obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Chceš realizovat své sny? Probuď se!"
Joseph Rudyard Kipling
obr
obr počet přístupů: 2915295 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39398 příspěvků, 5729 autorů a 389845 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Odi et amo 14 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 12.08.2012, 19:55  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

Stál na kopci a pred ním sa rozprestieralo mesto plné svetiel a aj z tej diaľky k nemu doliehali zvuky neutíchajúcej dopravy. Bola neskorá noc a mesto napriek tomu žilo ďalej, akoby ľudia nemuseli odpočívať, akoby nepotrebovali spánok.
Mesto, ktoré bolo ich novým domovom, sa mu zdalo prázdne, hoci v ňom žilo viac ľudí ako v tom predtým. Keď sa prechádzal jeho preplnenými ulicami, častokrát sa pristihol, ako pohľadom hľadá dlhovlasú brunetu so zelenými očami. Ale tá žila v inom meste. V tomto by len márne pátral po reštaurácii Na rohu, kde by pracovala tá, ktorá tak strašne nenávidela ľudí napriek tomu, že ona sama bola človek.
Mal by sa tešiť, že ich skupinka je zase spolu tak, ako to bolo po celé roky. Mal by mať radosť z toho, že im podarilo zapadnúť medzi miestnych ľudí a Tayna sa už nesnažila zabiť každého, kto jej prišiel pod ruku. Matty, Tayna, aj Simon našli v tomto mieste svoje miesto, on si ho ale stále nemohol nájsť.
A namiesto toho, aby sa tešil a pokúšal sa zapadnúť, neustále myslel na Kayu a stále premýšľal o tom, či spravil správnu vec, či sa to všetko nedalo vyriešiť inak. Možno, keby ju nenechal vypariť sa z jeho života, nemuselo to skončiť takto. Ale na to bolo už neskoro.
Niekedy si želal, aby mohol od toho všetkého ujsť. Jediné, o čo sa snažil, bolo pomôcť ostatným. Emily, Kayi, Mattymu, Simonovi, Tayne, ľuďom. Chcel pre nich len to najlepšie, ale nakoniec to vždy skončilo tak, že niekomu ublížil. Začalo to Emily, skončilo Kayou.
Keby tak mohol začať odznova, ale nešlo to. Čas sa vrátil nedá a Freddie si uvedomoval, že musí zostať a čeliť následkom svojich činov a rozhodnutí. A pevne dúfal, že hoci jemu možno potrvá, kým sa jeho srdce zocelí, Kaya zabudne rýchlejšie.
„Zase medituješ nad nesmrteľnosťou chrústa?“
Freddie sa nad tými slovami len jemne pousmial, pohľad však od mesta neodtrhol a mlčky počkal, kým k nemu Simon prišiel a zastal po jeho boku.
„Ak tu nie si šťastný, mal by si ísť tam, kde je aj tvoje šťastie,“ prehovoril fialovovlasý muž a tiež sa zadíval na mesto pred nimi.
„Otázkou ale je, kde je moje šťastie,“ zahundral Freddie a odpoveďou mu bolo jemné zachechtanie, preto sa pootočil, aby videl na Simona a mierne nadvihol obočie, lebo Simon sa na neho uškŕňal, akoby práve povedal nejaký vtip.
„To, môj milý Freddie, vieš len ty,“ prehovoril Simon a žmurkol na striebrovlasého mladíka. „Ale ak by si sa opýtal mňa, povedal by som, že tvoje šťastie je tam, kde je žena, na ktorú myslíš každý deň.“
Freddie sa mierne zamračil a stočil pohľad späť na mesto. Mlčal, lebo nevedel, ako by mal na niečo také reagovať a to, že jeho mlčanie vyčarilo Simonovi úsmev na tvári, ho rozčuľovalo viac ako to, že jeho priateľ mal pravdu.
„Nie je to také jednoduché...“
„A čo jednoduché je,“ mykol Simon plecami. „Či si človek, či si monštrum. Ono je to v podstate jedno, lebo aj tak si všetci hľadáme zámienky, ako si život skomplikovať. Veď prečo by sme si ho mali uľahčiť, keď si to môžeme ešte viac sťažiť?“
Freddie sa zase odmlčal, ale Simona to neodradilo a jemne do ich neoficiálneho vodcu drgol. „Neustále hovoríš o tom, ako veľmi vzdialení sme od sveta ľudí, ako veľmi odlišní sme,“ pokračoval Simon. „Ale v skutočnosti sme si podobnejší, než si myslíš. Občas máme v živote tie chvíle, keď robíme hlúpe veci, nesprávne rozhodnutia. Myslíš, že sme kvôli tomu hlúpi? Nie. V skutočnosti nás všetko to utvára, vďaka tomu sme tým, kým sme. Freddie, nie sme perfektní. My, ale ani ľudia. Ale je to perfektne správne.“
„Ako to súvisí s mojim šťastím?“ odvrkol Freddie a nesúhlasne nakrčil čelo.
„Myslím, že nikdy nebudeš skutočne šťastný, kým neprestaneš s tým neustálym škatuľkovaním. Zabudni na hranicu, ktorú si si v mysli tak poctivo vybudoval medzi nami a ľuďmi. Kaya ťa prijala takého, aký si. Prečo nemôžeš ty prijať sám seba?“

„A potom sme šli do tej reštaurácie a...“
Hlas Beth k nej doliehal, akoby z diaľky. Nevnímala, čo jej spolupracovníčka hovorila, len občas prikývla, aby mala Beth pocit, že ju počúva. Nemala náladu počúvať o tom, aké skvelé rande mala Beth, keď jej vlastné srdce krvácalo. Nie. Ona ho už vlastne ani nemala.
Koľko času prešlo, odkedy Freddie odišiel z mesta a spolu so sebou zobral Mattyho a Kayine srdce? A koľko času musí ešte prejsť, aby sa tá rana zahojila? A zahojí sa vôbec niekedy? Kaya o tom pochybovala. Dovolila mu, aby jej ukradol srdce, ukázala mu svoje skutočné ja a dala mu svoju dôveru a čo spravil on? Pošliapal po tom všetkom, zahodil to a Kaya mala teraz v hrudi prázdne miesto, ktoré nevedela ako a čím zaplniť.
Koľko sĺz kvôli nemu preplakala? V noci sedávala za počítačom a blúdila po internete v nádeji, že niekde nájde zmienku o čudných tvoroch a tak zistí, kam šli. Dom, v ktorom bývali, zíval prázdnotou, akoby tam roky nik nežil. Po podivných stvoreniach neostali žiadne stopy, akoby sa to celé v skutočnosti vôbec nestalo. Akoby si to celé len vymyslela. Len tá bolesť bola až príliš skutočná.
Zvonček nad dverami privítal nového zákazníka, ale Kaya sa neunúvala zdvihnúť pohľad k dverám. Dnes to bola Beth, kto so širokým úsmevom behal od stola k stolu a nosil objednávky. Kaya jej za to bola vďačná a poslušne sa venovala špinavému riadu, na ktorý sa mohla bez výčitiek mračiť.
„Chce teba,“ prehovorila k nej Beth a položila prázdnu tácku na bar.
Kaya otrávene prevrátila očami. „Povedala si mu, že nie som v ponuke?“
„Nie, chce teba,“ zopakovala Beth. „Chce, aby si prijala jeho objednávku ty.“
„Čože?“ prekvapene zdvihla hlavu od riadu a pozrela smerom k stolom.
Bolo neskoro a v bistre sedelo iba zopár stálych zákazníkov, ktorých Kaya poznala už naspamäť. Až na jedného. Sedel úplne vzadu, chrbtom k baru a klobúk mal stiahnutý hlboko do tváre. Kayi sa pri pohľade na neho rozbúšilo srdce.
„Je to fešák,“ štuchla ju do boku Beth a spiklenecky na ňu žmurkla. „Trošku sa usmej, počkaj, trošku ti upravím...“
Než stihla Kaya nejakým spôsobom zareagovať, Beth jej strčila vlasy za ucho, vnútila blok a pero a postrčila ju smerom k stolom.
Cestu od baru k poslednému stolu obvykle zvládla do minúty, teraz mala pocit, že kráča už polhodinu a stále bola len na polceste. Keď sa priblížila k mužovi, zhlboka sa nadýchla a zabodla pohľad do bloku.
„Pekný večer, som Kaya, vaša dnešná obsluha,“ privítala hosťa, „čo-“
V tej chvíli muž zdvihol hlavu a zadíval sa na ňu a Kaya mala pocit, akoby sa svet prestal točiť. Hľadela do dôverne známych čokoládových očí a nevedela, či sa smiať, či plakať. Muž sa na ňu ostýchavo pousmial a zložil klobúk z hlavy. Strieborné vlasy, ktoré nesúviseli s jeho vekom, mu padli do tváre.
„Myslím, že mi dlhuješ drink,“ prehovoril Freddie nervózne.
„Čože?“ prekvapene zažmurkala. „Prečo?“
„Lebo keď som ťa zbadal, pustil som ten svoj,“ usmial sa na ňu Freddie, očividne spokojný sám so sebou.
Kaya na neho v tej chvíli pozrela, akoby spadol z Marsu, ale po niekoľkých sekundách ticha si prekrížila ruky na hrudi a pobavene na neho žmurkla a Freddie sa neubránil a úsmev jej opätoval.
„Toto je tá najtrápnejšia baliaca hláška, akú som kedy počula,“ rozosmiala sa tmavovláska. „Kde si to počul?“
Freddie sa zapýril, čo bolo pre Kayu niečo nové a plnými dúškami si vychutnávala situáciu, kedy bola vo výhode ona.
„Poradil mi to Simon,“ zahundral Freddie zahanbene.
Kaya ho ešte chvíľu nechala dusiť sa vo vlastnej šťave, ale keď sa na ňu takmer prosebne zadíval, veselo sa na neho usmiala. „Rada ťa opäť vidím, Freddie.“


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 12.08.2012, 19:54:55 Odpovědět 
   Zdravím.

Život není jednoduchý mnohdy ani pro lidi, proč by měl být jednoduchý pro monstra? Jsou jen jiní, ale možná myslí stejně (jen hádám, svět Tvých postav jen jako čtenář tiše obcházím). Po pravdě jsem chtěl Tvůj další díl vypustit až zítra, ale zvědavost mi prostě nedala. Fandím jim. Uvidíme v dalším díle, jak se oběma bude dařit! ;-) Slovenskou mluvnici nehodnotím a tíško na teba žmurkám! Hezký den a psaní zdar.
 ze dne 13.08.2012, 11:03:49  
   Šíma: Tak to nějak hezky a takticky ukonči! ;-) Je to na Tobě, já Ti do toho mluvit nemůžu... Žmurk. Mohli by třeba někam spolu odjet a dokud nezemřeli, žijí dodnes. (ošklivý šíma)
 ze dne 13.08.2012, 0:05:05  
   Mon: Zdravíčko :)
Ďakujem krásne za komentár a publikáciu, veľmi ma to potešilo :)
Popravde... Premýšľala som, že príbeh týmto ukončím. Bojím sa, že keby som pokračovala, len by som ho umelo naťahovala a stratil by svoje čaro.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
BĚŽEC
Tilda
Kde slunce nesv...
Gabriel Kataur
BARIKA
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Jedna z věcí
Francis Black
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr