obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska neotáčí světem."
F. Jones
obr
obr počet přístupů: 2915371 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39507 příspěvků, 5743 autorů a 390396 komentářů :: on-line: 4 ::
obr

:: Odi et amo 11 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
Pro hlasování musíte být přihlášen(a)!
 autor Mon publikováno: 11.06.2012, 12:21  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Sama sebe sa čudovala, že tam sedela úplne pokojne a nechala sa bozkávať monštrom... Nie, Freddiem. Freddiem, o ktorom v skutočnosti nevedela takmer nič, hoci sa do jej života zamotal aj so svojou podarenou partičkou. Neotvorila im dvere do svojho života s úsmevom, nečakala na nich s otvorenou náručou, ale im to nevadilo. Prišli a ostali, hoci ich o to nik neprosil.
„Čo to so mnou robíš?“ prehovoril tichým hlasom striebrovlasý mladík po tom, čo sa od nej odtiahol.
Skúmavým pohľadom sa na neho zahľadela a po chrbte jej prešiel mráz, keď sa mu zadívala do očí. Nie tým čokoládových, ktorými sa na ňu díval bežne, ale žiarivo žltých, ktoré ju prenasledovali v snoch.
„To by som sa mala pýtať ja teba,“ odpovedala rovnako ticho, lebo hlas sa jej triasol.
„Vyhýbam sa ľuďom,“ povedal, akoby to všetko vysvetľovalo, ale Kaya sa nad tým len zamračila.
„Nenávidím ľudí,“ odvetila a mierne naklonila hlavu nabok, „ale ty nie si človek.“
V tej chvíli Freddie od nej odtrhol pohľad a namiesto toho sa zahľadel niekam za ňu. „Nie, to nie som.“
„Koho to je krv?“ opýtala sa tónom, ktorý nenechával Freddiemu žiadnu únikovú cestu. Potrebovala vedieť pravdu. Nech už bola hocijaká.
„Moja,“ zopakoval to, čo jej povedal aj predtým a Kaya nahnevane zaryla prsty do trička s krvavými škvrnami. „Neklamem. Je moja.“
„Nie si zranený.“
Freddie sa zhlboka nadýchol, jednou rukou siahol za opasok a o sekundu neskôr podával tmavovláske nožík. Keď ho Kaya váhavo od neho zobrala, strčil jej pred nos otvorenú dlaň.
Kaya na muža nechápavo hľadela, akoby čakala na nejaké ďalšie inštrukcie alebo vysvetlenie, ale Freddie sa nepohol, neprehovoril. A tak Kaya priložila hrot noža ku dlani, zatlačila, aby prenikol cez kožu a potiahla dole. Nôž za sebou zanechal krvavú cestičku. Než ale stihla Kaya spanikáriť, rana sa sama od seba zacelila a nebyť krvavého fľaku, nik by neveril, že mu pred malou chvíľou rozrezala dlaň.
„Oh, bože,“ prehovorila neveriacky, odložila nôž na zem a pritiahla si jeho dlaň bližšie k tvári. „Ako?“
„Neviem. Je to tak už odkedy si pamätám. Neviem, prečo a ako je to možné. Veď ani sám neviem, kto som, čo som. Ani človek, ani zviera. Som monštrum, netvor.“
Kaya pustila jeho ruku a hoci bola stále zmätená a dezorientovaná, tentoraz to bola ona, čo chytila Freddieho tvár do svojich dlaní a pobozkala ho.
„Nie,“ prehovorila a zadívala sa mu do očí, „si Freddie a to stačí.“

„Takže. Ak tomu správne rozumiem, vy pomáhate ľuďom, ale ľudia o tom nevedia,“ pozrela ponad misku cereálií na Freddieho a Mattyho, ktorí sedeli pri stole oproti nej. Obaja prikývli a Kaya zamyslene zahmkala.
„Prečo?“ opýtala sa po chvíli ticha, keď sa každý z nich venoval jedlu. Freddie a Matty na ňu nechápavo pozreli. „Prečo im pomáhate?“
„Ak by sme to nerobili, naša existencia by nemala zmysel,“ odpovedal Freddie a Kaya sa na neho zamračila.
„Ľudia sú slabí a zraniteľní, ste ako vzácna váza, ktorá sa rozbije ak na ňu niekto nedáva pozor,“ zvesela sa ozval malý Matty, „potrebujete pomoc.“
„Nezaslúžime si, aby sa o nás niekto staral. Sme sebeckí, egoistickí, nevážime si, čo máme a chceme stále viac a viac. Sme zlí. Staráme sa len sami o seba, nepomáhame si a úspešne ignorujeme bolesť iných, hlavné je, že nám je dobre. Nezaslúžime si, aby nás niekto označoval ako ľudí, lebo svoju ľudskosť sme zapredali už dávno.“ Odfrkla Kaya. „Niekto tak bezcitní...“
„Kaya,“ skočil jej do reči Freddie.
„Prečo tak nenávidíš svoj druh?“ zvedavo sa na ňu zadíval Matty a Kaya vzdychla.
„Myslíš, že Tayna mala pravdu. Nezaslúžime si svoje životy, lebo si ich nevážime. Je mi zle z toho, čím sme sa stali.“
„Ešte stále sa môžete zmeniť,“ prehovoril Freddie, ale Kaya nad tým len pokrútila hlavou.
„Už je neskoro. A vy zbytočne riskujete svoje odhalenie a zdravie kvôli niekomu, kto by pre vás nepohol ani prstom.“

V izbe vládla tma, ľudské oko by nedovidelo ani len meter pred seba, on ale dokázal rozoznať predmety okolo seba.
Sedel na posteli, chrbtom sa opieral o stenu a vedľa neho ležala ľudská bytosť. Láskavým pohľadom zablúdil k jej tvári. Usmievala sa, čo znamenalo, že sa jej zrejme snívalo niečo pekné. Bolo milé vidieť jej úsmev po celom dni, kedy sa len mračila, nadávala na ľudí, pričom ona sama bola človek. Nerozumel jej. Ako mohla tak strašne nenávidieť tých, ku ktorým patrila?
Neodolal nutkaniu a jemne ju pohladil po líci, čo hneď na to oľutoval, lebo mladá žena sa zo spánku pohla, niečo zamrmlala a o pár sekúnd už na neho z tmy žiarili dve zelené oči.
„Ahoj,“ šepol do ticha a žena sa na neho ospalo usmiala. Pomaly sa posadila a posunula bližšie k nemu. Prikrývka jej skĺzla k nohám a ona si ju pritiahla späť až k brade.
„Nemôžeš spať?“ opýtala sa hlasom mierne zachrípnutým od spánku.
Odpoveďou jej bolo len jemné pokrútenie hlavou a rýchly bozk na pery.
„Tak prečo tu potom sedíš v tme?“
„Premýšľal som,“ odpovedal Freddie a prstami jemne prešiel po vlasoch, čo jej padali do tváre.
„O čom?“
„O tom, aké by to bolo byť človekom,“ prehovoril po chvíľke premýšľania.
Tmavovláska sa na neho zamračila. „Si dobrý taký, aký si.“
Vzdychol a znelo to neuveriteľne zničene, akoby ho myšlienky vyčerpávali viac než zachraňovanie ľudských bytostí a ich hádky kvôli tomu.
„Som monštrum, Kaya,“ vyslovil tie slová šeptom a Kayin pohľad zjemnel, naklonila sa k nemu a nežne ho pobozkala.
„Máš v sebe viac ľudskosti než ľudia,“ povedala, keď sa od neho odtiahla len natoľko, aby sa mu videla do tváre, na ktorej sa objavil pochybovačný výraz. Kaya sa tým ale nedala odradiť. „Vieš, čo si myslím?“
Mlčal. Vedel, že by pokračovala nech by povedal čokoľvek.
„Ľudskosť. To nie je o tom, ako vyzeráš. Je jedno, či máš štyri alebo dve ruky. Alebo či sa meníš na podivné stvorenie.“ Odmlčala sa, aby ho znovu pobozkala. Keď sa odtiahla tentoraz, dlaň priložila na jeho hruď presne na miesto, kde mu bilo srdce. „Ľudskosť je o tom, čo máš tu. A ty máš srdce oveľa lepšie než mnohí z tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú ľudia.“


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 13 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 11.06.2012, 10:47:15 Odpovědět 
   Zdravím.

Na první pohled klasické schéma: kráska se zamiluje do zvířete (monstra), ovšem naše hrdinka není nějaká dívka z pohádky, je to žena z masa a kostí (a aby toho nebylo málo, nemá ráda ostatní lidi, možná proto jsou si k sobě tak blízko, ne však ve smyslu nenávisti, avšak preference "jiného druhu"). Zatím je příběh veden v "romantické rovině", zajímalo by mne, zdali ona krev byla skutečně od Freda (Napadl jej někdo z lidí, protože se s někým zapletl, popřípadě do něčeho?). Zřejmě nebudou mít naši hrdinové na růžích ustláno... uvidíme! Slovenskou gramatiku nehodnotím. Hezký den a psaní zdar.
 ze dne 11.06.2012, 19:15:33  
   Mon: Krásny deň :)
Ďakujem za pekný koment a hodnotenie :) No veľmi nechcem, aby to bolo nejaké stereotypná romantická poviedka.
Ohľadom tej krvi na Freddieho tričku. V ďalšej kapitole bude vysvetlenie :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Livinginthedream
(7.12.2019, 22:31)
Antonio
(25.11.2019, 23:53)
Albína Alba
(25.11.2019, 01:02)
Amy
(23.11.2019, 22:43)
obr
obr obr obr
obr
POTWORA
Danny Jé
Dejte hlt a špe...
Centurio
Doslova na růžo...
Majrenka
obr
obr obr obr
obr

Tydlibrky čuli brk
Centurio
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr