obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska neotáčí světem."
F. Jones
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Odi et amo 8 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 04.04.2012, 22:04  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Simon, fialovovlasé monštrum so sympatickým úsmevom, sa nevedel naladiť na svoju tradičnú optimistickú frekvenciu a namiesto toho sa v ten deň pristihol, že sa čoraz častejšie mračí. Akoby toho nebolo dosť, Freddie a Tayna hodili na jeho plecia jeden z najťažších problémov ich sťahovania. Trucujúceho Mattyho bolo vždy ťažké presvedčiť, aby si zbalil svoje veci a bez odvrávania šiel s nimi.
Malý červenooký chlapec sedel na svojej posteli s rukami demonštratívne prekríženými na hrudi a ofučanými lícami, aby bolo každému z prvého pohľadu jasné, že sa nemieni len tak ľahko vzdať.
„No tak, Matty, nemáme na výber,“ prehovoril k malému chlapcovi a sadol si na posteľ vedľa neho.
„Nechcem ísť do iného mesta, mne sa tu páči!“ pokrútil hlavou Matty.
„Nemôžeme tu ostať,“ pripomenul mu Simon opatrne.
„Prečo nie? My sme nič zlé nespravili. Nech ide Tayna sama. Kde je napísané pravidlo, že musíme ísť všetci?“
Simon zničene vzdychol. „Matty, sme rodina. Rodina drží spolu.“
„Tayna s nami nedrží, keby s nami držala, neohrozila by nás svojim správaním,“ trucovito odvetil Matty. „Dokedy jej s Freddiem budete trpieť všetky tie prešľapy?“
Fialovovlasý muž nečakal od malého Mattyho takýto priamy útok, prekvapene zažmurkal. „Matty, pobaľ si veci, odchádzame,“ ukončil ich diskusiu, postavil sa a zamieril k dverám, „a odchádzame všetci spolu.“

Kaya nakrčila čelo a mierne sa zamračila na návštevníka, ktorý stál na prahu dverí do jej malého bytu. Zničene vzdychla a v mysli dala zbohom vidine pokojného dňa.
„Dnes nie, prečo práve dnes?!“ zamrmlala popod nos, ale napriek tomu odstúpila nabok, aby mohol chlapec vojsť dnu. Zavrela dvere a návštevníka zaviedla do kuchyne.
Chlapec zhodil z pliec batoh, vyštveral sa na stoličku a červenými očami sa zahľadel na Kayu, ktorá pred neho položila pohár vody a sadla si oproti nemu.
„Vie Freddie alebo niekto od vás, že si tu?“ prehovorila nakoniec Kaya, keď videla, že sa chlapec nemá do reči.
Chlapec len pokrútil hlavou a skúmavým pohľadom pozoroval vodu v pohári pred sebou.
„Samozrejme, ako inak,“ odfrkla Kaya, „prečo by to bolo jednoduché, keď to môže byť komplikované.“
V kuchyni po jej slovách opäť zavládlo ticho. Kaya nevedela, čo by mala urobiť. Netušila, prečo chlapec prišiel za ňou a nebola si istá, či to vôbec chce vedieť. Pohľadom skĺzla k nohám stoličky, na ktorej sedel chlapec, a mierne nadvihla obočie, keď si uvedomila, čo všetko môže znamenať to, že si so sebou doniesol batoh.
„Pozri...“
„Nechcem odísť,“ prehovoril chlapec konečne a prosebne sa na ňu zadíval.
„Dobre,“ povedala Kaya opatrne. „A čo chceš robiť?“
Chlapec sklopil oči a opäť sa odmlčal. Nervózne si hrýzol spodnú peru a Kaya si už začínala myslieť, že sa zase nič nedozvie.
„Môžem ostať u teba?“
„Čože?“ prekvapene na chlapca pozrela. „Pozri, ...“ odmlčala sa, lebo si uvedomila, že ani len netuší, ako sa červenooké dieťa volá.
„Matty,“ doplnil ju chlapec pohotovo. „Prosím,“ nedal jej šancu pokračovať. „Nechcem ísť preč, páči sa mi tu a kvôli Tayne musíme ísť zase preč. Ale ja nechcem. Prosím.“
Kaya zničene vzdychla a skryla si tvár do dlaní. Nemohla uveriť, že sa toto deje jej. Mala pokojný život, v ktorom ju nik neotravoval, nik ju nepotreboval a ona nepotrebovala nikoho. Vystačila si sama. A teraz v jej kuchyni sedel jeden člen podarenej Freddieho partičky a žiadal ju o pomoc.
„Matty, nemyslím si, že je to dobrý ná-“
Zaklopanie na vchodové dvere ju umlčalo a obaja pozreli tým smerom. Kaya vstala a zamierila k dverám. Pootvorila dvere, aby zistila, kto ďalší sa rozhodol pokaziť jej deň.
„Skvelé, dúfam, že ty strechu nad hlavou nehľadáš,“ privítala Freddieho, otvorila dvere dokorán, aby mohol vstúpiť.
„Predpokladám, že Matty je tu,“ odpovedal jej na to mladý muž, keď ju nasledoval do kuchyne, kde objavil hľadaného chlapca.
Matty pri pohľade na Freddieho viditeľne zbledol, ale akoby zázrakom sa mu podarilo na tvári vyčariť úplne nevinný úsmev.
„Matty nemôžeš len tak ujsť a obťažovať Kayu,“ prehovoril Freddie vážnym hlasom a zamračil sa na malého chlapca.
„Neobťažujem ju, budem tu len bývať,“ odpovedal Matty a Freddie sa prekvapene otočil ku Kayi, ktorá stála pri chladničke a vyzerala, akoby bola najradšej, keby sa obaja prepadli do čiernej zeme.
Zhlboka sa nadýchla a chystala sa niečo povedať, ale nakoniec len pokrútila hlavou. „Potrebujem sa napiť,“ povedala skôr sama pre seba, otočila sa chrbtom k neželaným návštevníkom a otvorila chladničku. Vytiahla otvorenú fľašu bieleho vína a poriadne sa napila.
„Nestačila by ti voda?“ nakrčil čelo Freddie.
Kaya pozrela na striebrovlasého muža, potom na Mattyho a nakoniec znovu na Freddieho.
„Nie,“ pokrútila hlavou a znovu sa napila.

„Takže, ak tomu dobre rozumiem,“ prehovorila Kaya, dolievajúc si víno do pohára. „Vy dvaja ostanete v meste,“ prázdnou fľašou ukázala na Freddieho a Mattyho, ktorí sedeli pri stole oproti nej. „A Tayna a Simon pôjdu niekam inam.“
Matty a Freddie synchronizovane prikývli.
„Len pre uistenie,“ pokračovala Kaya. „Vy dvaja budete bývať tam, kde ste bývali doteraz?“
Opäť prikývnutie od obidvoch návštevníkov.
„Vynikajúco,“ zoširoka sa na nich usmiala a na ex vypila nápoj. „Som rada, že som vám s tým mohla pomôcť v jediný môj voľný deň v tomto mesiaci.“
Postavila sa, aby ich vyviedla zo svojho bytu a konečne si mohla užiť aspoň pár hodín pokojného ničnerobenia.
„Ha,“ zasmiala sa, „bože, ako klamem...“
Otvorila dokorán dvere a Freddie s Mattym vyšli na chodbu.
„Pekný zvyšok dňa,“ rozlúčila sa s nimi so širokým úsmevom na perách. „Moje dvere sú pre vás vždy otvorené...“ Odmlčala sa a opäť sa začala chechtať. „Ah, dnes mi to klamanie ide priamo od srdca.“
Freddie a Matty na ňu len mlčky hľadeli, neschopní akejkoľvek reakcie a než sa s ňou stihli rozlúčiť, zabuchla im dvere pred nosom.

Sedela na podlahe, chrbtom opretá o posteľ. Izba zívala prázdnom a Tayna pohľadom blúdila po miestnosti, ktorá na niekoľko týždňov patrila jej. Na zemi pri jej nohách ležal starý ošúchaný denník, ktorý po chvíli zdvihla a otvorila na prázdnej strane.
Každý robí chyby. Niekto ich urobí viac, niekto menej. Medzi smrteľníkmi sa hovorí, že mýliť sa je ľudské. Ak sa mýlim ja, znamená to, že som aspoň z časti človek? Nie som. Keby som tomu čo i len na chvíľku uverila, bola by som naivná. Nikdy nebudem taká, ako ľudia. Nikdy ma medzi seba neprijmú. Tak na čo všetka tá snaha o priblíženie sa im?
Trápi ma, že som spravila niečo, čo teraz rozdelí našu... Rodinu? Skupinu? Čokoľvek sme, na istý čas nebudeme. Ale čo sa stalo, už sa neodstane a ja musím čeliť následkom. Bohužiaľ moje činy zasiahli nielen mňa, ale aj tých, čo s tým nemali nič spoločné.
Viem, že naše cesty sa znovu spoja. Len tomu musíme dať čas. Prejdú dni, týždne, možno mesiace, ale určite sa znovu stretneme. Boli sme predsa vždy spolu. Mohla by som povedať, že nám je súdené byť spolu...


Po tom, čo Tayna a Simon odišli, v dome vládlo nepríjemné ticho. Freddie sedel na gauči a nevedel sa rozhodnúť, čo by mal cítiť. Smútok? Úľavu? Radosť? Necítil nič z toho. Bol zmätený. Toto bolo prvýkrát, čo sa za tie roky rozdelili. Útechou bolo len to, že akonáhle sa veci utrasú a prípady budú uzavreté, Tayna a Simon sa vrátia do mesta. Aspoň taký bol plán.
Freddie neočakával nikoho a preto ho prekvapilo, že hneď po zotmení niekto rázne zaklopal na dvere. Čo ho neprekvapilo, bol fakt, že pred dverami stála Kaya. Tmavovláska sa na neho zoširoka usmiala, akoby bolo úplne bežné stáť pred jeho dverami s fľašou vína v ruke.
„Prekvapenie!“ prehovorila nadšene a bez pozvania sa prešmykla popri Freddiem dnu. Striebrovlasý muž nechápavo pokrútil hlavou a zavrel dvere.
Kayu našiel sedieť na gauči. Keď si všimla, že tam len tak stojí, usmiala sa a voľnou rukou poťapkala po gauči. Freddie bez ďalšieho zaváhania prijal nevyslovenú ponuku a sadol si vedľa nej. Skúmavým pohľadom sledoval, ako mladá žena vytiahla odniekiaľ z mikiny vývrtku a nasledujúcich pár sekúnd sa venovala otváraniu vína.
„Čo tu robíš, Kaya?“ opýtal sa jej, kým ona sa schuti napila vína a hneď potom podala fľašu jemu.
„Nudila som sa,“ pokrčila plecami, „napadlo mi, že ty budeš tiež doma a tiež sa nudíš, našla som víno a zvyšok poznáš.“
„Keď sa nudíš, tak vždy vtrhneš k niekomu domov s fľašou vína?“
„Hm,“ zamyslene zahmkala a uškrnula sa na neho. „Nie, iba k tebe.“

Tmavovláska ležala pohodlne rozvalená na gauči, hlavu mala na operadle, nohy vystreté a prehodené cez Freddieho stehná. Pohľad upierala na strop nad sebou a o niečom premýšľala. Freddie držal v ruke skoro prázdnu fľašu vína a kútikom oka pozoroval Kayu, ktorá vyzerala, že dobrých pár minút nie je duchom na tomto svete.
„Na čo myslíš?“ prerušil ticho, ktoré medzi nimi panovalo.
Kaya konečne odtrhla pohľad od stropu a pozrela na Fredieho. Neodpovedala hneď, ale najskôr ho len tak zamyslene pozorovala. „Mám jednu teóriu. Celkom bláznivú teóriu.“
„Teóriu? O čom?“ opýtal sa opatrne, lebo tušil, že zrejme to bude o pár minút ľutovať.
„Hm. O tebe a Mattym a Tayne a...“ Rozčúlene zamávala rukami, keď si nevedela spomenúť na meno fialovovlasého muža.
„Simonovi,“ doplnil ju Freddie takmer šeptom.
„Ach, áno. Simonovi.“ Prikývla Kaya a znovu sa zahľadela na strop. „Čo ste, kto ste...“ Opýtala sa skôr samej seba a Freddie takmer prestal dýchať.
Vedel, teda skôr tušil, že sa raz k tomuto bodu dostanú. Kaya videla viac než by bolo prospešné a určite musela mať veľa otázok a žiadne racionálne odpovede. Ale akosi naivne dúfal, že táto chvíľa nikdy nenastane.
„Nie ste ľudia, hoci tak vyzeráte,“ pokračovala Kaya zamyslene, ignorujúc napätú atmosféru v miestnosti. „Ak si teda odmyslím pár detailov. Oči, vlasy. Vážne, ktorý muž v tvojom veku má strieborné vlasy? A tie žlté, červené a čo ja viem ešte aké oči?“
„Kaya,“ nervózne prehovoril Freddie v nádeji, že ju tým zastaví, ale namiesto toho dosiahol len to, že sa tmavovláska posadila a skúmavým pohľadom sa na neho zadívala.,
„Freddie,“ oslovila ho, znejúc podráždene. „Odkedy si sa ty a tvoji podarení priatelia objavili v mojom živote, videla som toľko vecí, ktoré si nedokážem vysvetliť. Potrebujem vedieť pravdu, lebo sa z toho o chvíľu zbláznim. Ani len netušíš, aké bláznivé vysvetlenia si vymýšľam.“
Freddie zničene vzdychol, skryl si tvár do dlaní, akoby dúfal, že keď sa znovu pozrie vedľa seba, Kaya tam nebude. Zhlboka sa nadýchol a opatrne položil fľašu na stolík pri gauči. „Dobre,“ vydýchol a slabo pokýval hlavou, „dobre, ukážem ti, kto sme.“
Kaya z neho po celý čas nespustila oči a teraz na neho prekvapene zažmurkala, keď sa vyslobodil spod jej nôh a odsunul sa od nej čo najďalej.
Vyvolať premenu nebolo pre neho ťažké. Najskôr sa jeho zmenili jeho čokoládové oči. Zreničky sa úplne vytratili a namiesto hnedej farby sa objavila žiarivo žltá. Prsty na rukách sa mu predĺžili a nechty sa mu premenili na pazúre. Jeho koža, identická s tou ľudskou, nabrala sivastý odtieň a pri tom premenu zastavil. Tmavovláske by to malo stačiť, aby pochopila.
Takmer bojazlivo sa zadíval na Kayu, ktorá sedela na druhom konci gauča. Viditeľne zbledla, oči mala doširoka otvorené a neuniklo mu ani to, ako sa jej triasla spodná pera. Nehýbala sa a nebyť toho, že sa jej hruď dvíhala v príliš rýchlych intervaloch, myslel by si, že zamrzla.
Freddie sa postupne vrátil do svojej ľudskej podoby. Očakával od Kayi nejakú reakciu, ale ona tam len sedela bez akéhokoľvek pohybu. Nemal odvahu niečo povedať a tak tam obaja sedeli a medzi nimi vládlo nepríjemné ticho.
„Kaya?“ prehovoril, keď už nezniesol jej mlčanie.
Mladá žena sa zhlboka nadýchla, schytila fľašu vína a vypila všetko, čo v nej ostalo.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 6 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 04.04.2012, 22:04:06 Odpovědět 
   Zdravím.

No, aspoň že mají mezi sebou jasno! ;-) Mezi námi, jak by asi našinec reagoval, kdyby zjistil, že se stýká s tvory, kteří nejsou tak docela lidmi, lépe řečeno, že mají jen jejich podobu? Oné dívce se nedivím, že řešila svou situaci vínem, mohla dopadnout i hůře... Uvidíme v dalším díle. Slovenskou gramatiku nehodnotím, chybějících či nadbytečných čárek jsem si nevšiml, stejně tak žádných nedostatků - co se všeobecné stavby texty týče... Růžové brýle? Kdo ví. Hezký večer a psaní zdar.
 ze dne 12.04.2012, 17:33:04  
   Mon: Zdravím.
Ďakujem za publikáciu, komentár a aj známku :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Posel smrti VII...
Lukaskon
Vzduchem bez kř...
micromys
Noční tichá sam...
augusta blatouch
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr