obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je jako Opera. Člověk se tam nudí, ale vrací se tam."
Gustav Flaubert
obr
obr počet přístupů: 2915325 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39443 příspěvků, 5736 autorů a 390023 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: To miesto ::

 autor Jo publikováno: 13.07.2012, 11:01  
Jedna nálada a náhla chuť hodiť ju na papier
 

Sedela na lavičke....presne na tej, kde sedávala vždy v takejto situácii. V situácii bez východiska, keď si mnohokrát myslela, že to už horšie byť nemôže.
Ľudia si o nej mysleli, že je to dievča, ktorému nič, ani len tá najmenšia vec, nechýba, že má super známky, slušné správanie a skvelých rodičov. Čo by jej len mohlo chýbať. Práve tí dokonalí rodičia boli tou chybičkou krásy.
Tak ako aj teraz sedela na jedinej opustenej lavičke pri jazere práve kvôli nim.
Teraz bol problém ako inak v nej, ale pre zmenu v tom, že sa nevie správať a predovšetkým rozmýšľať a konať správne. Uznávala síce, že v časti má mama pravdu, ale vadilo jej, že sa nedokázala vžiť do nej samej, akoby už zabudla, že aj ona bola kedysi mladá a bolo jej bránené v podobnej veci. Akoby už zabudla na no ako sa cítila, na to ako jej chýbal práve on. Ten, s ktorým bola tak šťastná a ktorého mala rada, no nemohla s ním byť kvôli predsudkom a zákazom „vyšších mocností“.
Ako rada by len teraz bola pri ňom! Ako rada by sa skryla v jeho náručí a nechala sa čičíkať a chrániť pred všetkým naokolo. Ach ako jej len chýbal!
V zemepisných meradlách ich nedelila veľká vzdialenosť, ale prekonať ju v reálnom živote bolo ťažšie a to vôbec nie len kvôli reliéfu krajiny.
Ako len túžila pocítiť lásku práve v tejto prázdnej a uslzenej chvíli. Bola sama. Presne ako tá opustená lavička. Práve to bolo dôvod prečo vždy utiekla sem. Bolo to miesto, ktoré ju chápalo pretože ono znázorňovalo jej pocity. Vždy tu našla silu, pokoj a predovšetkým pochopenie. Ani sama nevedela prečo.
Myslela si, že sa bude môcť spoľahnúť aspoň na pár vyvolených, no aj tí ju akosi sklamali. Nevedno z akých dôvodov. Možno ich aj tušila, ale nechcela ich vedieť lebo vedela, že by ju len ranili. Možno ich aj chápala, ale nechcela ich chápať práve z toho jednoduchého a automatického postoja, že ich majiteľ jej ublížil, aj keď sa o to nesnažil, aj keď to nechcel.
Cítila sa neskutočne sama. Ako keď stojíte v daždi a chcete sa pred ním skryť no všetkým naokolo ste ľahostajní a nikto na vás neberie ohľad. Ako keď vidíte tú fotku osamoteného človeka stojaceho na kopci a je vám ľúto, že je sám, no ten človek sa cíti ešte horšie ako si predstavujeme. Ako keď plače malé dieťa, lebo sa cíti ukrivdené odmietnutím hry alebo odňatia jeho hračky.
Potom si ale spomenula, že je tu niekto kto jej rozumie a vždy aj rozumel. Na koho ale vždy zabúdala a na koho vždy všetci v podobných situáciách zabúdajú. On jediný jej vždy vie a hlavne chce pomôcť. On jediný pri nej stojí aj v tom prípade neskutočnej osamelosti . Práve naňho sa môže vždy obrátiť a on jej pomôže, postaví ju opäť na nohy a dá jej pocítiť, že tu nie je sama, že ju má niekto rád, že ju niekto miluje, vždy miloval a vždy aj bude, bez ohľadu na to čo urobí, alebo či naňho opäť zabudne.
Pozrela sa na horizont, ktorý videla už miliónkrát a znovu si povedala, že to zvládne, že to vydrží a znovu bude lepšie. Lebo on ju miluje a dáva jej silu na všetko čo jej príde do cesty. Dúfala, že nie je jediný, komu na nej záleží.
Nabrala odvahu, odpustila nevedomky ubližujúcim, ktorí sa neskôr ukázali ako skutoční blízki, postavila sa a vrátila sa do sveta, ktorý jej už toľkokrát ublížil, no stále je v ňom pár ľudí, pre ktorých sa je tam vždy oplatí vrátiť.


 celkové hodnocení autora: [ - ]

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 12 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 13.07.2012, 11:01:22 Odpovědět 
   Zdravím a vítám na SASPI.

Povídka má opravdu určitou náladu (vyznívá jako taková pocitovka). Je o hledání a nalézání. Pozitivní postoj (a vyznění) se mi líbí, přestože to nemá Tvá hrdinka jednoduché. Nejspíš si něčím podobným (kupříkladu i obdobím dospívání) musí projít každý - viz určité nepochopení a pocit osamění a ztracenosti (doufám, že jsem se nyní sám neztratil ve svých myšlenkách). Svět není dokonalý, nejsme dokonalí ani my lidé a proto nejsou dokonalé ani naše vztahy - ale není právě v oné "nedokonalosti" krása? Slovenskou gramatiku nehodnotím, občas může čtenář narazit na nějakou šotkovinu v mezeře navíc a podobně (prostě přehlédnuté nedostatky). Hezký den přeji a psaní zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
aldebaran
(22.10.2019, 14:59)
Měneznáš
(8.10.2019, 16:27)
Sakkas
(8.10.2019, 08:19)
Faithy Rocks
(7.10.2019, 15:24)
obr
obr obr obr
obr
Vzduchem bez kř...
micromys
Potopa
petulin
TERMINÁLY
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Sestře a nám
Fantagiro
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr