obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Když chce osud někoho zničit, udělá z něho hlupáka."
Publilius Syrus
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odi et amo 7 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 25.03.2012, 12:24  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

„Prečo sme tu?“ prekvapene zažmurkal na Kayu, keď za nimi zavrela dvere od svojho malého bytu, kam ho v ten večer bez vysvetlenia zaviedla a on ju bez premýšľania nasledoval.
Kaya sa neubránila úsmevu pri pohľade na mladého striebrovlasého muža, ktorý sa nervózne rozhliadal naokolo.
„Buď toto alebo krčma,“ bezstarostne pokrčila plecami. Odkopla svoje botasky do kúta a zamierila do kuchyne. Cestou nezabudla chytiť Freddieho za rameno a potiahnuť ho so sebou.
„Krčma?“ mladík mierne nadvihol obočie a zo stoličky, kam ho Kaya posadila, pozoroval dievča, ktoré teraz stálo pred otvorenou chladničkou a niečo v nej hľadalo.
„Vážne, Freddie, ešte raz sa ma opýtaš na niečo banálne a naozaj si budem myslieť, že nie si z tejto planéty,“ odvetila Kaya bez toho, aby sa na Freddieho pozrela. Pomaly si zvykala, že Freddiemu bolo treba niektoré veci vysvetliť viac ako iným ľuďom a nikdy si nenechala ujsť príležitosť podpichnúť ho kvôli tomu. A keďže Freddie všetky jej fantazijne vysvetlenia o tom, čo sú on a jeho partička zač, vytrvalo popieral, nechala Freddieho byť...Freddiem.
Vybrala z chladničky plechovkové pivá a otočila sa k mužovi. „Obývačka,“ zavelila, počkala, kým vstal a odviedla ho do obývačky. Zvalila sa na gauč, Freddie hneď vedľa nej, na stolíku pred nimi plechovky piva a v televízii akási stará komédia.
„Na zdravie,“ pozdvihla jednu plechovku a počkala, kým si s ňou Freddie štrngol. „Na tvoje, svoje si predsa kaziť nebudem.“
Freddie na jej pokus o vtip nereagoval, lebo namiesto Kayi svoju pozornosť venoval plechovke, ktorú podozrievavo skúmal, akoby ju videl prvýkrát.
Kaya ho chvíľu neveriacky sledovala. „Vážne, Freddie, prestaň byť taký čudák,“ zasmiala sa a odpila z piva, pozorujúc Freddieho, ktorý nasledoval jej príklad. Opatrne sa napil a tvár sa mu skrivila, akoby práve olizol citrón.
„Nemáš rád pivo? Čo si to za chlapa?“ prehovorila Kaya úplne šokovane.

Sedel v kuchyni a čítal starý výtlačok novín. Odkedy sa zobudil, necítil sa najlepšie. Žalúdok mal ako na lodi a hlava ho bolela tak, že mal chuť ísť za Kayou a vynadať jej za včerajšok. Kvôli jej podpichovaniu nakoniec prišiel pivu na chuť a to bola chyba. Ráno sa zobudil na gauči v Kayinom byte a nad ním sa skláňala tmavovláska, ktorá sa z neho vysmievala, až kým ho nevyhnala zo svojho bytu, lebo musela ísť do práce.
Freddie zatvoril noviny a zadíval sa na titulnú stránku s článkom o nezvestnom mužovi, ktorého on mohol bez váhania označiť ako obeť Tayny. Článok nečítal, nebolo v ňom nič, čo by nevedel. Dokonca vedel oveľa viac než novinári, než polícia. Bohužiaľ.
Tayna teraz trávila celé dni zavretá vo svojej vlastnej izbe, neuvedomujúc si, čo svojim nerozvážnym správaním spôsobila. Obviňovala všetkým, hlavne však Freddieho, zo seba robila nevinnú obeť a nadávala na všetko a na všetkých, len nie na seba.
Niekto zaklopal, ale Freddie tomu nevenoval pozornosť. Celá ich skupinka bola v dome, Kaya trčala až do večera v práci a nikto iný nebol v dome vítaný. Malý Matty sa však bez premýšľania rozbehol k dverám a skôr, než ho Freddie stihol zastaviť, ich otvoril.
Za dverami stáli dvaja muži v policajných uniformách. Jeden mladší s nervóznym výrazom v tvári a druhý starší so sebaistým vyžarovaním.
„Freddie!“ Matty zakričal na celý dom a Freddie sa neochotne postavil od stola.
„Dobrý deň,“ prehovoril jeden z policajtov a obaja muži zákona sa predstavili svojimi odznakmi. „Máme na vás niekoľko otázok.“
„Matty, choď sa hrať do svojej izby,“ poslal chlapca preč a až keď Matty zmizol niekde v dome, otočil sa k policajtom.
Mladší muž strčil Freddiemu pred nos fotografiu. „Poznáte tohto muža?“
Na tvári striebrovlasého muža sa neobjavila žiadna emócia, hoci muža na fotografii spoznal takmer okamžite. „Nie.“
„Ste si celkom istý?“ prehovoril starší policajt a podozrievavo si Freddieho premeral.
„Nikdy som toho muža nevidel, je mi to ľúto, ale nemôžem vám pomôcť,“ odvetil bez mihnutia oka Freddie.
Obaja policajti chápavo prikývli a pred Freddieho tvárou sa objavil ďalší papier. Tentoraz to bola kresba. Portrét ženy s dlhými vlasmi a pre Freddieho až príliš dobre známymi rysmi tváre. Na chvíľu takmer prestal dýchať, mal pocit, že mu niekto zovrel hrdlo, ale našťastie si muži nič podozrivé nevšimli.
„Bohužiaľ, ani tentoraz vám nepomôžem,“ prehovoril Freddie naoko pokojným hlasom, hoci z portrétu na neho pozerala viac-menej dokonalá podobizeň Tayny. „Netuším, kto je tá žena.“

„Ty máš snáď z toho radosť!“ okríkol nahnevane ženu, ktorá sa tvárila, akoby sa jej celá situácia vôbec netýkala.
Malý Matty sedel na zemi vedľa gauču, na ktorom okrem Tayny sedel aj Simon, zatiaľ čo Freddie pred nimi pochodoval sem a tam.
„Raz by sme toto mesto museli tak či tak opustiť,“ prehovoril Simon, keď videl, že Freddie je s nervami v koncoch. „Určite nájdeme iné miesto, kde budem môcť žiť.“
„A na čo? Aby nás odtiaľ vďaka Tayne zase vyhnali?“ Freddieho oči žiarili čistým hnevom, ale Tayna sa ho nebála a tvrdohlavo mu pohľad opätovala.
„Alebo vďaka tvojej slabosti pre ľudské ženy,“ odfrkla, čím len priliala olej do ohňa.
Freddie sa rýchlosťou blesku objavil pred Taynou a chytil ju pod krk. „Neprovokuj ma, Tayna, vieš, že som silnejší ako ty.“
„Nemáš na to, aby si ma zabil,“ šepla Tayna provokačne, hoci si tým nebola tak úplne istá. Freddie bol najtrpezlivejší z nich všetkých, najľudskejší, ale každý má svoje hranice.
Našťastie pre ňu Freddie zovretie uvoľnil a odstúpil od nej. „Máš pravdu,“ pokýval hlavou, „na rozdiel od teba, ja nie som vrah.“
V miestnosti zavládlo ticho. Tayna nenašla tie správne slová, ako Freddieho odbiť. Simon zničene vzdychol a skryl si tvár v dlaniach, lebo sa už na svojich dvoch spoločníkov nedokázal dlhšie pozerať. A Matty to celé zhrozene pozoroval.
„Je koniec, zajtra odchádzame,“ ukončil to Freddie, schytil svoj klobúk a s úmyslom, čo najskôr zmiznúť od Tayny, zamieril k dverám.

Ešte skôr, ako za sebou zatvorila dvere reštaurácie, zamávala Susan, ktorá mala v ten večer nočnú šichtu. Ovial ju studený večerný vzduch. Vonku sa už stmievalo, vedela, že ak nechce prísť domov za tmy, mala by si pohnúť. Vlastná skúsenosť ju naučila, že túlať sa nočnými ulicami tohto mesta nie je bezpečné.
„Kaya.“
Otočila sa za známym hlasom a zoširoka sa usmiala na Freddieho. „Ahoj, dnes večer nezachraňuješ nevinné obete pouličných zločincov?“
Freddie nechápavo zažmurkal. To robil pri Kayi často a ona ho už-už chcela za to podpichnúť, ale zastavil ju jediný pohľad do jeho očí. V tej chvíľu ju prepadol pocit, že niečo nie je v poriadku.
„Stalo sa niečo?“ opýtala sa, lebo Freddie vyzeral, akoby mu uleteli všetky včely.
Namiesto odpovede tam Freddie len tak stál a hľadel na ňu smutnými očami. Mala chuť ho objať, utešiť, nech už sa mu stalo hocičo.
„Freddie?“ prehovorila po chvíli, keď muž vytrvalo mlčal.
„Odchádzame.“
Tentoraz nechápavo zažmurkala Kaya. „Čože?“
„Odchádzame z tohto mesta. Niekam... Niekam inam. Nemôžeme tu už viac zostať.“
Kaya zostala stáť ako obarená. Nevedela, čo povedať, ako zareagovať. Otvorila ústa, že niečo povie, ale ani po niekoľkých minútach neprišla na to, čo by mala povedať. Opäť ich len zatvorila a pokrútila hlavou. V mysli sa jej formovalo milión odpovedí a otázok, ale nedokázala ich povedať nahlas.
A jedna myšlienka dominovala nad ostatnými. Prosím, nechoď.
„Zbohom, Kaya,“ prerušil ticho Freddie, nečakajúc na jej odpoveď sa otočil a vykročil preč. Kráčal rýchlo a neotáčal sa. A Kaya len nemo hľadela na jeho chrbát, ako rýchlymi krokmi postupne mizol z jej dohľadu a života.
„Freddie!“ zakričala a rozbehla sa za ním. Nespomalil, ale ani nezrýchlil a tak ho Kaya bez problémov dobehla. Objala ho zozadu tak pevne, ako len vládala. „Prosím, nechoď.“


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 6 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 25.03.2012, 12:19:54 Odpovědět 
   Zdravím.

Když je někdo utržený z řetězu jako Tayna, není o problémy nouze. Jak to asi naši hrdinové vyřeší? Jako bych tušil závan citů mezi stříbrovlasým mužem a onou servírkou. Zvítězí láska, nebo zdravý rozum, happyend se nejspíš konat nebude... Nezbývá mi, než na Tebe "zažmurkať" a počkat si na další část. Slovenskou gramatiku nehodnotím, výraznějších nedostatků jsem si nevšiml (problémy s čárkami a podobně). Hezký den a psaní zdar.
 ze dne 30.03.2012, 16:23:01  
   Mon: Zdravíčko.
Ďakujem za koment a krásnu známku :)
Tayna je jednoducho Tayna.
Kaya a Freddie sú si čoraz bližší, ale -bohužiaľ- v nesprávny čas na nesprávnom mieste. :)
Happyend...no uvidíme. Možné je predsa všetko ;)
Ešte raz ďakujem, pekný deň :)
 ze dne 25.03.2012, 12:24:04  
   Šíma: P.S. Co když je Freddie opravdu z jiné planety? ;-))) (musel jsem se zamyslet nad onou pasáží s návštěvou a pivem)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
Bylo mi zle
Stranna
Anti hrdina
Malíř
Vlastní vražda
Hugozhor
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr