. Ten teraz stál pred ňou, natiahol k nej ruku a ona ju vďačne prijala.
„Ďakujem, zachránili ste ma,“ vďačne sa na muža usmiala, keď stála na roztrasených nohách a narýchlo si upravovala oblečenie, „ani neviem, ako sa vám za to odvďačím...“
Náhle ju ale vlna radosti zo záchrany prešla, keď zbadala, ako si ju jej záchranca prezerá. Pritiahla si sveter bližšie k telu a neveriacky pozorovala, ako si muž oblizol pery.
„O niečom by som vedel...“
Znechutene odfrkla. „Robíš si zo mňa srandu?!“ Skríkla rozčúlene, zohla sa po svoj ruksak a čo najrýchlejšie vykročila preč od muža.
„Ale no tak, len som to skúsil!“ zakričal za ňou a ona mu odpovedala zdvihnutím prostredníka, než zabočila za roh a muž sa vytratil z jej dohľadu.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 4 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 21 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 11.11.2011, 19:55:53 Odpovědět 
   Zdravím.

Podle všeho bude mít tato povídka své pokračování. Jsem zvědavý, jak se dají dohromady osudy "monster" s osudy lidí, zejména naší servírky (která také nemá lehký život). Na slovenskou gramatiku jsem krátký, ale i tak se mi zdá, že jsem nenarazil na žádnou kaňku (kdysi jsem četl slovenské knihy běžně - jsem prostě čechoslovák - Čech po matce a Slovák po otci! ;-))) Ale k textu, líbí se mi slovenčina. Žmurkol - (či jak to bylo), joj... Text je čtivý, napínavý, těším se na pokračování. Vypadá to na lehké fantasy (možná i líznuté jiným žánrem). Uvidíme... Hezký večer přeji.
 ze dne 14.11.2011, 19:34:34  
   Šíma: Je-li naše servírka jednou z hlavních hrdinů, mezi kterými budou také "oni", pak se musí setkat, konfrontovat svou vlastní existenci i způsob myšlení a jednání (a bůh ví, co se vlastně stane)... V této podobě se mi příběh jeví neukončený, je takovým úvodem, nemá pointu, prostě zavádí čtenáře do děje a seznamuje je s hrdiny a podobně...
 ze dne 14.11.2011, 19:30:34  
   Mon: Zdravím.
Ďakujem za expresnú publikáciu :) a aj za pekný koment :)
Príbeh pokračovanie bude mať :) A bude ich viac.
Teší ma, že slovenčina nie je rušivý moment :)
A k názvu...neviem, ako predpokladáš, že sa príbeh rozvinie, ale je celkom možné, že máš správne tušenie :)
Ešte raz ďakujem :)
 ze dne 11.11.2011, 20:49:13  
   Šíma: P.S. "Nenávidím a miluji?" (myslím, že se název k tomuto textu docela hodí... tedy, pokud se příběh rozvine tak, jak předpokládám... ;-)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
O bílém verši
Charles
ŠLENDRIÁN
Johannes Faustus
Cíga, láska, sm...
Polly
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr