obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Když osud otvírá jednu bránu, druhou zároveň zavírá."
Victor Hugo
obr
obr počet přístupů: 2915289 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39391 příspěvků, 5727 autorů a 389816 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Pandorina skrinka ::

 redaktor Šíma publikováno: 03.11.2012, 16:35  
Prosím všetkých, ktorí hovoria po slovensky a majú slovenskú gramatiku v malíčku, aby boli zhovievaví. Zdravím týmto aj svojich škriatkov Preklepníčkov. A tíško dúfam v to, že sa vám bude možno aj tento text páčiť, pretože jeden nikdy nevie...
 

      Ležala lenivo na gauči, ktorý stál len kúsok od kozuba. Preťahovala sa ako mačka. Chýbalo už len aby tiež priadla ako ona. V obývacej izbe bolo príjemne teplo. Hrubé závesy pred oknami zakrývali výhľad von. Napokon si pamätala, že je práve pokročilá jeseň a vonku je sychravo a studeno, ona sa vyhrievala ako jašterica na slniečku. Bolo jej príjemne a tento pocit by nemenila za nič na svete. Na sebe mala len jeho košeľu, zo ktorej jej trčali plné stehná. Už od malička jej rodičia a známi hovorili, že by sa mala dať na modelku. Telo preto mala ako stvorené. Postavu, ktorú by jej mohla nejedna bábika závidieť, zdravú pleť a čo ju tešilo najviac bol fakt, že si nemusela holiť nohy každý týždeň. Vždy si hovorila, že ju má pánboh rád.

      „Už som tu, miláčik,“ povedal jej známy hlas. Neotočila sa. Vedela s kým obýva tuto horskú chatu ukrytú pred zrakom ostatných ľudí na úpätiu Skalistých hôr. „Susan, som tu a mám niečo dobrého pre teba!“

      „Nehovor...“ zasmiala sa zvonivo. „Čo máš pre mňa, kocúrik?“

      „Mliečko to nieje,“ zašepkal jej do uška, „je to trocha silnejšie.“

      „A odkedy sa mačičkám podáva niečo ostrejšieho? Čo keď mi z toho bude zle?“

      „Nemyslím si...“ zazubil sa. „Ako sa cítiš?“

      „S tebou?“ opýtala sa, ako by ho chcela trochu prekárať. Napokon milovala silných a sebavedomých chlapov, občas sa k nim správala, ako by boli malými chlapcami.

      „Áno, so mnou,“ pobozkal ju na líce. „Keď mi povieš, že som ako kus skaly a nič so mnou nebolo, vyhodím ťa von takmer nahú...“

      „Naozaj by si to urobil?“ začudovala sa ako šestnástka. „A nehanbíš sa takto so mnou hovoriť?“

      „Rozmaznávam ťa ako monackú princeznú a je ti to málo?“ usmial sa. „Tu máš!“

      „Vďaka!“ pozrela sa mu vyzývavo do očí. Vedela, že s ním kedykoľvek môže stráviť pekný večer. Bol nielen chlapom do nepohody, no vedel, ako potešiť ženu, aby jej nič nechýbalo.

      „Nerobil si kedysi takého chlapa, ktorý za peniaze urobí každej žene, čo je na očiach vidí?“

      „A čo som akýsi... Hentaký...?“ hneval sa naoko. „Napokon, aj ty si nikdy nebola svätá! Už od strednej...“

      „Viem ako žiť a viem, čo mám od života chcieť... Prečo si potom so mnou?“ opýtala sa a posadila sa tak, aby si mohol k nej prisadnúť. „Niečo nieje v poriadku? Vidím ti to na očiach. Čo sa stalo, chrobáčik?“

      „Vieš,“ začal, no zarazil sa, ako by ho v hrdle tlačilo každé slovo.

      „Zasa si do toho spadol? Vieš... Pamätáš si, čo si mi sľúbil? Nedáš si pokoj, pokiaľ ťa nezatvoria, alebo pokiaľ nebudeš ležať v drevenom futrále dva metre pod zemou...“ vzdychla. „Boha jeho, čo som komu urobila. Tak hovor, čo sa stalo?“

      Pozrela naňho. Sedel vedľa nej ako kôpka nešťastia. Cítil sa veľmi previnilo, no nevedel za svet, ako jej to povedať. Bál sa, že ju zasa chytí amok...“

      „Ty si zasa niekoho okradol? Alebo nedaj bože...“ zarazila sa.

      „Ako sa to vezme,“ povedal jej. Otáčal v ruke malým pohárom a pozeral zadumane do plameňov v kozube. „Viem, sľúbil som ti...“

      „Prečo nám chceš pokaziť taký pekný večer? To sa už nemilujeme? Myslím duchovno... Chceš ma len na sex? Nie som pre teba ako žena dobrá? Vieš ako to myslím. Mám ti len podržať a tiež len držať hubu, nech sa robí čo chce? Tvoje slovo nemá váhu? Čo si zasa spravil, do pekla?“

      „Zabil som človeka...“ povedal jej ticho. „A nie len jedného...“

      „Čože?“ nechápala. Nadvihlo ju ako na vlne. Mala pocit, že sa rúti boh vie kade. „Čo si to povedal?“

      „Zastrelil som dneska dvoch ľudí...“ otočil k nej hlavu a z očí mu padali slzy. „Prepáč, nechcel som to urobiť.“

      „Prečo?“ vydala zo seba. Zobrala ho za ruku a stisla ju tak silno, ako len vládala. „Zasa robíš pre svojich šéfov? Vyhrážali sa? Prečo nezájdeš na políciu?“

      „A zatvoria ma tiež,“ zavrtel odmietavo hlavou. Večer plný pohody bol ten tam. Otočila hlavu ku stene a tíško za rozplakala. „Prepáč, urobil som kravinu, no nemal som na výber!“

      „A čo budeme teraz robiť?“ vstala a začala zbierať okolo rozhádzané šaty. „Zatvoria ma s tebou! Pretože som ťa neudala, budem ako spoluvinník hniť v base, pokiaľ zo mňa nebude stará rašpľa. Preboha, na čo si myslel?“

      „Na nás dva...“ povedal jej a díval sa, ako sa bez hanby vyzlieka z jeho košele a stojí pred ním nahá, pokiaľ si nezobrala nohavičky a tričko. Pozeral sa na jej božskú postavu a premýšľal, kde urobil chybu.

      „Na nás dva?“ opýtala sa, kdeže mala na sebe už takmer všetko, v čom prišla toho večera do jeho chaty. „Odídem. A už nikdy sa nevrátim...“

      „To nemôžeš urobiť,“ povedal jej a schytil ju za ruku.

      „Prečo nie?“ sykla, pretože jej ruku stisol dosť nešetrne. Bolesťou sa zamračila. „Zabiješ ma tiež?“

      „Nie,“ mykol plecami. „To urobiť nemôžem...“

      „Hodíš má svojím šéfom ako obeť? Obetuješ ma na oltári svojej lásky?“ zaškľabila sa. „Verila som ti! Verila som, že sa zmeníš! A čo si urobil?“

      „Sľubujem, že sa to už nestane,“ povedal jej a postavil sa tak, aby nemohla odísť z chaty. „Stmieva sa, kam by si išla teraz na noc?“

      „Čo najďalej od teba,“ potiahla ako malé decko. „Ako ti môžem ešte veriť, keď sa to nedá? Čo bude zajtra? Pozajtra? Kedy zasa nesplníš svoj sľub? Čo som pre teba?“

      „Už to nikdy nespravím,“ zobral ju okolo pasu a pobozkal ju na tvár. „Nikdy, ako že je boh nado mnou!“

      „Nemôžem... Nechcem... Verila som ti.... Boha jeho!“ utierala si slzy, keď sa od nej odtiahol. „Vedela som, že je tento večer až príliš podarený. Niečo tu nehrá už od samého začiatku!“

      „Máš pravdu,“ povedal. „Nič nevyzerá tak, ako sa to pozdáva...“

      „Čo mi tým chceš povedať?“ vyľakala sa. Rukami schytila gombík od dverí.

      „Neodídeš... Nemôžeš... Aj keby si mohla...“ zamračil sa.

      „Nechápem!“ Oprela sa o stenu a pozrela sa do jeho modrých očí. Tvár mal vážnu. Bol ako kus skaly. Takého ho nepoznala.

      „No čo? Urob niečo! Povedz niečo! Nestoj tu ako telegrafný stĺp. Je mi z teba na vracanie. Toľko som ťa milovala...“ chytila sa za hlavu. „Já tomu nemôžem uveriť, je to ako vo zlom sne, alebo vo zlom filme!“

      „Toto nieje skutočný dom... skutočná chata. A tento večer nieje tiež skutočný...“ povedal jej vážne.

      „Všetko sa mi to sníva?“ opýtala sa neveriaco. „Som opitá? Pod vplyvom nejakej drogy? Čo si so mnou spravil? Tak hovor, lebo ťa zabijem!“

      „Ani to už neurobíš,“ vzdychol si. „Vieš... Stalo sa niečo...“

      „Ty ma chceš vážne dnes zabiť? Tento večer?“ rozšírili sa jej neveriaco oči. Bola prekvapená. Nečakala by, že by bol kedy schopný siahnuť jej na život. Bol pre ňu všetkým. Jej sen sa premenil v nočnú moru. „Tak to urob. Zabi ma!“

      „Nemôžem to spraviť, pretože...“

      „Pretože si srab a naničhodník! Prečo si mi to povedal, že si niekoho zabil, keď nedokážeš zabiť ani mňa? Čo si to za zabijaka a zlodeja?“ búchala doňho päsťami ako do boxerského vreca.

      „Už som ťa zabil...“

      „Čože?“ zarazila sa uprostred pohybu. „Čo?“

      „Zabil som ťa dnes ráno...“

      „Ako? Nechápem...“

      „Si mŕtva! A to nieje všetko...“

      „E-e,“ z tváre sa jej vytratila sviežosť. „Robíš si zo mňa žarty? S tým sa nežartuje...“

      „Zastrelil som ťa tak, aby si to nepoznala a nič neucítila. A potom... Potom som odbachol seba. Nič nieje skutočné. Tato chata, tento večer, my, ani nič iné...“

      „Neverím ti...“ povedala mu a pomaly od neho začala odstupovať. Cúvala dozadu a nespúšťala z neho oči. „Nevedel si ma zabiť... Nechceš ma vidieť s nikým iným, preto by si ma rád videl v blázinci... Pod dohľadom... Si sebec a klamár! Neverím ti ani slovo! Pusti ma. Idem preč...“

      „Si hysterická. Je to pravda. Každé slovo. Neviem, ako sa to všetko stalo a prečo sme tuná. Oni by ťa aj tak dostali. Vedeli, že pre mňa znamenáš všetko... Musel som to urobiť...“ povedal jej presvedčivo. Otvoril dvere. „Pozri von, poznávaš to tu?“

      „Nepoznávam...“ zavrtela hlavou. „Nieje mi to tu povedomé. Kde sme?“

      „Neviem, no všetko je ilúzia. Možno sme dostali poslednú šancu byť spolu, pretože sme sa milovali... Až za hrob!“

      „Toto je svet na druhej strane?“ vyštekla. „Preto sa mi celý deň nepozdával? Já som zomrela? Som mŕtva? Naozaj? Nedýcham, nebije mi srdce. Bože, prečo? Mala som rada svoj život! Seba... Kamarátov... Rodinu... Chcela som toho ešte veľa dokázať! Povedz, že je to všetko len zlý sen!“

      „Musel som sa ti ospravedlniť,“ usmial sa smutno. „Bol to deň stvorený len pre nás. Vedel som, že ma nepochopíš. Že ťa premôže nenávisť. Zničil som ti život... Skončím za to v pekle... viem to! Prajem ti všetko dobré!“

      „Ale to je všetko tak blbé a patetické, aby to bola pravda!“ zakričala naňho, zatiaľ on pomaly kráčal po akomsi chodníku preč... Napokon sa rozplynul v bielej hmle.

      „Milujem ťa!“ počula jeho posledné slová. „Možno sa znovu stretneme...“

      „Bože... Prečo!“ sadla si do dverí. No, zrazu sa prepadla do akej takej bielej hmly a začula divné hlasy. Takže predsa sa jej to všetko len snívalo? Prebudím sa a všetko bude v poriadku. Chvála bohu...

      „Už sa preberá!“

      „Áno, už je medzi nami!“

      „Vitaj späť, moja milá!“

      „Mama? A čo ty tu robíš? Veď si zomrela minulý rok...“ zostala prekvapená akoby bola zo soli.

      „No áno, a ty tiež,“ usmiala sa. „Vitaj v nebi.“

      „A Sam? Čo bude s ním?“ otočila sa za chrbát. No všetko tu bolo iné. Pripadala si ako Alenka v ríši za zrkadlom. „Čo tu budem robiť?“

      „Čo budeš chcieť,“ usmiala sa jej mať. „Máš na to celú večnosť...“

      „A Sam? Prečo to urobil?“

      „Vráti sa, až mu vyprší trest!“ zamračila sa.

      „Kde? Na Zemi?“ zdvihla prekvapeno obočie.

      „Nie,“ usmiala sa jej matka smutno. „V Pekle, moja milá. Ale nebude tam na veky. Ukázal, že má dobré srdce a rozum na správnom mieste. Nikto nieje len dobrým alebo zlým človekom. Aj ten najväčší zlosyn nieje nenapraviteľný.“

      „Ako to vieš, mama?“ spýtala sa. „Som akosi unavená, bolo toho na mňa priveľa...“

      „Odpočiň si, uvidíš, že tu nieje zle!“ pohladkala ju po tvári a pozrela sa jej do očí so vševedúcim pohľadom. „Možno... Možno ešte ty aj on... Možno obaja dostanete ešte novú šancu. Veď jeden život nestačí, aby človek pochopil, aké to je...“

      „Čo?“ prerušila ju.

      „Však to poznáš... Časom...“ usmiala sa. „Neboj sa, budeme sa stretávať! Maj sa a neboj sa poobzerať okolo seba, možno tu nájdeš svojich dávno stratených kamarátov či známych...“

      „A čo tu budem robiť?“ rozhodila ruky. „Čo keď sa tu budem nudiť? Z nudy si budem obhrýzať nechty... Do pekla!“

      „A nehreš!“ zavolala naň jej mať, ktorá je zmizla z pohľadu.

      „No a čo?“ pokrčila plecami. „Čo sa mi môže stať? Hm... Som mŕtva! Môj život je v riti a ja neviem, čo ďalej!“

      „Ahoj, mala by si ísť so mnou!“ ozvalo sa jej za chrbátom.

      „Sam? To už ťa pustili z Pekla?“ otočila sa. Nebo jej pripadalo akési tuctové. Na nič. Kam sa podel jej svet. Svet, ktorý toľko milovala.

      „Nie som Sam, no môžem im byť, keď budeš chcieť!“

„Nikdy som neverila v pána boha. V nebo či peklo! Nechodila som do kostola. Nemodlila som sa k nikomu a ničomu. Čo bude teraz so mnou? A čo si želáš ty?“

      „Nič, len aby si sa vydala so mnou! Ukážem ti pekný dom, bude sa ti páčiť...“ usmial sa.

      „A?“

      „Môžeš v ňom hrešiť do aleluja!“

      „A?“

      „Možno ti nájdeme aj nejakú prácu, ktorá by sa ti páčila...“

      „A?“

      „Uvidí sa, nechcela by si toho pre začiatok príliš?“ zamračil sa.

      „Čo je život? Prečo sa rodíme a prečo umierame? Na čo to všetko?“

      „Predstav si život ako skrinku! Keď je zatvorená, netušíš, čo všetko v nej je a čo od nej môžeš čakať. No keď ju otvoríš, zrazu spoznáš, čo je v nej, no nebudeš vedieť, čo leží až na jej dne, pretože to posledné, čo v nej zbadáš, bude tvoja smrť... Skrinka nieje dôležitá, nemusí byť pekná či škaredá. Dôležité je to, čo je vnútri... A o tom to všetko je. Telo je chrámom ducha...“

      „Telo je tou škatuľou?“ zamyslela sa. „Ale já som ateistkou! Verím len v to, na čo si môžem siahnuť.“

      „Chcela by si naspäť svoju predošlú skrinku? Prečo? Čo keby ťa nečakalo nič pekné? Sam to vedel, preto to urobil. Musíš mu odpustiť, aj keď je to ťažké...“

      „Aj sama sebe? Nie som malé dievča. Kto bol... Kto je Sam? A prečo to všetko spravil?“

      „Pretože musel. Pretože bol tvojím anjelom strážnym. Bol a je tvojou spriaznenou dušou!“ povedal jej, keď kráčali po akomsi chodníku neznámo kam.

      „A čo ďalej?“

      „Ďalej už nič. Každý musí otvoriť len tu svoju...“

      „A čo by sa stalo, keby niekto otvoril inú, nie svoju skrinku?“

      „Možno by nastal koniec sveta, moja milá!“ povedal jej neznámy. „Kto vie? Pandora to vedela!“

      „Ona ju otvorila?“

      „Nie len ona!“ usmial sa smutno. „Musím ísť, nie som tu len pre teba... Zbohom!“

      „Do riti, prečo si to urobil, Sam?“ potiahla nosom. „Čo sa dá robiť?“

      Vošla do domu a uvidela na obyčajnom drevenom stolíku novú skrinku. Bola obyčajná. Taká drevená škatuľa. Boh vie čo bolo v nej. Kúsok od nej ležal malý lístok, na ktorom bolo napísané: „Až príde čas, otvor ju, Sam!“

      Usmiala sa. No, neotvorila ju, nebol ten správny čas...


 celkové hodnocení autora: 96.6 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 9 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.1 uložit příspěvek 
 známka poroty: [ - ] tisk příspěvku 
 počet komentářů: 24 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 29 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Dandy518 01.08.2014, 2:34:50 Odpovědět 
   31. 07. 2014
Umíš psát dobře slovensky. I příběh je zajímavý, takový tajemný.
 ze dne 01.08.2014, 12:46:07  
   Šíma: Ve slovenské gramatice však krapet plavu! ;-) Jsem rád, že se líbilo...
 kulička 10.11.2012, 21:02:40 Odpovědět 
   čteno jedním dechem. poutavé dle mě. díky.
 ze dne 10.11.2012, 21:43:00  
   Šíma: Já děkuji a jsem rád, že se líbilo! ;-)
 Kondrakar 06.11.2012, 20:52:55 Odpovědět 
   Huh, povídka ve slovenštině. Trochu překvapení od tebe. Povídka se mi líbila. Konečně něco vážnějšího od tebe. A slovenština mi nevadila. V poslední době v ní dost čtu.

Co víc říct? Nic mi nenapadá. Asi jen múzám zdar a víc takových povídek. I když musím přiznat, že tě mám raďěji v češtině.
 ze dne 07.11.2012, 11:01:04  
   Šíma: Díky! ;-) Česko-slovenský Šíma! :o)
 Dědek 06.11.2012, 15:06:12 Odpovědět 
   Teď jsi překvapil, povídka ve slovenštině a moc dobrá. Ty tam máš kořeny nebo to byl jen takový pokus?
 ze dne 06.11.2012, 16:11:44  
   Šíma: Půlka rodiny (po otci) bydlí na Slovensku, přestože někteří přešli do Čech... ;-))) Tak půlkořen! Dík za zastavení a komentík. Jsem rád, že se líbilo. Dík.
 salvator 06.11.2012, 10:36:10 Odpovědět 
   Obdivuji tvůj přístup, většina lidí slovenštinu zahodila hned po rozdělení. Přiznám se dobrovolně, i já. Ale vzhledem k tomu, že jsem se se slováky potkával, mluvil s nimi a mám mezi nimi i pár přátel, tak mi slovenština tolik nevadí.
Záleží mi spíš na lidech, jací jsou, než jak mluví.
Každopádně, dalo mi to zabrat a som z toho volaaký zmetený.
Dalimil.
 ze dne 06.11.2012, 13:28:47  
   Šíma: Zdravím. Hej? Zmetený? A do riti... Pardon. No, ide o to, že možno nežijeme len raz (len jeden život), ale kto vie? "Jeden život nestačí!" (Bond, James Bond) Prečo nie Šíma? ;-))) On zabil ju aj seba, lebo by ju možno aj mučili (možno mal u svojich bossov vrúbik, či čo), chcel ju ušetriť trápenie (stále sa mi do slovenčiny pletú české slovíčka). Keď že on žil ako kriminálnik, skončil v pekle a ona išla do neba. No a pokiaľ boh (či osud) dá, znovu sa stretnú v novom živote. Prevarené téma, mnoho razy použité... Ja viem... Huh... Možno som somár sprostý, no, chcel som to napísať! ;-)
 Jarda 04.11.2012, 20:09:13 Odpovědět 
   Odpověď na příspěvek od uživatele: Jarda ze dne 03.11.2012, 19:30:28

   Moc hezké Šímo. Těším se na další.
 VanillaSky 04.11.2012, 15:52:18 Odpovědět 
   Páčilo sa. Som prekvapená, že si sa dal aj na písanie po slovensky. Dobrý príbeh. Skôr tým, že u teba som zvyknutá na tie humornejšie. Tak veľa dobrých múz :).
 ze dne 04.11.2012, 16:38:47  
   Šíma: Díky, jsem rád, že se líbilo (snad nejen tobě, ale i dalším autorům a čtenářům, kterým je slovenčina nejen rodným jazykem nevstávaly vlasy hrůzou na hlavě). :o) Klaním se a děkuji! ;-)
 Apolenka 04.11.2012, 12:57:39 Odpovědět 
   No tohle...
Chvílemi mě až zamrazilo, chvílemi mě polilo horko, ale četlo se mi to moc dobře - až jsem se sama sobě divila. Za slovenštinu máš můj upřímný obdiv a za téma i zpracování taky.
 ze dne 04.11.2012, 13:31:48  
   Šíma: Díííky moc, jsem rád, že se líbilo a že jsem nepohořel! ;-)
 Šaňo 03.11.2012, 23:41:55 Odpovědět 
   Odpověď na příspěvek od uživatele: Šaňo ze dne 03.11.2012, 23:37:50

   ospravedlňujem sa: samozrejme má byť "mytológie."
 ze dne 03.11.2012, 23:49:56  
   Šíma: Není se zač omlouvat, díky za opravy a komentík (názory a zamyšlení). ;-)

Slovenčina je mi blízka (více pasívně než aktivně), četba ani poslech mi problémy nedělá, více v reálu (s komunikací je to už horší, furt se mi do toho pletou česká slůvka, když stavím "slovenské věty"!). :o)
 Šaňo 03.11.2012, 23:37:50 Odpovědět 
   Celé rozprávanie je úprimným hľadaním odpovede na otázkou zmyslu života - aký je jeho význam. Trochu sa mi zdalo, že do mystického príbehu je vložené dosť veľa popisných, vysvetlovacích viet. Je v ňom použitá predstava o posmrtnom živote (nebo-peklo). Je však k tomu ešte primiešané niečo z nádeje na opakovanie života (postupné vylepšovanie) Záverom nás sprevádza myšlienka z gréckej mitológie (Pandora a jej skryňka) Tak trochu som nepochopil to druhé prebudenie do hmly a niekoho za jej chrbtom.
Dal si nám obsiahly návod na premýšľanie nad užitočnosťou nášho bytia.
PS: ešte niekoľko pripomienok, čo by sa mi zdalo viacej slovenskejšia v Tvojo vyjadrovaní:
,že som ako kus skaly a nič so mnou nebolo, (že som ako kus dreva a nič zo mňa nebolo)
Niečo nieje v poriadku? (niečo nie je v poriadku)
Myslím duchovno... (Myslím duchovne...)
„Na nás dva...“("Na nás dvoch...")
kdeže mala na sebe už takmer všetko (keď už mala na sebe )
do akej takej bielej hmly (do akejsi bielej hmly)
 ze dne 04.11.2012, 13:37:57  
   Šíma: Ahoj, ještě k té mlze, musel jsem nad tím i já popřemýšlet, jak že jsem to vlastně (jako autor) myslel! ;-) Nejspíš se nacházeli v nějakém místě, které předcházelo "nebi" nebo "peklu" (taková ta autory hojně používaná "přestupní stanice"). Pak už lidé chodili sem a tam... Snad jsem se v tom sám nezamotal! ;-) Hezký den a ještě jednou dík.
 ze dne 03.11.2012, 23:51:48  
   Šíma: Pořád je co zlepšovat! A každá pomoc je přínosem! ;-)
 Jarda 03.11.2012, 19:59:19 Odpovědět 
   Odpověď na příspěvek od uživatele: Jarda ze dne 03.11.2012, 19:30:28

   Líbil, ale raději tě mám v češtině.
 ze dne 03.11.2012, 20:10:35  
   Šíma: Jsem "československé" dítě, musel jsem to zkusit! ;-)
 Jarda 03.11.2012, 19:30:28 Odpovědět 
   ...no konečně. Hezké, libozvučná slovenština. :)
 ze dne 03.11.2012, 19:58:03  
   Šíma: Hádam, že sa textík páčil. Ďakujem s malou poklonou... ;-)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
A leni terte
asi
Osmadvacátý kvě...
Louise Courbet
Vzpomínky poušt...
Naovy
obr
obr obr obr
obr

Profesor John
Pavel D. F.
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr