obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska neotáčí světem."
F. Jones
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odi et amo 4 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 31.01.2012, 22:09  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Temnota. Nikde nič, len samá nekonečná temnota. A niekde z diaľky doliehajúce hlasy. Alebo možno len ich ozveny.
„Ako sa voláš?“
„Freddie.“
„Ja som Kaya.“
Žlté oči sa mihli popred ňu. Niečo ľahké jej dopadlo na hlavu. Opatrne predmet nahmatala. Klobúk.
„...láš?“
„Freddie.“
„Ja som Ka...“
Hlasy postupne zanikali v tej nekonečnej tme. Rovnako aj tie žlté oči sa začali vzďaľovať. Chcela načiahnuť ruku a chytiť toho záhadného tvora, ktorému patrili. Ale chytila len vzduch.
„Frieddie...“


Kaya doširoka roztvorila oči, posadila sa a dezorientovane sa rozhliadla okolo seba. Dlaňou sa dotkla hrude a cítila, ako jej srdce prudko bije. V hrdle jej vyschlo a každý nádych ju dráždil. Roztrasenou rukou sa načiahla po pohár vody, no dosiahla iba to, že ho prevalila.
Chvíľu jej trvalo, kým sa jej dych ustálil a jej myseľ už nezahaľoval závoj sna.
Až vtedy si poriadne uvedomila, že je vo svojej izbe a nie v nejakej temnej miestnosti. Bola v bezpečí. Za zatiahnutými závesmi už začal nový deň a jej izba nebola ponorená do tmy, ale len do príjemného šera.
Skryla si tvár do dlaní a zhlboka dýchala.
Nerozumela tomu, prečo sa jej ten sen sníval každú jednu noc. Nechcela mať nič spoločné s tou pochybnou skupinkou zvláštnych ľudí a obzvlášť nie so striebrovlasým mužom. Veď kto v jej veku má strieborné vlasy? A žlté oči? Nedávalo jej to zmysel. A hoci by aj mala pre to všetko nejaké vysvetlenie, boli to len fantázie a jej racionálne ja to odmietalo prijať. Ale tie žlté oči ju budú prenasledovať snáď celý život.
Kaya sa nadýchla a hoci bolo ešte skoro, rozhodla sa opustiť teplo postele a ísť do práce o niečo skôr. Po tom, čo na pár dní zmizla, mala šťastie, že ju šéf nevyrazil aj s dverami. Namiesto toho teraz musela pracovať nadčasy, čo Kayi veľmi neprekážalo. Aspoň mala menej času na premýšľanie o Frieddiem.

Život je už raz taký. Podkopáva nám nohy vo chvíľach, keď si myslíme, že stojíme pevne a neohroziteľne. Berie nám tých, ktorých milujeme. Možno, že sa očakáva, že s každým jeho úderom budeme silnejší, opak je však pravdou. A my s každým ďalším úderom stojíme neistejšie.
Tayna si tie slová v jeden pochmúrny večer zapísala do denníka a kedykoľvek mala pocit, že sa jej život rozpadá, nalistovala si ten citát.
Hoci si to nikdy nechcela pripustiť, hlboko vnútri Tayna ľuďom závidela. Závidela im ich krátke životy. Ľudia sú jediné bytosti na svete, ktoré si uvedomujú svoju pominuteľnosť. Vedia, že v živote majú jednu jedinú istotu – smrť. A práve to dáva ich životu čaro, presne to čaro, ktoré chýbalo Tayne.
Tayna nikdy nezdieľala Freddieho lásku k ľuďom, ani Mattyho detskú bezstarostnosť a dokonca ani Simonov optimizmus, že ich čaká skvelý život, len ešte nenastala tá správna chvíľa. Tayna pochybovala, že pre nich bolo nejaké miesto na tomto svete. A ak aj bolo, určite to nebol svet ľudí.
Jej životom sa prepletala červená stužka nenávisti. Nenávidela svoj život, nenávidela to, čím bola, nenávidela ľudí a nenávidela, že sa musí ukrývať. A jediné, po čom naozaj túžila, bol pokoj.
Tayna si sťažka povzdychla. Ležala na posteli vo svojej izbe a pred sebou mala svoj denník, ktorý ju sprevádzal jej dlhým životom. Len v ňom tak listovala a občas sa na niektorom dni zastavila. A keď sa dostala na samý začiatok denníka, smutne sa pousmiala.
Prečo už necítila to, čo vtedy? Verila, že svet patrí aj im. Ale teraz už neverila v nič také naivné. Už bola unavená z toho všetkého, z hľadania a strácania, z nádeje a zo sklamania. A celý život sa pýtala samej seba jedinú otázku: Kam patrím?
Zabuchla denník a skryla ho pod matrac. Opatrne vstala, podišla ku skrini a chvíľu sa prehrabávala v tej malej kope oblečenia, až kým nenašla, čo hľadala. Malú drevenú truhlička, ktorej vybrala akúsi bylinku.
Tayna sa vrátila k posteli, sadla si na zem a chrbtom sa oprela o posteľ, schytila fľašu nedopitého červeného vína a bylinku rozdrobila do vína.

Hlasná hudba, z ktorej jej dunelo v ušiach, blikajúce svetlá ju mierne oslepovali a na jej noc útočila zmes cigariet, potu a iných zvláštnych vôní. Všade naokolo nej sa hmýrili rôzni ľudia a ruky neznámeho muža na jej bokoch ju nútili hýbať sa do rytmu hudby.
Tayna netušila, ako sa ocitla práve na takomto mieste. Medzi tými, ktorých nenávidela. V krvi jej prúdila zmes vína a bylinky a to otupovalo jej zmysly, jej myseľ. Jej oči už dávno nemali nenápadnú hnedú farbu, namiesto toho pripomínali ohnivé plamienky. Ale našťastie v tej tme a v tom stave, v akom boli ľudia naokolo nej, si to nikdy nevšimol.
Tmavovláska sa usmiala, no nebol to príjemný úsmev. Jednému by z neho prešiel mráz po chrbte.
Muža, ktorý s ňou tancoval, chytila za ruku a jemne ho potiahla k sebe, aby ju nasledoval von z klubu. Vyšli zadným vchodom a ocitli sa v tmavej prázdnej uličke.
„Už som si začínal myslieť, že...“ Muž však nestihol dopovedať, čo chcel.
Tayna sa k nemu otočila, s rukami na jeho hrudi ho pritlačila chrbtom k stene a než stihol niečo urobiť, tvrdo ho pobozkala na pery.
„Wow,“ šepol muž, keď sa od neho odtiahla. Aj to len na pár milimetrov. Dotýkali sa nosmi a ich dych sa miešal.
A vtedy si všimol niečo, čo na tom celom nehralo. Tmavovláskine oči žiarili ako plamene a dokonca mali aj úplne rovnakú farbu. V jeho očiach sa objavil odtieň strachu a pokúsil sa Taynu od seba odstrčiť. Bola však silnejšia ako on a ani s ňou nepohol.
„Čo, do pekla, to...“ Opäť mu nebolo dovolené dokončiť vetu.
Tayna sa na neho len uškrnula, pravou rukou mu zovrela hrdlo a muž na ňu zdesene hľadel. Znovu sa pokúsil ju od seba odstrčiť, snažil sa uvoľniť jej zovretie, ale s každou sekundou mu síl ubúdalo a jeho pľúca zápasili čo i len o kúsok kyslíka. Jeho boj o život bol márny.
Nakoniec sa z jeho oči vytratil lesk, jeho telo ochablo a srdce prestalo biť. Až vtedy o neho Tayna ustúpila a nechala jeho bezvládne telo skĺznuť na chladnú zem.
Jej srdce prudko bilo, mala pocit, že chce vyskočiť z hrude, dýchala rýchlo a krátko a mala pocit, že celý svet sa s ňou točí.
Neveriacky hľadela na muža, jeho mŕtve oči ju ešte stále sledovali. Tayna vydesene ustupovala dozadu, až sa potkla o vlastnú nohy a spadla na zem.
„Čo som to spravila?!“ Vydýchla vydesene.
Celé jej telo sa triaslo, stiahlo jej žalúdok a mala pocit, že každú chvíľu odpadne. A jej hlavou sa hnala jediná myšlienka.
Musím vypadnúť!

Keď na druhý deň zišla do kuchyne, bola presvedčená, že minulá noc na nej nezanechala žiadne stopy. Tvárila sa rovnako nezaujato ako vždy, oblečená v rovnakom oblečení ako v iné rána.
Nikto by nepovedal, že zabila človeka. Tayna to však vedela a jeho oči ju prenasledovali nech robila, čo robila. No najhoršie bolo, že ju netrápilo to, že zobrala život nevinnej bytosti. Bála sa toho, že ju odhalia, že odhalia celú jej malú rodinu. Nechcela, aby kvôli nej museli utekať niekam inam.
V kuchyni sedel Freddie a mračil sa na noviny. Tayna si naliala do hrnčeka kávu a chcela odísť skôr, ako by sa dostala do konfrontácie so striebrovlasým mužom.
„Tayna?“
Neskoro. Stihol to ešte predtým, než sa dostala k dverám. Tayna sa otočila na pätách a neochotne podišla k stolu, za ktorým Freddie sedel. Nepovedala nič, len sa na neho zadívala a mierne nadvihla obočie.
„Máš niečo spoločné s týmto?“ Opýtal sa a posunul pred ňu noviny.
Tayna sa mierne predklonila a na chvíľu mala pocit, že jej srdce vynechalo úder. Z titulnej stránky novín sa na ňu usmieval muž, ktorého včera v noci zabila a slová nad fotkou hlásali: Mladý muž zavraždený včera v noci!
„Tayna?“ Zo šoku ju prebral až hlas Freddieho.
Zhlboka sa nadýchla a pozrela mu priamo do očí, aby u neho nevzbudila žiadne podozrenie. Dokonca sa zvládla aj bezstarostne usmiať. „Nie, nikdy som ho nevidela.“
„Kde si bola včera?“
„Bola som sa zabaviť.“
„Zahŕňa tvoja zábava vraždenie nevinných ľudí?“
Tayna na neho neveriacky pozrela. „Nie,“ odvetila a odpila z kávy. „Je mi ľúto, Freddie, máš nesprávnu osobu.“


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 13 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 31.01.2012, 22:08:38 Odpovědět 
   Zdravím.

Další díl je tady... Četl se hezky (i s onou snovou částí). Tví hrdinové žijí jako bytosti z masa a kostí, mají své pocity, přemýšlejí, sní, a podobně. Jakoby obě hrdinky pochybovaly, zda jsou ve správném čase na správném místě. Navíc Tayna dopustila, aby ji ovládly její "zvířecí pudy" a zabila mladého muže, možná z potěšení, čímž ohrozila své druhy. Nebude právě ona strůjcem budoucích problému (protože se nedovede ovládat)? Freddie se zdá být jiný (jak jen monstrum dokáže být). Uvidíme, jak se příběh o lidech a "netvorech" bude vyvíjet a kam se jejich osudy budou ubírat (jak je jako autorka zamícháš a předvedeš svým čtenářům onen podivný tanec vášně a možná i lásky). Nakonec i Taynu přepadla po požití oněch drog (či bylinek) podivná vášeň. Jeden by řekl: Klasika. Já neříkám nic a počkám si, rád se nechám překvapit. Slovenskou mluvnici nehodnotím... Hezký večer přeji! ;-)
 ze dne 06.02.2012, 12:24:15  
   Mon: Ďakujem :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
O bílém verši
Charles
ŠLENDRIÁN
Johannes Faustus
Cíga, láska, sm...
Polly
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr