obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kvalitní kniha je klíčem k nekonečné říši čtenářovy vlastní fantazie."
Pavel Sečkář
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odi et amo 6 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 07.03.2012, 12:25  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Píp. Píp. Píp.
Nepríjemný do nekonečna sa opakujúci zvuk prenikol až do jej hlbokého spánku a prinútil ju vrátiť sa späť do reality. Nebolo to prvýkrát, čo ju to zobudilo zo sladkého spánku, v ktorom ju nič nebolo, v ktorom nemusela o ničom premýšľať.
Neodvážila sa otvoriť oči, lebo z predošlej skúsenosti vedela, že to nie je dobrý nápad a jej hlava by ihneď protestovala. Jej telo sa postupne prebúdzalo a Kaya zastonala, keď sa ňou prevalila vlna bolesti.
Nakoniec predsalen pootvorila oči a to len preto, aby skontrolovala, či je v miestnosti sama. Kreslo vedľa jej postele zívalo prázdnotou tak ako väčšinu času. Niekedy v noci mávala pocit, že pri nej niekto je, že ju niekto drží za ruku a keď pootvorila oči, všimla si charakteristické strieborné vlasy. Ale vždy keď sa ráno zobudila, po Freddiem nebolo ani stopy. Kaya si pomaly začínala myslieť, že to všetko bol výplod jej liekmi nadopovanej mysle.
Kaya zničene vzdychla. Trčala na tej posteli už druhý týždeň a nevedela sa dočkať dňa, kedy ju prepustia. Ale zdalo sa to len ako sen noci svätojánskej. Lekár na jej prosby nereagoval a na otázky odpovedal vyhýbavo. Keby bola schopná chodiť samostatne, už dávno by sa vytratila domov.
Nenávidela nemocnice. Už odmala sa bála tých pánov a dám v bielych plášťoch, ktorí sa tvária, že ich zaujíma, čo sa s ňou stane. Neverila im. Neverila nemocniciam. Veď ako sa niekto má cítiť dobre v miestnostiach s prázdnymi stenami, kovovými posteľami a keď okolo neho je viac prístrojov ako ľudí. Kaya bola presvedčená, že nemocnice nemali tú správnu atmosféru na to, aby sa tu ľudia cítili dobre a ak sa človek necíti dobre, ako sa potom môže vyliečiť?
Opatrne sa posadila a otrávene sa rozhliadla po chladnej miestnosti, v ktorej bola uväznená. Skryla si tvár do dlaní a dúfala, že keď znovu otvorí oči, bude doma. Ale tak ako predtým, ani teraz sa jej prianie nesplnilo.
Dvere do jej izby sa nehlučne otvorili a dnu vkĺzla vysoká postava. Kaya prekvapene stočila pohľad k dverám. Bola neskorá noc a sestričky by určite o takejto hodine nepustili k pacientom nijakého návštevníka.
Šokovane zažmurkala, keď v tme rozoznala známu postavu mladého muža, ktorý sa perfektne nehodil do jej sveta. Najskôr si myslela, že sa jej to všetko znovu len zdá, ale výraz na Freddieho tvári ju presvedčil o opaku. Jej predstava by sa netvárila, akoby ju niekto prichytil pri nejakom zločine.
„Takže nie som blázon,“ prehovorila do ticha s pobaveným úsmevom, aby odľahčila celú situáciu.
Zdalo sa, že Freddie by sa najradšej znovu vyparil. Nakoniec ale podišiel k nej a sadol si do kresla pri jej posteli. „Ako sa cítiš?“
„Akoby ma prešlo niekoľko buldozérov,“ odpovedala úprimne a keď si na jeho tvári všimla previnilý výraz a v jeho očiach starosti, len zničene vzdychla. „Mám sa dobre, ale najlepšie by som sa mala, keby som tu nemusela trčať.“
„Starajú sa tu o teba.“
„Áno, na to nemocnice sú,“ pokrčila plecami, lebo sa nechcela hádať. A čo by tým vyriešila, keby mu povedala, ako to tam strašne nenávidí a že chce odtiaľ čo najskôr vypadnúť?
Náhle zdvihla hlavu a zamyslene sa zahľadela na striebrovlasého muža. Freddie jej pohľad opätoval a zrejme si všimol plamienky v jej očiach, lebo mierne nadvihol obočie. „Čo sa deje?“
„Vezmi ma odtiaľto preč.“ Prosebne šepla, akoby sa bála, že ju začuje aj niekto iný. „Prosím, vezmi ma ku mne domov.“
„To nemôžem,“ odmietol bez mihnutia oka, prekrížil si ruky na hrudi a okolo neho sa vznášala aura absolútneho odmietnutia.
Kaya ale nemala v pláne vzdať to. Ak to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom. Chvíľu sa snažila presvedčiť prosbami, milými slovami, hádzala na neho psie oči, nič však nepomáhalo. Freddie stoicky sedel v kresle a nad jej prosbami len krútil hlavou.
„Vezmi ma preč, dĺžiš mi to!“ prehovorila nakoniec.
„Oh, naozaj? A za čo?“ nedal sa len tak ľahko zastrašiť.
„Kvôli tvojej kamarátke som skoro zomrela,“ pripomenula mu Kaya.
Freddie sa zamrvil na mieste, zrazu bola stena za Kayou zaujímavejšia a v jeho očiach sa odrážala zmes smútku, obáv a viny.
„To by si skôr mala hovoriť Tayne,“ povedal potichu, „a skôr ty dĺžiš mne, druhýkrát som ti zachránil život.“
„Oh, no tak, Freddie,“ prosebne sa na neho zadívala. „Už tu trčím dva týždne, ak tu budem ešte dlhšie zbláznim sa a kvôli tomu si mi predsa život nezachraňoval.“
Po jej slovách nastalo medzi nimi ticho. Dívali sa jeden na druhého a Kaya videla ako z Freddieho tváre postupne opadá maska odmietania. Vo chvíli, keď uhol pohľadom, vedela, že vyhrala.
„Dobre, ale po tomto pôjde každý z nás svojou cestou a všetko, čo si videla, čoho si bola svedkom, si necháš pre seba,“ navrhol Freddie a nastavil k nej pravú ruku.
Kaya ju bez váhania prijala. „Osud ovplyvníš,“ žmurkla na Freddieho a jemne stisla jeho ruku.
Nepovedal na to nič, ale bolo ťažké prehliadnuť jeho úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári po jej slovách.

Od noci, kedy pomohol Kayi utiecť z nemocnice, sa ich cesty nepreťali. Prešli dni, týždne a on ju nestretol. Občas keď prechádzal okolo reštaurácie, kde Kaya pracovala, neodolal a nahliadol dnu, ale potom si uvedomil, že nie je možné, aby po takom zranení bola v práci. A keď si myslel, že by už mohla byť zdravá a v práci, reštaurácii sa radšej vyhol veľkým oblúkom.
Freddie mal iné starosti, ako smrteľníčku, ktorá si svojim svojským spôsobom našla cestu do jeho srdca. Ich malá skupinka bola rozhádaná. Po incidente spred niekoľkých týždňov držali Taynu v zajatí a jej sa to samozrejme nepáčilo. Freddie vedel, že takto to nevyrieši, ale neustále opakoval, že je to len dočasné riešenie. Kým sa Tayna nezačne správať opäť normálne.
Stratený vo vlastných myšlienkach kráčal parkom, ktorý bol plný ľudí. Malé deti behali naokolo, rodičia ich starostlivo pozorovali a mladé páriky sedeli na lavičkách.
„Hej, záhadný muž,“ ozvalo sa mu za chrbtom a on sa nemusel ani otáčať, aby vedel, kto za ním stojí. Ten hlas by spoznal hocikde a hocikedy.
„Naše cesty sa nemali viac skrížiť,“ pripomenul jej, keď sa k nej otočil.
Kaya stála pár krokov pred ním, oblečená v mikine, v ktorej ju videl prvýkrát. Tmavé vlasy mala zopnuté v pevnom cope a pery sa jej zvlnili v pobavenom úsmeve.
„Osud neovplyvníš,“ uškrnula sa na neho a Freddie sa neubránil úsmevu.

Sedela na lavičke s nohami skrčenými a pritiahnutými k hrudi. Rukami objímala kolená, o ktoré sa podopierala bradou a zelenými očami pozorovala niečo v diaľke. A on sedel vedľa nej, tvárou otočený k nej a pozoroval ju.
Nerozumel tomu. Niečo ho k nej ťahalo, bola ako nejaký magnet, od ktorého sa nevedel odpútať. Vyhýbal sa jej, držal si odstup a naivne si myslel, že sa takto vyhne stretnutiu s ňou. Ale ona si napriek tomu všetkému cestu k nemu našla.
On bol monštrum, ktorému záležalo na ľuďoch. Ona bola človek, ktorý ľudí nenávidel. Ale mala v sebe niečo, čo ho k nej pripútalo a bolo nemožné vymazať ju zo života. Myslel na ňu od ich prvého stretnutia.
Bola iná. Iná ako ľudia. Iná ako monštrá. Z jeho pohľadu nepatrila ani tam, ani tam. Ale ak nepatrila k ľuďom, ani k monštrám, kam potom patrila?
„Si iná,“ prehovoril nakoniec a Kaya sa schuti zasmiala.
„Samozrejme, že som iná. Som človek.“
Pokrútil hlavou. „Nie,“ namietol, „si iná.“
„Ako iná?“ so záujmom sa k nemu otočila a zahľadela sa na jeho tvár ako na obal nejakej knihy, z ktorého chcela vyčítať, čo je v jej vnútri.
„Neviem,“ odpovedal váhavo, „len...si iná.“
Usmiala sa, keď tretíkrát zopakoval to isté a postavila sa z lavičky. „No, budem to brať ako kompliment.“
Prekvapene na ňu pozrel, lebo nevedel, či ju urazil a preto odchádza, alebo v tom bolo niečo iné. Bez problémom sa rozprávali o všetkom možnom a samého ho prekvapilo, že medzi nimi vládla pokojná atmosféra, hoci mu bolo jasné, že Kaya vedela o tom, čo Freddie a jeho skupina sú.
„Musím ísť,“ vysvetlila, keď si všimla jeho zmätený výraz. „Môj šéf si, bohužiaľ, nemyslí, že som dostatočne iná, aby som nemusela chodiť do práce.“ Odmlčala sa na malú chvíľu. „Daj si pozor,“ doplnila s úsmevom a zakývala mu na rozlúčku.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 16 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 07.03.2012, 12:24:44 Odpovědět 
   Zdravím.

ON jí opět pomohl a ONA přežila. Svět monster se zde stále kříží se světem lidí a dokud někteří z NICH nepochopí, že nemůžou zabíjet jen tak "pro zábavu", budou následovat jen problémy. Tento díl je malinko "slepovací", končí neurčitě (nejspíš nejde o konec příběhu), spíš končí jedna epizoda a začne další. Uvidíme. Slovenskou gramatiku nehodnotím. Hezký den a psaní zdar!

P.S. "žmurkla" Hm... Pekné! ;-))) Slovenčina sa mi páči!
 ze dne 08.03.2012, 19:09:57  
   Mon: Zdravíčko :)
Opäť raz ďakujem za koment a publikáciu.
...alebo kým nepochopia, že ich osudy sa len tak ľahko nerozmotajú :)
"žmurkla"...to slovíčko sa páči aj mne :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
Lukášův život
AnnaSova
Prosím, nevhazu...
Salor
Nic není jisté ...
Miss Rebeka
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr