obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Odpúšťanie ::

 autor VanillaSky publikováno: 06.02.2013, 11:18  
...
 

Vystúpila z auta prešla dozadu a z kufra vytiahla kočík. Položila ho na zem a otvorila zadné dvere. Odopla popruhy na detskej autosedačke a vybrala z nej dieťa. Posadila ho do kočíka a dobre prikryla dekou. Bolo pomaly koniec jesene vonku bolo dosť chladno. Pomaly sa začalo stmievať, vo vzduchu poletovalo zopár snehových vločiek. O takomto čase už bývali doma, no dnes bol deň keď musela urobiť výnimku. Slovo musela ostalo visieť vo vzduchu ako výkričník. Vlastne to robila len preto, že sa patrilo prísť. A kdesi vo vnútri by cítila výčitky, keby neprišla. Ináč necítila nič. Necítila nič k nemu a ani k tomuto dieťaťu čo práve na ňu hľadelo veľkými hnedými očami. Ako keby chcelo povedať, poďme už, nestoj tu toľko. Volala sa Janka, nedávno mala rok a oči po... po nej určite nie. Na ňu sa nepodobala vôbec. Vždy keď sa na ňu pozrela, videla jeho a... A nič, teraz na to nechcela myslieť, aj keď vedela, že sa tomu neubráni. Keď tam príde, všetko sa jej znova vybaví, ako keby to bolo včera. Ani sem nemusela chodiť, aj tak by to nepomohlo. Stačilo sa pozrieť na Janku a videla všetko odznova.

Zamkla auto a s kočíkom pomaly kráčala k vchodu. Na sebe mala kabát ktorý jej siahal skoro po kolená a z pod neho sa vydúvalo už dosť veľké bruško. Ešte mesiac a budú traja. Už dávno vedela, že to bude chlapec. Ako sa tešila, keď zistila, že bude mať bábo. Po toľkých pokusoch, sa to konečne podarilo. Koľko sa načakali na túto chvíľu. Celá šťastná prišla vtedy domov a už sa nemohla dočkať kedy príde Michal a ona mu povie tú úžasnú novinu. Zatiaľ ešte nevedela, akú novinu bude mať pre ňu on. Potom čo jej to povedal, chcela od neho odísť. Nakoniec ostala. Nie kvôli nemu, ale kvôli malej. Rozhodla sa tak potom čo sa na ňu boli pozrieť do nemocnice. Aj keď doteraz k nej v podstate nič necítila, ona za nič nemohla. O tom, že čaká dieťa Michalovi nakoniec nepovedala nič. Možno z pomsty, či hnevu. Teraz to však už bolo jedno. Chcela mu to povedať v ten deň, keď sa to stalo. Nepovedala... Michal sa už domov nevrátil. Ani v ten večer a ani o mesiac.

Prešla okolo pár hrobov až sa zastavila pri jednom z nich. Chvíľu pred ním stála a pozerala pred seba. Zohla sa a rukou zmietla lístie z hrobu. Nepriniesla nič. Ani kvety, ani sviečku, ktorú by zapálila. Nikdy nič nepriniesla. Stačilo, že tu bola ona sama. Že sa vôbec zmohla na to, aby prišla. To mu muselo stačiť. Nič viac preňho nemohla urobiť. Možno raz... no teraz nie je ten správny čas. Vstala a znova pozerala pred seba. Zrazu pocítila vo vnútri pohyb. Akoby slabé kopnutie o stenu jej vnútra. Mimovoľne si položila na brucho ruku a po líci jej stiekla slza. Zdvihla ruku a prešla si ňou po líci. Ešte si musí splniť jednu povinnosť a potom môže ísť konečne domov. Vedela, že by to nemusela robiť, ale tak isto ako to, že aspoň prišla k jeho hrobu, aj toto pokladala za niečo čo musí urobiť.

Po chvíli sa zastavila pri ďalšom hrobe. Bol len o čosi ďalej od Michalovho. Stál pri ňom starší muž a hľadel pred seba. V tom sa otočil smerom k nej. „Prišli ste za Táňou?“ spýtal sa.

„Ano, ale pôjdem, nebudem vás rušiť. Myslela som, že tu nikto nebude.“

„Vy ste jej kamarátka?“

„Ja... prepáčte, už musím ísť.“

„Počkajte prosím, poznali ste Táňu? Chcel by som o nej niečo vedieť. Viete v poslednej dlhej dobe sme neboli spolu a vlastne o nej nič neviem. Som jej otec a...“

„Možno je to tak lepšie, že neviete,“ povedala Simona a bez ďalšieho vysvetľovania sa pobrala preč.


Prechádzala po nemocnici tlačiac pred sebou kočík v ktorom spal jej syn Miško. Simona s ním išla na kontrolu a vedľa nej kráčala Janka, držiac sa kočíka. V tom zbadala muža, ktorý kráčal oproti ním. Bol to ten istý, ktorý stál pri Táninom hrobe, keď tam bola naposledy. Chcela prejsť okolo neho dúfajúc, že si ju nevšimne. No muž sa zastavil a usmial sa.

„My sme sa predsa videli, boli ste pri hrobe mojej dcéry. Vtedy ste ale ešte mali len dcérku. A toto je...?“

„Miško, a malá je Janka, ale ona nie...“

„Musíte byť šťastná, také dve pekné deti. Čo by som za to dal, keby Táňa nejaké mala. Aspoň niečo by mi po nej ostalo. Ale takto je to vlastne lepšie.“

„Idem s malým na kontrolu a nechcem brať Janku dovnútra. Nemohli by ste tu s ňou chvíľu počkať?“

„Samozrejme, len či bude chcieť so mnou byť.“

„Určite bude,“ povedala Simona a pozrela sa na Janku, ako sa na muža usmieva.

Zohla sa k nej a niečo jej potichu povedala. Janka prišla k mužovi a chytila ho za ruku.

„Hneď som naspäť,“ povedala Simona a keď prišla k dverám ambulancie ešte sa otočila. „Je to vaša vnučka,“ dodala a vošla dnu.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 6 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 5 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 11 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 maja52 10.02.2013, 12:09:42 Odpovědět 
   Zajímavý a hezky napsaný příběh. Opožděně, ale od srdce posílám 1 a pozdrav.
 40 09.02.2013, 22:18:06 Odpovědět 
   Nářez!
 Jarda 06.02.2013, 20:41:32 Odpovědět 
   Odpouštět, je v životě potřeba. Ze své zkušenosti vím, že odpustit není snadné a po určitém vnitřním vyrovnání to není problém. Mým častým problémem je na to zapomenout.
Hezká slovenština. Pěkné čtení.
 Adam Javorka 06.02.2013, 15:00:24 Odpovědět 
   Vivien moja drahá, naozaj je pekné a správne odpúšťať, ale vo všetkom to nejde. Potešila si ma touto poviedočkou, jej názvom a aj jej obsahom...
 Šíma 06.02.2013, 11:17:18 Odpovědět 
   Zdravím.

Odpuštění... Pěkný nadpis k psychologicky laděnému textu o životě, o vztazích, lásce a o ztrátě. Také o tom, že nikdy to není takové, jaké bychom chtěli. Slovenčina hezky zní. Místy by si text (třeba i) zasloužil ještě dopilovat a pozor na čárky v souvětích (chybí). Hezký den a múzám zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
Jsi
Masožravka
Sestře a nám
Fantagiro
Zakázaná láska ...
Petra Vávrová
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr