obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"To, co vychází ze srdce, nebývá nikdy směšné."
F. Caballero
obr
obr počet přístupů: 2915228 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39280 příspěvků, 5723 autorů a 389252 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odi et amo 12 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 07.07.2012, 17:37  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

„Si skvelá,“ zaštebotal malý Matty, keď sa prešmykol popri Kayi von z budovy.
„To si nechaj pre niekoho iného,“ zavrčala za ním Kaya a pustila dvere, ktoré sa za nimi nehlučne zabuchli. „To, čo chcem od teba počuť, je vysvetlenie. Ako si sa, prosím ťa, dostal na policajnú stanicu?“
„Chytili ma,“ pokrčil plecami chlapec, natešene kráčajúc vedľa Kayi, akoby pred chvíľou nesedel pred nesympatickým policajným dôstojníkom, ktorý mu kládol všemožné otázky a na ktoré Matty, samozrejme, neodpovedal.
„Naozaj, na to by som teda neprišla,“ prehovorila sarkasticky Kaya. „Chytili ťa pri čom?“
„Chcel som iba pomôcť,“ odpovedal Matty a Kayi už od zlosti navrela žilka na ľavom spánku. Chytila chlapca za plecia a otočila ho tvárou k sebe.
„Matty, komu si pomáhal a pri čom si pomáhal? Policajti neberú deti k sebe na návštevu len tak pre nič za nič.“
Chlapec viditeľne znervóznel, prestúpil z nohy na nohu a radšej sa pohľadom skúmal chodník než by mal pozrieť Kayi do tváre.
„ChcelsombyťakoFreddie,“ vychŕlil zo seba rýchlosťou svetla a Kaya len zmätene zaklipkala očami.
„Čože? Ešte raz a pomaly.“
„Chcel som byť ako Freddie,“ zopakoval Matty a líčka mu sčerveneli. „Pomáha ľuďom, ktorí to potrebujú. A pokračuje v tom, aj keď ho zrania. Aj ja chcem pomôcť.“
Kaya prekvapene nadvihla obočie a keď Matty zahanbene zvesil hlavu, pousmiala sa. Chytila jej tvár do dlaní a prinútila ho, aby zdvihol hlavu a zadíval sa jej do očí.
„Prečo tak veľmi túžite pomôcť ľuďom? Ľudia sú zlí, Matty. Už dávno sme zabudli na veci, ktoré sú skutočne dôležité. Nevážime si nič, čo máme. Sme sebeckí a egoistickí. Preto nerozumiem tomu, prečo sa tak snažíte pomáhať.“
„Ale stále... Aj keď ste takí, akí ste, nemôžem len tak stáť a prizerať sa, ako je ubližované nevinným. Ak to urobím, potom nebudem nič iné len monštrum.“
„Matty,“ vzdychla Kaya a s úsmevom nežne pohladila chlapca po líci. „Poď sem,“ pritiahla ho bližšie k sebe a objala ho.
„Mám ťa rád, Kaya,“ prehovoril Matty, keď sa od neho opäť odtiahla. „Oveľa radšej ako Emily.“
„Emily?“ zopakovala pre ňu neznáme meno. „Kto je Emily?“
„Freddie ju k nám priviedol pred rokmi,“ odpovedal bezstarostne Matty, „ale mňa nemala rada, hovorievala, že som pohroma.“
Kaya sa na chlapca zoširoka usmiala a jemne mu rozstrapatila vlasy. „Za pravdu sa každý bije, hm?“
Malé monštrum urazene našpúlilo pery a prekrížilo si ruky na hrudi, ale tmavovláska sa len schuti zasmiala a vykročila po chodníku. A hoci to Kaya na sebe pred Mattym nedala poznať, mala milión otázok o tej Emily. Kto to bol a prečo ju Freddie vtedy priviedol a prečo už s nimi nebola? Bola človek? Monštrum?

Striebrovlasý muž nehybne stál pri okne vo svojej izbe. Díval sa na tú časť mesta, ktorú odtiaľ videl. Pozoroval deti, ktoré sa naháňali po ulici a ich bezstarostný smiech sa niesol okolím. A hoci by sa mnohí pri tom zvuku radostne usmiali, jemu to pripadalo ako jeden z najsmutnejších zvukov. Stál tam a sledoval ich. Bolo to, akoby sa tam vonku dialo niečo magické, ale on tam nebol vítaní. Akoby boli všetci víťazi, len on porazený. Tajný spolok, ale Freddie nepoznal heslo pre vstup. A v tom momente si viac než kedykoľvek predtým uvedomoval, že tam nepatrí.
Nech by sa snažil akokoľvek, ľudia ho nikdy neprijmú. Matty sa nikdy nebude môcť pripojiť k tým deťom. Nikdy nenájdu domov, miesto, kde na nich nebudú pozerať s odporom a strachom.
Opatrne si priložil dlaň na miesto, kde by mal mať škaredú jazvu a spomienky, ktoré sa snažil zatlačiť do najtemnejšieho kúta mysle, sa vrátili. Snažil sa len pomôcť, ale namiesto toho sa postupne všetko rúcalo ako nejaký domček z kariet.
Keď sa v ten deň bez váhania vrhol do roztržky v tmavej uličke, netušil, že sa to celé obráti proti nemu. Chcel len pomôcť mužovi, ktorého napadla skupinka bitkárov a hoci tých zlých odohnal, nebol všetkému koniec. Muž, ktorému pomohol sa obrátil proti nemu a Freddie v snahe nezraniť ho, skončil s nepeknou ranou.
Kaya mala možno pravdu a ľudia si nezaslúžia, aby im niekto pomáhal. Ale nech sa snažil zo všetkých síl vidieť svet jej očami, nedarilo sa mu. Rozum mu hovoril, aby sa prestal starať o iných a zaujímal sa len o seba a svojich ľudí, ale srdce na neho kričalo, že to nie je správna cesta a už vôbec to nie je cesta, ktorou chce ísť.
Z myšlienok ho vytrhol zvuk vchodových dverí a zdola začul hlasy. Matty niečo energicky vysvetľoval, v jeho hlase nebolo možné prepočuť nadšenie. Do reči sa mu snažil skočiť ženský hlas, ale Matty sa nedal odbiť a tak to žena vzdala a Freddie sa pousmial, keď začul jej úprimný smiech.
Dvere od jeho izby sa otvorili, ale Freddie neodtrhol pohľad od ľudí, prechádzajúcich ulicou. Počul, ako k nemu niekto podišiel a postavil sa vedľa neho. Až keď sa Kaya nahla bližšie, akoby sa snažila prísť na to, na čo sa díva, uprel pohľad na tmavovlasé dievča.
Kaya sa vystrela. „Čo tam vidíš?“
„Budúcnosť,“ odvetil a neubránil sa pobavenému úsmevu, keď na neho Kaya pozrela ako na nejakého blázna.
„Veľmi vtipné, Freddie,“ pokrútila hlavou, otočila sa na pätách a vykročila opäť k dverám. Než ale stihla zmiznúť z jeho dosahu, chytil ju za ruku a potiahol k sebe, aby ju mohol pobozkať na pery. A keď sa odtiahol a zadíval sa jej do očí, uvedomil si, že sú veci, za ktoré sa oplatí bojovať. Lebo ak ich dokázala prijať Kaya, možno ich dokážu prijať aj ostatní.

Ležala pokojne s pohľadom upreným niekam do tmy. Freddie, ktorý spal vedľa nej, sa v spánku otočil na bok a jednou rukou ju objal okolo pásu a pritiahol si ju bližšie k sebe. Pousmiala sa, keď ju jeho dych pošteklil na krku.
Opatrne, aby ho nezobudila, sa otočila tvárou k nemu. V spánku vyzeral pokojne a uvoľnene, akoby ho nič na svete netrápilo. Ukazovákom prešla po jeho nose až k mierne pootvoreným ústam.
Smutne sa pousmiala. Odkedy ho spoznala, bola ako na boli jej pocity ako na húsenkovej dráhe. Na jednej strane vedela, že pre svoje dobro by mala ujsť a vymazať Freddieho zo svojho života, ale na druhej nechcela stratiť ani Freddieho, ani Mattyho a mala pocit, že je presne tam, kde má byť.
„Niekedy mám pocit, že od teba musím utiecť, kým jej ešte čas,“ šepla do ticha a končekmi prstov pohladila Freddieho po líci. „Ale potom sa na mňa zadívaš a viem, že za tebou pôjdem aj do pekla.“
Freddie sa v spánku pohol, objal ju pevnejšie a pritisol ju ešte bližšie k sebe. Zo strachu, že by ho zobudila, stiahla ruku a schúlila sa v jeho náručí, ale aj napriek snahe sa jej nedarilo zaspať. Po nekonečným minútach presviedčania mozgu, aby už vypol a išiel spať, opäť sa otočila na druhý bok.
„Mhm,“ zamrmlal Freddie a rozospato pootvoril oči, aby videl na Kayu, ktorá ostala ležať na chrbte s previnilým výrazom v tvári.
„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ šepla, keď na ňu aj naďalej pozeral.
Freddie sa ospalo usmial. „Čo sa deje? Nemôžeš spať?“
„Tak trochu,“ prikývla a pritúlila sa bližšie. Freddie ju objal a zaboril nos do jej vlasov.
„Freddie?“
„Hm?“
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“
Pobozkal ju na čelo, na nos, na pery. Cítila, ako sa v bozku usmial.
„Kto je Emily?“ prehovorila do ticha a v momente, keď vyslovila tú otázku, atmosféra v izbe sa zmenila. Freddie celý stuhol a dokonca zadržal dych a Kaya zrazu ľutovala, že sa vôbec na Emily opýtala.
„Odkiaľ máš to meno?“ precedil pomedzi zuby.
„Matty,“ šepla a Freddie zo seba vydal niečo medzi podráždeným vzdychol a nadávkou. Freddie ju pustil, posadil sa a skryl si tvár do dlaní a tmavovláska sa radšej odsunula od neho ďalej. Mala pocit, že zrazu pri nej sedí niekto úplne iný, niekto, koho nepozná a takmer videla ľadovú stenu, ktorá sa medzi ňou a Freddiem začala dvíhať.
„Ja... Nemusím to vedieť,“ povedala potichu, „zabudni, že som sa pýtala.“
S tým sa otočila Freddiemu chrbtom, pritiahla si perinu až pod krk a pevne zavrela oči, dúfajúc, že keď sa ráno zobudí, obaja na tento moment zabudnú.
V izbe panovalo ticho tak neuveriteľne odlišné od toho predtým. Mala pocit, akoby na ňu padá celá izba a túžila vrátiť čas.
Posteľ nebola veľká a tak cítila, ako sa Freddie posunul bližšie k nej. Na krku ju pošteklil jeho dych a prekvapene otvorila oči, keď jednu ruku prehodil cez jej bok, našiel ňou jej ruku a preplietol ich prsty. Nežne ju pobozkal na krk.
„Emily bola človek. Žila v jednom malom meste, kde sme určitú dobu žili a pomáhala nám,“ začal svoje rozprávania. „Bola dobrý človek, krásna žena a zamiloval som sa do nej.“ Jeho hlas znel smutne, zlomene a Kaya jemne stisla jeho ruku, aby vedel, že je tam pre neho.
„Vedel som, že je to zlé, nesprávne, ale dúfal som, že kvôli nej... Vďaka nej sa to zmení, ale...“
„Čo sa stalo?“
„Nie je správne, že si so mnou.“
„Freddie, čo sa stalo?“
„Vždy, keď sme sa zblížili s človekom, skončilo to pre neho zle,“ povedal a Kaya naprázdno prehltla. Hoci jej nedopovedal na otázku priamo, zrazu ani veľmi nechcela vedieť, čo sa s Emily stalo. Roztrasene vydýchla a zavrela oči. V jej vnútri sa odohrávala búrka citov. Chcela ujsť, ale chcela Freddieho pevne objať. Chcela mu povedať, že s ním už nechce byť, ale chcela mu sľúbiť, že ho nikdy neopustí.
Freddie ju objal pevnejšie, vtisol jej bozk na líce. „Prosím, neopusť ma.“
A Kaya len jemne prikývla.
Ale keď sa ráno zobudil, tmavovláska bola preč.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 13 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 07.07.2012, 17:35:53 Odpovědět 
   Zdravím.

Říkal jsem si, jak to, že se dostal Matty na policejní stanici. Prošel jsem poslední a předposlední díl, ale nebyla o tom nikde ani zmínka. Vysvětlení přišlo samo v této části. Jak se zdá, nemají to ženy, které se připletou stříbrovlasému do cesty lehké... Není to tím, že jsou lidé a monstra navzájem tak odlišní? Ona je žena a On příšera (jak se píše už v Perexu). Ono je sice také pravda, že láska hory přenáší, ale kdo ví? Kaya od Freddyho ráno odešla, napadá mě, že musela. Nebudu spekulovat a počkám si na pokračování. Ano, jedná se o "love story" s příšerami (neměl jsem však na mysli příšerné "love story")! ;-))) Některé věci by měly být utajeny a nevynášeny na světlo, zřejmě je Marry i pěkně prostořeký... Dospěje někdy, nebo zůstane navždy dítětem v příšeří kůži? Stárnou vůbec ony bytosti lidem nepodobné? Slovenskou mluvnici nehodnotím. Příběh je stále čtivý. Otázek neubývá, spíše naopak... Hezký den a psaní zdar.
 ze dne 07.07.2012, 17:49:13  
   Mon: Wau. Ďakujem za expresnú publikáciu :)
Ľudia a monštrá sú si navzájom odlišní, ale pritom aj tak strašne podobní, nie? :)
Matty je proste Matty. Nepoučiteľné dieťa a to je na ňom to krásne a jeho ústa pracujú rýchlejšie ako rozum :)
Ešte raz pekne ďakujem :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
O bílém verši
Charles
ŠLENDRIÁN
Johannes Faustus
Cíga, láska, sm...
Polly
obr
obr obr obr
obr

Moderní láska
Creshaw
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr