obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kdo nemá peněz, je chudý; kdo nemá přátel, je chudší; ale kdo nemá srdce, je nejchudší na světě."
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Taký iný deň ::

 autor VanillaSky publikováno: 31.10.2012, 12:09  
...
 

Chodievala tadiaľ skoro každý deň. Vždy tú istú trasu, tými istými uličkami a cestami. Mala pocit, že tu pozná každý kúsok a vedela by povedať, teda keby sa jej niekto na to opýtal, kde presne je kameň, do ktorého práve zakopla. Možno je to trocha prehnané, pomyslela si, no určite by toho vedela o týchto miestach dosť. Ale to, na čo sa práve pozrela, tu určite ešte nebolo. Pohľad sa jej ako keby sám od seba presunul tým smerom. Ako by ju tam ťahal nejaký magnet. Zastala a aj keď mala namierené iným smerom a čas kedy mala byť na určenom mieste sa krátil každou minútou, predsa ostala na mieste kde ho uvidela.

Bol opretý o stenu obchodného domu. Zjavne už mal čo to za sebou. A určite toho nebolo málo. Aký zvláštny kontrast. Nový obchod, ktorý len nedávno otvorili a táto vec, ktorá už zjavne patrila do starého železa. Veď pravdepodobne ho sem preto niekto odložil. Nechcelo sa mu už s ním babrať, tak ho jednoducho nechal tu. Ponechaný svojmu osudu. Aspoň tak si to v duchu predstavovala. A možno z nejakého jej ešte neznámeho dôvodu, akosi vo vnútri chcela, aby to tak bolo.

Podišla k nemu a rukou sa dotkla chladného kovu. Väčšia časť až na pár detailov bola poznačená zubom času a hrdza ho pomaľovala svojou osobitnou farbou. Siahla na zvonček a ten vydal zvuk ktorý tiež akurát sadol k tomuto starčekovi vo svete bicyklov. Pozrela na hodinky a zistila, že už pol hodiny mešká do práce. Ktorú síce z duše nenávidela, ale aj napriek tomu tam musela ísť. Naozaj musela? Nedala by sa pre dnešok urobiť výnimka a vynechať jeden bezútešný deň keď bude zavretá v miestnosti ktorá v nej pomaly začínala vyvolávať pocit klaustrofobie, za niečo iné?

Potiahla bicykel kúsok ďalej a pomaly, ako keby sa obávala, že sa každú chvíľu zjaví jeho majiteľ, si naň sadla. Nohami voľne spustenými sa odrážala od zeme a takto spravila kolečko okolo blízkeho parkoviska. Na to sa zaprela do pedálov a ani nevedela ako, čoskoro sa ocitla na okraji mesta. Zabočila na poľnú cestu a ňou sa dostala až k lesu. Cezeň sa doviezla k akejsi čistinke, kde zastala a zišla z bicykla. Položila ho na zem a sadla si kúsok od neho. Oprela sa o strom, ktorý bol za ňou a pozorovala les vôkol seba. Zdvihla hlavu a hľadela na spleť konárov a množstvo listov, tohto velikána. Vyzeral, ako keby mu ani nebolo konca. Ako keby sa dotýkal samého neba. Aký sme my ľudia malý v porovnaní s týmito stromami, pomyslela si a znova sa rozhliadla na okolo. Vnímala akúsi zmes farieb a vôní jesene. Lístie pomaly padalo zo stromov a pod nimi vytváralo súvislý koberec, plný farieb zeme a slnka. Pomedzi to všetko, cítila vôňu húb a živice, stekajúcej po kôre ihličnanov, ktorých korene sa splietli vedno spolu s listnatými stromami a vytvárali tento svet vo svete, ktorý sa volal les.

Vrátila sa naspäť na parkovisko a k obchodu. Bicykel oprela o jeho stenu, presne tam, kde predtým stál. Bolo to ešte pred tým, keď ani netušila, ako sa zmení jej deň, ktorý bol naplánovaný presne do detailov. Bez najmenšej nádeje na niečo, čo by to mohlo zmeniť. A predsa sa stalo niečo, čo zmenilo všetko v jej živote. Odišla opodial, no ešte chvíľu pozerala na bicykel. Akosi v podvedomí vedela, že si ho nemôže nechať a že by za ním niekomu bolo smutno.

Z poza rohu vyšiel starček a zamieril rovno k bicyklu. „Tak si ma počkal, ešte ťa nikto nevzal. Veď kto by ťa už len chcel, nás starých už nikto nechce,“ povedal starček a tisnúc bicykel vedľa seba sa pobral preč. Až jej celkom zmizol z dohľadu.

Ešte v ten deň dala v práci výpoveď a zobrala ponuku, ktorú dávnejšie dostala a o ktorú vtedy nemala záujem. Bude robiť hipoterapiu. Kone mala vždy rada, len akosi si na ne nenašla nikdy čas. Vlastne skoro na nič si nenašla čas. A už vôbec nie na taký deň, aký prežila dnes a ktorý jej priniesol oveľa viac, ako na jeho začiatku dúfala.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 3 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 7 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 18 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 40 02.11.2012, 22:22:34 Odpovědět 
   1 mi pripadá nedostatočně zbog taký deň
 Šaňo 01.11.2012, 10:29:17 Odpovědět 
   Chodiť stále tým istým "chodníkom" prináša riziko, že si časom vyšliapeme akési "koľaje", z ktorých sa neľahko vybočuje. Niekedy ale stačí aj "starý bycikel", ktorý nás privedie k veciam, ktoré sme si predtým nestihli všimnúť.
PS: pekné obrazné zamyslenie.
 ze dne 02.11.2012, 18:33:17  
   VanillaSky: Ano, niekedy stačí aj málo, aby z toho bolo niečo veľké a nečakané. Ďakujem za zastavenie.
 Adam Javorka 31.10.2012, 13:40:02 Odpovědět 
   Presne tak, taký iný deň a ty si to príjemne napísala.
 ze dne 02.11.2012, 18:31:09  
   VanillaSky: Ďakujem, som rada že sa ti príbeh páčil.
 Šíma 31.10.2012, 12:08:44 Odpovědět 
   Zdravím.

Celkovo príbeh vyzerá ako akási rozprávka (no myslím to v dobrom). Naša hrdinka brala svoju cestu do práce ako zažitú vec a myslela si, že už ju nič na svete nemôže prekvapiť. No zažila vo svojom celkom obyčajnom dne čosi kúzelného (kto vie, čo alebo kto riadi naše životy, možno za to môže náhoda, možno osud). Textík, ktorý vyzerá celkom normálne a tuctovo, sa premení v určitú nielen pocitovú záležitosť, ako by som mal ja sám pocit, že sa stal v jej živote zázrak a ona precitla z onej každodennej šedi a dokázala svoj život zmeniť k lepšiemu. Možno je táto momentka určitým posolstvom, že nikto z nás nevie, čo ho za rohom čaká (dobré a možno aj to zlé). Mám rád dobré konce (som skoro ako "stará baba"), preto som potešený, že sa jej i pres razantný krok výpovede v práci podarilo všetko tak, ako si hrdinka želala. Áno, trocha mi tu hapruje "uveritelnosť" celého príbehu (nakoľko mu môže čitateľ uveriť a zobrať ho za svoj), no nechcem kaziť jeho osobitú atmosféru, ktorá na mňa pri pohľadu na tento text dýchla. Občas neviem, ako sa z toho či onoho textu vykecať, preto som sa dal do písania tohoto pomerne dlhého komentára, ktorý sa ešte nekončí. ;-)

Mé "bystré oko" a moje druhé Já (to viac dotieravé) sa muselo ozvať, tak smelo do toho:

-- ... do ktorého práve zakopla. -- ... o ktorý zakopla. ??? -- (zakopla oň alebo doňho kopla?)

-- Zastala a aj keď mala namierené iným smerom a čas kedy mala byť na určenom mieste sa krátil každou minútou, predsa ostala na mieste kde ho uvidela. -- (čím je to či ono súvetie zložitejšie - v rámci hlavných a vedľajších viet, či viet vložených, tým viac potom musí autor rozmýšľať, kde vložiť čiarku a kde nie - major Terazky by povedal: "Som z toho akosi volako zmätený!") -- Zastala a aj keď mala namierené iným smerom, a čas kedy mala byť na určenom mieste sa krátil každou minútou, predsa ostala na mieste, kde ho uvidela. -- (možno som to nepoplietol)

-- Nedala by sa pre dnešok urobiť výnimka a vynechať jeden bezútešný deň keď bude zavretá v miestnosti ktorá v nej pomaly začínala vyvolávať pocit klaustrofobie, za niečo iné? -- (čiarky, pokiaľ sa nemýlim) -- Nedala by sa pre dnešok urobiť výnimka a vynechať jeden bezútešný deň, keď bude zavretá v miestnosti, ktorá v nej pomaly začínala vyvolávať pocit klaustrofobie, za niečo iné? -- (napokon, akoby mi tu ešte niečo chýbalo - vymeniť - za niečo iné?)

Tak... Prajem pekný deň a písaniu zdar!
 ze dne 02.11.2012, 18:29:04  
   VanillaSky: Vidím, že si sa dal na slovenčinu :). Máš pravdu, že sú v poviedke nejaké tie nedostatky. Aj slovíčko vymeniť, akosi vypadlo. O čiarkach už ani nevravím. Tých je už asi až veľa :)...
Ďakujem za komentár aj za známku.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
Mamince
bumik
Bojovnice- Příb...
Deliria666
První případ Da...
Bob Cileček
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr