obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Důvěra a láska musí chodit pospolu."
B. Němcová
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Čierna labuť prináša šťastie ::

 autor VanillaSky publikováno: 28.12.2011, 16:41  
...
 

„Dokola, dokola, stále dokola sa točí...“
„Prestaň s tým už, si riadne otravný ak o tom nevieš!“
„Nikto ti nekázal ísť so mnou. Ale ja viem prečo sa stále na mňa lepíš. Mám peniaze a ty nie. A peniaze sú možnosť, že sa budeš môcť napiť.“
„Ty, ty nič nehovor. Pozri sa na seba, ako zase vyzeráš a ešte ma tu stále otravuješ s tou istou pesničkou. Čoby pesničkou, bláboľ to je.“
„Ničomu nerozumieš, tak sa do toho nepleť, jasné?“
„Tak mi to teda vysvetli. O čom to stále spievaš? To sa už nedá počúvať.“
„Neboj sa, už ťa s tým dlho nebudem otravovať. Vlastne už ťa nikdy s ničím nebudem otravovať!“
„Netáraj zas, aj toto som už kdesi počul. Ale stále si tu, ale to je vlastne dobre aspoň na niečo si dobrý.“
„Veď vravím, pokým máš za čo piť, tak som ti dobrý. No keď raz zdroj vyschne, odkopneš ho ako, ako špinavého psa. Tak ako to robia všetci. Všetci ste rovnakí. Ale nechajme to, máš pravdu, idem. Ty si tu pokojne ostaň, máš zaplatené ešte tri poháriky toho najdrahšieho koňaku. Uži si ich teda, možno sú posledné.“
„No nevravím, blázon, peňazí má, pomaly by ich mohol rozdávať a žije s nami. Hrá sa na bezdomovca a ešte sa na tom aj zabáva.“
Igor vstal od stola, zatackal sa a pomaly sa pobral k východu. Milan už počul len starú známu odrhovačku, dokola, dokola, stále dokola sa točí.

Igor sa akosi dostal k miestu jeho momentálneho pobytu. Miesto momentálneho pobytu, ako divne to znie v spojení s tým kde teraz žije, pomyslel si. Dobrovoľne sa zahrabal tu v tejto špinavej diere, plnej potkanov, či už v zvieracej, alebo ľudskej podobe. Ale už tu nemal prečo byť. Potom čo sa stala tá nehoda, už nemá prečo žiť. Manželka ho opustila a vraj v dobrom aj zlom. To určite, keci, predsa sa musí niečo povedať pri takom slávnostnom obrade. A keďže je slávnostný aj zvyšok musí byť dokonalý aspoň pre tú danú chvíľu, potom je to už jedno. Potom už na ničom nezáleží. Dal výpoveď v práci a teraz je tu. S peniazmi si starosť robiť nemusí. Nemá ich síce toľko, ako si Milan myslí, ale dovtedy mu vystačia. A potom, potom už žiadne peniaze potrebovať nebude. Ani nič iné. Potom už konečne bude so svojou malou Klárou. So svojou dcérou.
Vždy veril na to, že raz sa znova stretnú. A on chcel, aby to bolo čo najskôr. Nie až keď mu to bude súdené. Vezme svoj osud do vlastných rúk a už čoskoro budú zase spolu.
Podišiel k matracu, ktorý bol jeho posteľou a ľahol si naň, ani sa neprezliekol. Načo, my bezdomovci sme už raz takí, pomyslel si.
„Dokola, dokola, stále dokola sa točí,“ mrmlal si popod nos stále dookola, ako nejakú mantru. Až sa mu konečne podarilo zaspať. Snívalo sa mu o nej. O Klárke. Boli spolu na pláži, naháňali sa a ona sa smiala. Keď sa ráno zobudil, ešte dlho potom počul v hlave jej smiech, ktorý neskôr prešiel v krik, srdcervúci, ohlušujúci krik. Až si musel prstami zapchávať uši, aby sa to už skončilo a aby nepočul nič. Len jednému nerozumel. Prečo boli v snoch vždy na pláži a nie na..., ale možno je to tak aj lepšie.
Niekto mu poklepal po pleci. Igor si vytiahol prsty z uší a otočil sa dozadu. Za ním stál Milan a vyjavene naňho hľadel.
„Čo to tu prosím ťa stváraš? Už celú večnosť tu na teba hovorím a ty nič.“
„Nepočul som ťa,“ odvetil Igor.
„Jasné, že si ma nepočul keď máš zapchaté uši. Len som ti chcel povedať, že už sú tu. Videl som ich pri...“
No Igor už ďalej nepočúval. Rozbehol sa smerom kde predpokladal možnosť návratu jeho dlho očakávaného objektu. Pričom telom drgol do Milana, ktorý sa zatackal a hlasno zahrešil.
Igor bežal ďalej. Popri obchode spomalil a rozmýšľal či by si nemal kúpiť niečo na podguráženie. Ale túto možnosť ihneď zavrhol. Keď to spraví chce byť triezvy. Musí mať všetky zmysli čisté. A Milan má možno aj pravdu. V poslednej dobe veľa pijem. Smiešne, teraz sa zaoberať takýmito hlúposťami, veď po dnešku bude aj toto jedno, zasmial sa v duchu. Aspoň by som si ešte niečo užil. No aj napriek tomuto pokušeniu sa predsa len pred obchodom nezastavil a rozbehol sa ďalej.
Presne vedel kam má namierené. Už zďaleka počul tú starú známu hudbu, ktorá ho ešte viac priťahovala k miestu jeho skazy.

Keď sa približoval k cieľu a už videl všetky tie veľké stroje slúžiace na zábavu, spomalil až napokon zastal tesne pred vchodom. Nasával do seba všetku tú okolitú atmosféru a vdychoval vône šíriace sa z okolitých stánkov. Počúval hlasnú, niekedy až ohlušujúcu hudbu. Vnímal celý ten malý svet vo svete, svet kolotočov a ľudí čo sa okolo toho všetkého motali. Až sa napokon spamätal a rozhliadol sa lepšie okolo. Ach, nie je tu, on tu nie je, pomyslel si. Musí tu byť, musí, veď potom by nemohol dokončiť to prečo sem vlastne prišiel. Prešiel ďalej, pomaly sa dostal skoro až na koniec. Až teraz ho zbadal. Bol na samom konci. Týčil sa do vrchu, majestátne nad všetky ostatné menšie kolotoče. Tento bol najväčší a najvyšší. Na jeho vrchu sa týčilo zopár umelohmotných labutí. Práve sa točiacich v zdanlivo sa nekončiacom kruhu. Ako pri kolobehu života a... smrti. Všetky boli biele, až na jednu. Tá bola čierna, čierna ako noc. Ako jeho temné myšlienky ktoré sa mu točili v hlave ako tie labute, stále dokola.

Išiel k stánku kde sa predávali lístky. Musí to urobiť čo najrýchlejšie. Nech to má už všetko za sebou. Načo to zbytočne odkladať. Kúpil si jeden a vrátil sa naspäť ku kolotoču. Musel počkať až sa prestane krútiť a ľudia vystúpia. Videl, ako sa všetci zabávajú a smejú. On sa neprišiel baviť. Jeho posledný deň ktorý bol ešte určený na zábavu sa už dávno skončil. Odvtedy preňho už žiadna zábava neexistovala. Len spomienky pre ktoré sem dnes prišiel a kvôli ktorým si kúpil lístok, ktorý teraz pevne zvieral v ruke. Letenku do pekla, pomyslel si ironicky a zasmial sa. Žena s malým dieťaťom ktorá prešla okolo neho sa naňho zvláštne pozrela. „Čo sa pozeráte, to ste ešte nevideli nikoho sa smiať?,“ zakričal na ňu.

Otočil sa a uvidel, že kolotoč sa už dokrútil. Ramená na ktorých koncoch boli upevnené labute sa približovali k zemi a keď sa úplne zastavili ľudia povystupovali von. Nestrácal čas a pokým ostatní stihli nastúpiť on sa pobral k čiernej labuti. Sadol si a opásal sa bezpečnostným pásom. Aj keď vedel, že v podstate by ho ani nemusel mať. Mohol som si aspoň kúpiť tú fľaštičku na podguráženie, pomyslel si. Ale načo, veď pri pomyslení na ten deň budem mať určite guráže aj na rozdávanie. Všetci čo čakali pred kolotočom už nastúpili a kolotoč sa dal do pohybu. Labute sa po pár sekundách točili v pravidelných kruhoch a Igor si znova spomenul na svoju známu pesničku...

Znova počul všetky tie zvuky, cítil atmosféru toho dňa až do špiku kostí. Do uší sa mu dostávali útržky viet...

„Ocko, pozri aká je krásna, poď nech neprídeme neskoro. Chcem ísť na tú čiernu, tak nech ju niekto neobsadí.“
„Neboj sa Klárka, aj keby, tak ho poprosíme, aby si presadol. Takému peknému dievčatku isto nikto neodolá. No ešte musíme počkať na mamičku, vieš, že išla kúpiť lístky. Aha, už ide. Poď ideme teda ku kolotoču. Mamička príde za nami.“

Na to čo sa stalo potom už nechcel myslieť. No myšlienky boli neodbytné a obrazy z toho dňa mu bežali pred očami ako film. Najradšej by zhasol zvuk aj obraz. Zapchal si uši a zatvoril oči. Ale ani to mu nepomohlo. Stále videl Klárku, ako sa nahýna ponad okraj labute. Potom počul už len krik a...

Otvoril oči a pozrel sa dolu. Musím to spraviť hneď teraz, lebo potom už nenájdem odvahu. Posunul sa bližšie k okraju a nahol sa cezeň. Pozrel sa dole a presunul sa naspäť do stredu. Práve si začal odopínať bezpečnostný pás a chcel sa postaviť. Keď si znova zavriem oči, bude stačiť krok ku kraju a potom sa už len... Ešte raz otvoril oči a v tom ho zbadal. Malé psíča zmätene pobehujúce pomedzi ľudí. V tom veľkom dave a zhluku nespočetných párov nôh ktoré ho neustále ohrozovali. V jednom okamihu ho akýsi muž odkopol až sa šteňa niekoľko krát prekoprclo. Zastavilo sa o kus ďalej a vystrašene odcupkalo k jednému zo stánkov. Aj z takej výšky videl, ako sa trasie.

To je isto znamenie. Dobre vedel, ako mala Klárka rada zvieratá. Vždy chcela mať psíka, ale preto, že bývali v meste jej ho nechceli kúpiť. Ako by chápala, že pes do dvoj izbového bytu nie je najlepší nápad, nikdy nerobila scény. Ale raz povedala, že ak nájdu niekedy psíka, čo ich bude potrebovať, tak si ho vezmú. Igor jej to vtedy sľúbil. A sľuby sa musia plniť. Aj teraz keď sa už všetko skončilo a Klárka už zo psíka radosť mať nebude.

Nemohol sa dočkať až sa kolotoč dokrúti. Len čo zastal, vyskočil z neho a bežal smerom ku stánku kde bol psík. Podišiel k nemu a kľakol si. Psík ako keby cítil, že mu chce pomôcť, prišiel ešte stále trasúc sa k nemu a oblizol mu ruku. Igor ho zobral do náručia a vstal. Pozrel sa smerom k oblohe a ticho zamrmlal: „Neboj sa, bude v dobrých rukách, o to sa postarám.“
Vyšiel na rušnú ulicu, čo najďalej od kolotočov, no už teraz vedel, že našiel svoje nové šťastie.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 4 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 6 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 15 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 maja52 29.12.2011, 0:29:21 Odpovědět 
   Do prózy moc nechodím, zcela vyjímečně, ale tvůj příběh mě zaujal. Jsem moc ráda, že jsem ho nepropásla, je skvělý. Ahojky.
 ze dne 29.12.2011, 18:24:46  
   VanillaSky: Díky maja... o to viac keď si sa zastavila aj keď moc prozu nečítaš.
 Aini 28.12.2011, 20:09:28 Odpovědět 
   Vivien, dávám jedničku bez váhání. Chyby již zmínil Šíma, ale mne oslovil text. Nevím proč na mne sugestivně zapůsobil, jako bych ten příběh už znala či co. Znamení, bylo to tak. Zrovna jako nyní - právě to mne vybízí k sepsání prožitku nedávného, malinko jinak, snad brzy konečně napíši zamýšlené - kočka. Jen najít vhodná slova...
Moc díky za popostrčení, a děj Tvého dílka je opravdu poutavě lidský! Přesto zavání tajemnem, v reálu...
1
1
 ze dne 29.12.2011, 18:23:02  
   VanillaSky: Už teraz sa teším na tvoje dielko. Som naň zvedavá. Nech sú k tebe múzy štedré. Díky moc za zastavenie, známku aj komentár.
 Šíma 28.12.2011, 16:37:32 Odpovědět 
   Zdravím.

Zprvu neurčitý rozhovor se pozvolna promění v příběh muže, který neuhlídal svou malou dcerku, která přepadla přes pouťovou atrakci a zabila se. Od té doby trpí pocitem viny, jeho život je v troskách a on touží jen po jednom, znovu být se svou dcerkou, i kdyby měl kvůli tomu zemřít. Líbí se mi závěr, skrze malého psíka se děj ubere zcela novým směrem a náš hrdina s nemocnou duší se začne starat o malé zvířátko, které se stane středem jeho života. Skoro to zní jako pohádka. Slovenskou gramatiku hodnotit nebudu, místy jsem zahlédl chybějící čárky v souvětích (spočítej si slovesa, popřípadě se mrkni, která část textu by se dala hodnotit jako "vložená věta" s doplňujícími informacemi, které čtenáři objasňují určité skutečnosti, aby byli lépe v obraze). Tož tak... Hezký večer a psaní zdar.
 ze dne 28.12.2011, 18:34:20  
   VanillaSky: Ďakukejm Šíma za komentár, známku, aj za rady. No áno, tie čiarky. Kam ich dať a kam už nie :)...
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
Jsi
Masožravka
Sestře a nám
Fantagiro
Zakázaná láska ...
Petra Vávrová
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr