obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Odi et amo 5 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 10.02.2012, 22:37  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Bol by to jeden z tých obyčajných večerov. Takých, čo už zažila nespočetne veľa až sa jej všetky postupne začali zlievať a keby sa jej niekto opýtal, čo sa stalo v ten a ten večer, nevedela by. Bol by ten presne taký večer, kedy trčala v práci a mala pocit, že hodinky na stene sa rozbili a točili nesprávnym smerom. Večer, keď v ružovej uniforme čašníčky čapovala ďalšiu rundu svetlého piva pre robotníkov, sediacich v boxe pri dverách.
Ale –bohužiaľ alebo našťastie- stereotypnú šnúru nudných večerov pretrhol práve ten dnešný a zásluhu na tom mala záhadná žena, ktorá sedela na druhom konci baru a pripíjala si s už mierne spoločensky unaveným mladíkom.
Kaya si nemohla pomôcť a celý večer tú ženu kútikom oka pozorovala. Odprisahala by, že okolo tej ženy sa vznášala tá istá aura ako okolo Freddieho. A práve vďaka tomu si pri každom pohľade na ženu spomenula na toho striebrovlasého muža.
Túžila zistiť, o čom sa tí dvaja rozprávajú, ale bola príliš ďaleko a slová, čo si medzi sebou vymieňali takmer šepkali. Napadlo jej aj to, že by sa ženy na Freddieho rovno opýtala, ale po pár sekundách si mala chuť dať facku za také myšlienky. Akoby nestačilo, že ju jeho žlté oči a hlas prenasledovali v snoch.
Položila čerstvo načapované pivá na tácku, aby ich mohla Beth, ďalšia čašníčka, ktorá dnes trpela spolu s ňou, odniesť robotníkom.
Kaya uprela opäť pohľad na ženu, ktorá sa práve schuti smiala na niečom, čo ten mladík povedal. Kaya sa mierne zamračila, lebo z toho, čo videla mala zvláštny pocit. Z tej ženy vyžarovalo niečo zvláštne. Cítila niečo podobné, ako keď videla Freddieho, ale pri ňom je žalúdok nezvierali obavy. Čím dlhšie ženu pozorovala, tým si bola viac a viac istá, že patrí do tej istej skupiny ľudí – tvorov – bytostí – jednoducho patrila tam, kam patril Freddie.
„...ya. Kaya!“
Strhla sa a prekvapene zažmurkala na Beth, ktorá stála pred ňou aj s táckou plnou prázdnych pohárov.
„Stalo sa niečo?“ opýtala sa jej Beth, kým ukladala poháre na bar.
Kaya len pokrútila hlavou, ešte naposledy pozrela smerom k žene a mladíkovi a potom sa radšej sústredila na prácu. Mala šťastie, že žena a mladík boli tak veľmi zaujatí jeden druhým, že si nevšimli, ako na nich pozerá.
Tesne pred polnocou sa mladík zdvihol zo stoličky, zaplatil Beth za seba aj za ženu a spoločne odišli do noci. Ešte než stihla žena prekĺznuť dverami von, obzrela sa smerom k baru a Kaya zachytila jej pohľad. Kaya zostala stáť na mieste ako obarená.
Oheň v očiach tej ženy videla celkom jasne, potom ale žmurkla a keď sa znovu pozrela na ženu, jej oči boli hnedé. Žena na Kayu žmurkla a odišla. Kaya ich pohľadom sledovala, až kým jej nezmizli z dohľadu.

Keď sa za posledným zákazníkom, ktorý tackavým krokom zamieril domov, zavreli dvere, Kaya si unavene vydýchla. Podišla k dverám a zamkla ich, aby ich už neprekvapil žiaden neskorý návštevník.
Z kuchyne, kam sa vytratila Beth, k nej doliehal zvuk tečúcej vody a štrngot riadu. A Kaya usúdila, že aj ona by sa mala pustiť do upratovania, ak sa chce domov dostať pred svitaním.
Po celý čas, čo chodila od stola k stolu, zbierala špinavé poháre a utierala stoly, premýšľala o tej záhadnej žene.
Vtedy, keď sa prebrala v ich úkryte, na vlastné oči videla malého chlapca s červenými očami a potom počula hlasy muža a ženy. Mohla to byť tá istá žena, ktorá pred polnocou odišla z reštaurácie v spoločnosti nič netušiaceho mladíka? A prečo vlastne a kam šla s tým mužom? Z Freddieho správania jej bolo jasné, že s ľuďmi nechce mať nič spoločné.
Kaya sa zamračila. S ľuďmi. Opäť sa v myšlienkach dostala do slepej uličky. Nepremýšľala o Freddiem ako o človeku.
Utrela posledný stôl, zdvihla tácku s prázdnymi pohármi a vrátila sa k baru, kde začala poháre prekladať do umývadla. S hlavou sklonenou umývala poháre, zopár pramienkov sa jej uvoľnilo z pevného uzla a teraz jej vo vlnkách padali do tváre.
Náhle ju prepadol zvláštny pocit, akoby ju niekto pozoroval. Chcela si v mysli vynadať, že je paranoidná, ale nedalo jej to a zdvihla hlavu, aby pre istotu skontrolovala, či sa v reštaurácii nepozabudol nejaký opilec.
V tom momente však zvýskla, pohár, ktorý držala v ruke jej vypadol, dopadol na podlahu a roztrieštil sa na drobné kúsky.
„Kaya?!“ ozval sa z kuchyne hlas Beth a podľa ozveny krokov bolo jasné, že Beth mieri k dverám zistiť, čo sa stalo.
„S-som v poriadku!“ zakričala jej Kaya bez toho, aby odtrhla pohľad od striebrovlasého muža, ktorý stál za barom. Bolo jej jasné, že tým Beth nepresvedčila. Bez váhania sa nahla k nemu a s rukou na ramene ho donútila skrčiť sa za bar, aby ho Beth nevidela.
„Kaya?“ ozvalo sa jej za chrbtom a ona sa prudko otočila s nervóznym úsmevom na tvári.
„Som v poriadku,“ zopakovala svoje predošlé slová a nie práve presvedčivo sa zasmiala. Beth ju chvíľu zamyslene sledovala, ale nakoniec len pokrútila hlavou a vrátila sa do kuchyne.
„Čo tu robíš? Myslela som, že som zamkla.“ podráždene šepla smerom k Freddiemu, ktorý sa opäť vystrel a teraz ju pozoroval čokoládovými očami.
„Zamkla si,“ prehovoril úplne pokojne a Kaya na neho neveriacky zazrela.
„Tak potom ako si sa...“ zarazila sa v strede vety a len mávla rukou. „Vieš, čo... Zabudni na to. Nič som sa nepýtala.“
Freddie mierne nadvihol obočie, ale slovne nič nekomentoval a Kaya sa k nemu opäť ponad bar nahla.
„Nesmieš tu byť,“ povedala šeptom. „Musíš odísť.“
„Chcem sa ťa na niečo opýtať,“ nedal sa odplašiť. „Niekoho hľadám a...“
„Pozri, Freddie, pomôžem ti, ale nie teraz,“ prehovorila zničene Kaya. „Musím to tu dokončiť a hlavne ty tu nemáš čo robiť. Končím o polhodinu...“
„Počkám,“ prerušil ju Freddie a Kaya nestihla nič viac povedať, lebo v tej chvíli sa otočil a vypochodoval z reštaurácie dverami, ktoré mali byť pôvodne zamknuté.
Kaya rýchlymi krokmi podišla k dverám a opäť ich zamkla. A radšej ani nepremýšľala nad tým, ako sa Freddie dostal dnu.

Keď Kaya vyšla z reštaurácie a starostlivo za sebou zamkla, odtrhol sa od steny, o ktorú sa dobrú polhodinu opieral. Kaya už na sebe nemala ružovú rovnošatu, ktorá sa podľa Freddieho vôbec nehodila k jej osobnosti, ale namiesto nej obyčajné rifle roztrhnuté na kolenách a mikine a Freddiemu tak pripomenula deň, keď ju videl prvýkrát v parku na lavičke.
„Tak. Koho hľadáš?“ opýtala sa ho, keď zastala pár krokov pred ním a skúmavo sa zahľadela do jeho tváre.
„Ženu. Asi tak v tvojom veku. Tmavé vlasy, hnedé oči, ...“ Začal jej opisovať Taynu bez toho, aby jej musel povedať niečo bližšie. Dúfal, že to bude stačiť, ale keď to vyslovil nahlas, uvedomil si, že ten popis pasuje na milión iných žien v tomto meste.
Všimol si, ako ho Kaya zamyslene pozorovala a mal pocit, že vidí až do hĺbky jeho duše.
„Je jedna z vás, však?“ Prehovorila nakoniec ona a Freddie sa pri tých slovách zamračil.
„Jedna z nás?“ Opýtal sa jej a musel vynaložiť veľa snahy, aby tá otázka znela nevinne.
Kaya prevrátila očami, akoby vedela niečo viac, ako on. „No tak, Freddie, nie som hlúpa,“ rozhodila podráždene rukami a Freddie pre istotu ustúpil o krok.
„Patrí k... Je to moja dobrá priateľka.“
Dievča pred ním si prekrížilo ruky na hrudi a veľavýznamne nadvihlo pravé obočie. „Čudná aura, ohnivé oči,“ ozvala sa ona, keď on mlčal. „Odišla tesne pred polnocou s nejakým mužom.“
Freddie sa zase zamračil. Kaya vedela viac než bolo potrebné, aby nejaký človek vedel, ale nedalo sa s tým už nič robiť. Koniec koncov to bola jeho chyba, že ju zamiešal do ich životov. Teraz ale musel vyriešiť problém s Taynou, ktorá sa opäť vytratila zabávať.
„Nevšimla si si, kam...“ Chcel sa opýtať, ale bol opäť prerušený.
„Freddie!“
On aj Kaya sa otočili smerom, odkiaľ k nim utekal malý chlapec.
„Freddie! Našli sme ju!“ kričal chlapec už z diaľky a Freddiemu neunikol jemný odtieň paniky v jeho hlase, preto sa ihneď rozbehol k Mattymu, nedbajúc na to, že je tam aj Kaya, sa k nemu zohol.
„Kde?“ naliehavo pozrel na chlapca, ktorý len ukázal do jednej z uličiek.
„Ostaň tu,“ prikázal mu Freddie a ešte predtým než sa rozbehol preč, otočil sa ku Kayi, ktorá stále stála na tom istom mieste a pozorovala ho. „Mala by si ísť domov, Kaya.“

Keď Freddie zmizol v jednej z uličiek a ona tam zostala spolu s chlapcom, nevedela sa rozhodnúť, čo robiť. Na jednej strane nechcela mať s nimi nič spoločné, už jej bohato stačilo to, čo sa stalo doteraz, ale na druhej strane ju to ťahalo za Freddiem.
Pohľadom zablúdila k malému chlapcovi, ktorý stál pár metrov pred ňou a tiež nerozhodne prešľapoval na mieste.
Kaya frustrovane rozhodila rukami a rozbehla sa do uličky, v ktorej predtým zmizol Freddie. Keď sa ale dostala do blízkosti chlapca, pohotovo ju chytil za ruku a na jej veľké prekvapenie ju zastavil.
„Čo?“ Šokovane na neho pozrela, keď si uvedomila, že je silnejší ako ona a nemá dosť síl, aby sa vymanila z jeho zovretia.
„Freddie povedal, že máš ísť domov,“ pripomenul jej chlapec a zadíval sa na ňu veľkými očami.
Kaya sa zahmýrila na mieste a pokúsila sa druhou rukou uvoľniť chlapcov stisk. „No tak, pusti ma, bolí to,“ prehovorila.
Malý chlapec na ňu prekvapene pozrel a ihneď ju pustil, akoby sa zľakol, že jej naozaj ubližuje. Kaya na neho prekvapene zažmurkala, ale zo šoku sa spamätala rýchlo, lebo si uvedomila, že je opäť voľná a rozbehla sa preč.
„Nechoď tam!“ zakričal za ňou chlapec, ale ona ho nepočúvala. Prebehla prázdnou uličkou a zabočila za roh. A vtedy pochopila, prečo chcel Freddie, aby Matty zostal mimo toho všetkého.
V tmavej uličke si všimla ženu z reštaurácie, Freddie a ďalší muž ju pridržiavali o stenu budovy. Držali ju každý za jednu ruku a napriek tomu, že boli už na prvý pohľad silnejší ako ona, mali problém ju udržať. Žena sa hmýrila, kopala, pokúsila sa Freddieho uhryznúť. Pri nohách ležala akási dýka s čepeľou špinavou od krvi.
„Tayna, upokoj sa,“ prehovoril pokojným hlasom fialovovlasý muž, ale žena ho nepočúvala. Kaya počula, ako obaja muži žene niečo hovoria, ale prestala sa sústrediť na ich slová, lebo jej pozornosť zaujalo niečo iné. Na druhej strane, oproti trojici, ležal na zemi muž. Mladík, s ktorým tá záhadná žena odišla.
Nehýbal sa a zdalo sa, že ani nedýcha. A kaluž krvi okolo neho bola odpoveďou na otázku: prečo? Jeho telo ležalo na zemi v čudnej, neprirodzenej polohe.
Kaya zalapala po dychu a tým na seba upozornila trojicu. Obaja muži a žena sa pozreli jej smerom. A to bola chyba, lebo žena využila chvíľku ich nepozornosti a odsotila ich od seba silou, ktorú by podľa Kayi ani nemala mať.
„Uteč!“ zakričal na ňu niekto, ale nestihla sa pohnúť. Možno z toho šoku, čo videla a možno len jednoducho nebola dostatočne rýchla.
Žena sa k nej prihnala, chytila ju za ruku a prudko ju sotila o stenu, ku ktorej bola predtým pritlačená ona.
„Tayna!“ ozval sa neznámi hlas.
„Kaya!“ zakričal Freddie.
Kayi náraz vyrazil dych a než stihla žmurknúť pocítila ostrú bolesť. Zalapala po dychu a zakašľala. Žena sa na ňu uškrnula a posledné, čo si na nej stihla Kaya všimnúť boli jej oči, ktoré žiarili ako nejaký oheň. Potom ženu od nej niekto odtiahol.
Kaya sa zosunula na zem. Bolesť, ktorú cítila bola priam neznesiteľná. Dýchanie bolo pre ňu čoraz náročnejšie a svet sa jej začal strácať v tme.
„Kaya,“ oslovil ju Freddie a ona neochotne pootvorila oči. Jeho tvár bola tak blízko jej, že cítila ako ju jeho dych šteklí na krku. Nežne ju pohladil po líci a ona sa len slabo pousmiala.
„Budeš v poriadku,“ šepol jej, ale Kaya tomu veľmi neuverila. V jeho hlase počula obavy, strach a odtieň paniky. Cítila, ako jej niečo vytiahol z brucha a hneď na to pritlačil svoju daň na ranu. Skĺzla pohľadom dole.
Krv. Všade bola krv. A pri jeho nohách zbadala dýku. Vtedy jej to celé doplo. Bola to jej krv a Freddie sa snažil zastaviť krvácanie. To preto tá bolesť, to preto sa cítila čoraz slabšie a len s vypätím síl držala oči otvorené.
„Pochybujem,“ šepla.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 6 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 10.02.2012, 22:37:24 Odpovědět 
   Zdravím.

Takto to dopadá, když si někdo nedá říct a plete se mezi "příšery". Zvědavost se mnohdy nevyplácí, uvidíme, jak to s mladou servírkou dopadne... Ovšem také Tayna si nedala říci a zdá se, že z nějakého důvodu je vysazená na mladé muže, kterým snad díky vlastnímu potěšení nebo nezřízeným pudům bere život. Nepřivede tak "ke svým lidem" přílišnou pozornost? Uvidíme, jak se povede nejen hlavní hrdince, ale i představitelům "těch jiných", kteří na první pohled nepatří do "našeho světa". Přežije to Kaya, nebo zemře? Nejspíš přežije, protože jinak by příběh nemohl pokračovat! Všiml jsem si minimálně jedné chybějící čárky a v jednom místě načaté myšlenky, která není dokončena. Pokud bys chtěla dotyčné pasáže vypsat, musel bych si text znovu přelouskat (čas mne bohužel tlačí a já mám další povinnosti). Místy bych textík "dopiloval" (více si s ním pohrál), slovenskou gramatiku nehodnotím. Příběh pokračuje zajímavě, počkám si a nebudu spekulovat nad případným směrem vyprávění (kudy se děj vydá). Hezký večer a psaní zdar.
 ze dne 06.03.2012, 0:21:25  
   Mon: Ďakujem za publikáciu a vyčerpávajúci koment :)
 ze dne 10.02.2012, 22:40:55  
   Šíma: P.S. A pozor na překlepy, "tiskařští šotci" nikdy nespí! ;-)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
BĚŽEC
Tilda
Kde slunce nesv...
Gabriel Kataur
BARIKA
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr