obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Hlad a láska určují veškeré lidské dějiny."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915368 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39501 příspěvků, 5742 autorů a 390372 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Vedomie_zivot_a_tak.doc ::

 autor romansev publikováno: 10.05.2013, 21:22  
O to co sme , co je to okolo nas a co s tym?
 

O tom co sme my a co je to okolo nas a ma to vobec zmysel ?


Obsah
1 Uvod 4
2 Co je to zivot 7
2.1 Interpretacia 10
2.2 Samoorganizacia 12
2.3 Mapa sveta 13
2.4 Mapa seba 17
3 Co je to vedomie 18
3.1 Delenie vedomia 19
3.2 Nase sucastne predstavy, co vedomie vlastne je ? 20
4 Objektivne a subjektivne 21
5 Co to je teda cele ? 27
6 Pravda 30
6.1 Kauzalita alebo pricina a nasledok 34
6.2 Pohlad 3. Osoby 35
6.3 Paradigma vedy a dusevna 36
7 Ma to vobec zmysel a ked tak aky 39
7.1 Cas 40
7.2 Zmysel 41



Obrazky
Figure 1 Scietific method 4
Figure 2 Vztah skutocnosti a teorie 5
Figure 3 vyvoj zeme a zivota na nej 6
Figure 4 Ako to cele vlastne vzniklo 7
Figure 5 Evolucia 8
Figure 6 najjednoduchsi zivot 9
Figure 7 Interpretacia 1 ? 11
Figure 8 Interpretacia 2 ? 11
Figure 9 Interpretacia 3 ? 12
Figure 10 pokus so slizovkami 16
Figure 11 Mema a protomema 17
Figure 12 Freeudove delenie vedomia 20
Figure 13 Vedomie ako cisto prezentacna vrstva 20
Figure 14 Komunikacny problem. 22
Figure 15 struktura memy (moja predstava) 23
Figure 16 Freudove delenie vedomia 24
Figure 17 problem komunikacie 25
Figure 18 Dualizmus typ 1 27
Figure 19 Typ dualizmu 2 27
Figure 20 my world view 28
Figure 21 teorie a okolity svet 31
Figure 22 vznik a zivot teorii 31
Figure 23 sposoby vytvarania teorii 33
Figure 24 Pinochio 34
Figure 25 dva rozne pohlady na vedomie (aqvarko) 36
Figure 26 subjektivny a objektivny pohlad na to iste 36
Figure 27 vztah vedeckych teorii a „toho okolo nas“ 37
Figure 28 science theory 38
Figure 29 Vystrelok pana Dowkinsa 39


1 Uvod
Zijeme v dobe , kedy ludstvo asi najviac pokrocilo v pochopeni, co je to okolo nas, co sme to my a ako to cele funguje. Tento obrovsky zvrat zacal v case Descarta, Newtona, Galileiho a Kopernika, ked sa zalozili zaklady dnesnej vedy. Ide vlastne o sposob / metodu, ako spoznat fungovanie toho okolo nas. Nasledovny obrazok znazornuje v kocke tuto metodu.






Zacali sme chapat principy tohoto fungovania a ziskali sme dojem, ze uz skoro vsetkemu rozumieme. Je tu vsak niekolko hacikov, ktore si v prvej chvili (a mozno aj v druhej ;)) vobec neuvedomujeme.
Ako prvy problem vidim determinizmus alebo kauzalitu, ktora tvori jeden (ak nie ten najdolezitejsi) pilier vedeckej paradigmy. Tato vlastnost vesmiru vyplyva z nasej empirickej skusenosti. Ukazalo sa totiz, ze kauzalny vztah „PRICINA – NASLEDOK“ je vztah, ktory podla nasej skusenosti funguje. Tato vlastnost je tak „vpita“ do nasho uvazovania, ze uz samotne spochybnenie kauzality pokladame za nezmysel. Je to zaklad / pilier naseho skumania a vytvarania teorii. Avsak kauzalita, teda vlastnost priciny a nasledku nie je dokazatelna. Je naozaj zalozena na nasej empirii a nasej viere, ze to funguje a na tomto je aj zalozena moja definicia zazraku. Je to udalost, ktora tvori zaciatok nejakeho kauzalneho retazca, tj. nasledok ktory nastal bez existencie priciny. V qvantovej fyzike je tento problem trochu komplikovanejsi. Hovori sa tu o takzvanej statistickej kauzalite, ale principialne je to porovnatelna vlastnost.
Druhy problem s ktorym sa casto stretavam je stotoznenie nasich teorii s tym , coho sa tie teorie tykaju. Vela krat si neuvedujeme, ze pracujeme iba s virtualnym modelom, ktory zopoveda nejakemu vnimanemu vnemu. Toto sa ukazuje vyrazne napriklad pri qvantovej fyzike, kedze nic z nasho okolia nieje zaroven vlna aj nosic/ medium vlny. Napriklad pri strbinovom efekte sme si pomohli vlnami vody a strbinamy v priehradnom mure. Problem je v tom, ze nosic tychto vln je voda pricom v QED tomu tak nieje. Nasledujuci obrazok znazornuje vztah teorie k popisovanemu objektu.


Figure 2 Vztah skutocnosti a teorie

Vo vacsine oblasti tato vedecka metoda / paradigma dobre funguje (aspon doteraz ;-)). Je aplikovatelna na pozorovane objekty (okolity svet). Potom prisiel pan Darwin a zistil , ze nieco podobne tj. kauzalita sa da pouzit aj na zivu cast (tu co pozname). Uz davnejsie vznikla pekna teoria, ktoru popisal Darwin v knihe „Vznik druhov prírodným výberom”. Je to v podstate konformne s mojou predstavou. Popisovany vyvoj a nasledne prisposobovanie sa okoliu je pre mna schodna cesta a zodpoveda aj nasmu sucasnemu skumaniu a poznaniu. Problem tu vidim v krokoch, ktore tento vyvoj uskutocnili. Hlavna „sila“, ktora v Darvinovej teorii pracovala je podla mojich znalosti, „snaha“ zachovat homeostazu organizmu. Takto je to aj podla Damasia ktoreho radim medzi ateistov. Uz jednobunecne zivocichy interpretuju signaly z okolia a reaguju na ne vo svoj „prospech“. Taktiez suhlasim s tym, ze to robia nevedome (aj ked kto vie ;-)) resp. co je to vedomie. Problem je v „snaha zachovat homeostazu“. Uz aj jednobunecne zivocichy interpretuju signaly z okolia a zo svojeho vnutra a snazia sa ich vyuzit za uz spomenutym cielom. Co to znamena, „interpretuju“ tieto vnemy? Ja ako softwerak by som to zobrazil takto. Dany vnem vyberie zodpovedajuci program, ktory potom riadi prislusnu reakciu na dotycny vnem. Priklad je trebars spermia. Z nejakeho smeru „citi“ vajicko (zodpovedajucu chemiu ;-)), otoci sa bicikom druhym smerom a zacne nim kyvat. Je to totiz jediny sposob dostat sa k vajicku. Je to jej odozva / interpretacia na danu chemiu. Mozme si tento proces vysvetlit ciste mechanisticky a pouzit slabi antropicky princip, tj. „kedze to tak vzniklo, tak sme tu“. Je tu nenulova pravdepodobnost takehoto scenara (podobne aj pri inych procesoch), ale hrame sa tu v podstate iba s pravdepodobnostami danych moznosti a tie su v tomto pripade mizive. Viacej uvadzam v kapitole „zivot“.
Takze mame tu 3-4 miliard rokov, kedy sa predpoklada vznik zivota na zemi. Je to dost dlhy cas (pre normalneho smrtelnika nepredstavitelny) ako znazornuje nasledujuci obrazok.


Figure 3 vyvoj zeme a zivota na nej

Je to dostatocna „hmla“ , aby sa nam javila evolucna teoria ako plauzibilna (za podmienok „random“ zmien). Ale ako som uz povedal, jedno aj druhe je „viera“.
Co vo mne prevazilo misticky vahy je iny fenomen, ktory je pre nas taky samozrejmi, ze si ho zvacsa ani nuvedomujeme. Je to prave to „VEDOMIE“. Kazdy z nas ho ma, teda skoro kazdy ;-). Je to nieco take samozrejme, ze si vobec neuvedomujeme, ze to z pohladu evolucnej teorie moze byt problem. Vieme totiz ze ho mame, ale niesme schopny objektivne popisat co to je. Je to nas ciste subjektivny vnem a nevieme ho „zobjektivizovat“. K intersubjektivite nam pomaha rec / jazyk, avsak, ako ukazem aj neskorsie, je to nas pokus zobrazit nase myslienky pomocou slov. Tymto sa casto stava, ze priimatel „spravy“ tuto interpretuje rozdielne ako bola povodna myslienka vysielatela spravy a vznika problem / nedorozumenie. Existuje pokus „turingov test“ alebo myslienkovi experiment „cinska izba“, ktory nam ukazuje, ze objektivna definicia vedomia stoji na dost tenkom lade.
Podme ale od zaciatku. Ako to cele vsetko vlaste vzniklo – tj vesmir a zivot v nom.


Figure 4 Ako to cele vlastne vzniklo

2 Co je to zivot
S touto otazkou nema problem vacsina ludi. Vacsina ludi vsak tuto definiciu chape „prototypicky“, tj. su schopny oznacit nieco za zive a nieco za nezive. Zmatok aj medzi vedcami zacina pri rozhrani tj. virusy. Existuje skupina vedcov, ktora ich radi medzi zive, ina zase za nezive. Drviva vacsina vsak oznaci trebars preony za nezive. Hmm tiez sa „mnozia“ a viuzivaju na to energiu cerpanu z okolia. Zabudnime vsak na chvilu na tieto extremy. Zoberme priklady, pri ktorych sa nehadame, ale sme jednoznacne schopny povedat „zive / nezive“. Nejako sme sa naucili vsetko triedit a toto sme spravili aj s evoluciou ziveho na zemi. Je to rozumna cesta, ked sme zistili, ze sa to kotilo jedno z druheho a tymto aj vyvijalo. Nasledujuci obrazok znazornuje tento predpokladany vyvoj.


Figure 5 Evolucia
Zacnime uplne dole, teda u jednobunecneho zivota. Zatial ich rozdelujeme na 3 skupiny


Figure 6 najjednoduchsi zivot

Ma to uz obal vela vnutornych organov a procesov a zacina sa to chovat nejak “rozumne”. Co chapeme pod “rozumne”? Toto je velmi zauimava otazka a skusim sa jej trochu venovat.
2.1 Interpretacia
Pod „chovani sa rozumne“ rozumieme, ze odozva vnemu prijateho senzormi nieje cisto mechanisticka, ale je vykonana za nejakym ucelom (v tomto pripade na zachovanie homeostazy organizmu). Skusme sa na to pozriet este s vacsim zvacsovacim sklom tj. , co je to prijaty vnem a co je to „za nejakym ucelom“.
Vnem mozeme chapat jednoducho, ako interakciu s nasimi vnemovymi bunkamy. Interakcia sa premeni na elektricky alebo chemicky sygnal a je transportovana do nasej „mysle“. Tu som sa umyselne vyhol slovu „mozok“, lebo nie vsetky sygnaly a nasledne reakcie idu cezen. Tento proces sa da este ako tak chapat mechnisticky. Zauimavelsia je druha cast a to „za nejakym ucelom". Damasio vo svojej knihe Spinosa hovori, ze vsetky mechanizmy v organizme su vykonavane za ucelom zachovania homeostazy.
Spomenul som tu nazov „homeostaza“. Ale co to je? Podla Maturana a Varelu je to snaha udrzat autopoieticky system v stave „fungovania“, tj. zachovat systemy v stave, v ktorom su schopne priimat energiu z okolia, trnsformovat ju „vo svoj prospech“ a vypustat ju naspat do okolia. Toto vsak robia aj nezive predmety. Kamen sa napriklad cez den na slnku zohreje a v noci vyzaruje tuto energiu do okolia.
Dolezitejsia je druha cast a to interny informacny system (Maturana a Varela hovoria o uzavretom informacnom systeme). U vyzsich zivocichoch , ako sme trebars my, je to lahsie predstavitelne. Mame „skusenost“, ake to je mat vedomie, dokonca vedome vedomie, tj. sme si tohoto vedomia vedomi . Myslim si (ale je to len moja domnienka) ze jednobunkove zivocich toto vedomie nemaju, a uz vobec nie vedome vedomie. Maju iba nejaky typ „protovedomia“. Napriek tomu vykonavaju vela cinnosti zmysluplne, ako keby vedome (predchodca vedomia). Su to cinnosti asi z vacsej casti vrodene (teda podla mainsreemovevo myslania vedcov) ulozene niekde v DNA (pretoze zatial nepozname ziadny iny mozny mechanizmus). To , ze nahodne vznikne vela takychto „algoritmov“, ktore su schopne potom v nejakom zmysle spolupracovat, je vec viery, „verim alebo neverim“ (vela tychto algoritmov ak nie vacsina pracuje interne v tele bez spoluprace s vedomim). 2 az 3 miliardy rokov je dostatocne nepredstavitelny cas, ktory je schopny vyrobit dostatocnu hmlu na to, aby sme tomu uverili. Je to v podstate problem vyjadreny v slabom a silnom antropickom principe.

1. je to take – tak sme - slaby antropicky system
2. je to take – aby sme boli - silny antropisky system

Tato podkapitola sa vola Interpretacia, tak by som uviedol este par mojich slidov, ktore su dolezite na pochopenie, co ja v tomto zmysle pod interpretaciou rozumiem.

Prvi obrazok znazornuje ako do TV udrie kladivo.


Figure 7 Interpretacia 1 ?
Je to informacia pre obrazovku , aby sa rozbila, resp. interpretuje obrazovka tuto informaciu?


Figure 8 Interpretacia 2 ?

Alebo je pre sopku nahromadenie a tlak magmy informacia, ze ma vybuchnut ?
Dobre, tieto dva priklady sa vam zdaju pritiahnute za vlasy? Pri dalsom pripade uz vacsina ludi si nieje taka ista, ci to je interpretacia informacie.


Figure 9 Interpretacia 3 ?


Je sygnal z dialkoveho ovladaca informacia pre telku ? A interpretuje telka tuto informaciu? Aby sme sa vratili k nazvu kapitoly. Moze nieco co oznacujeme za nezive mysliet, teda priimat informaciu a interpretovat ju .
Poviete , mysliet nie ale priimat informaciu a interpretovat ano“. Potom mam ale problem s tym kladivom a telkou ;-), nieje to to iste? Klucom pre mna je slovicko, ktore tvory nazov tejto podkapitoly a to interpretacia. Je to vlastne interpretacia informacie. Trochu si protirecim, ale pre mna je v tomto pripade informacia kazda interakcia, ktora je interpretovana. Zda sa , ze je to zacarovany kruh, zase „interakcia“ a „interpretacia“.

2.2 Samoorganizacia
Pozname jednu velmi zauimavu vlastnost hmoty a to je jej samoorganizacia pri urcitych podmienkach. Maturana a Varela ich nazyva disipativne struktury a autopoieticke systemy. Podme ale este dalej. Co su to tie najprimitivnejsie mechanizmy, ktore tu zivot (ako samoorganizovane struktury) drzia. Darwin ukazal, s cim sa aj stotoznujem (je to pre mna plausibilne ;-)) , ze sa to vyvija (nech uz vyvijanie znamena cokolvek). Aj priony sa tiez replikuju v ludskom mozgu, ale neda sa povedat , ze su zive. Kde je teda hranica. Uz pri virusoch si niesme jednotny, ci ich mame zaradit medzi zive alebo nezive. Pri prionoch sme jednotny, su nezive . Kedy sa teda stava hmota, ktora sa „samoorganizuje“ ziva. Na obrazku Figure 6 najjednoduchsi zivot mame zobrazene to co uz pokladame za zive, ale je to zaciatok? Je prechod medzi zivym a nezivym spojity takze mozeme povedat, ze toto je menej a toto viacej zive?
2.3 Mapa sveta
Zacneme ako keby z uplne druheho konca, ale casom pochopime suvis. Zacalo to cele panmi Maturana a Varela. Zaoberali sa prave tym, kedy je nieco zive a vedome. Tu moze to slovo „vedome“ vyvolat nedorozumenie. Odbornici z psychologie vedomie rozdeluju na dva „stupne“. Prvy stupen je priimat informacie z okolia a „zmysluplne“ (Damasio by povedal – za ucelom zachovania homeostazy) na ne reagovat. Druhy stupen je ten, ktory pozname a vacsina z nas to slovicko „vedomie“ spaja prave s nim. Je to, ze sme si vedomi nasho vedomia a ze sme to „m“y kto ma toto vedomie. Ze existuje pre nas „JA“ a je to „to“ co si to aj zaroven uvedomuje. Julian Jaynes v knihe „Pociatok vedomia“ tvrdi , ze sme tento druh vedomia ziskali iba pred nedavnom (niekolko malo tisic rokov). Hovori, ze ludia spominany v Iiade a Odysei ho este nemali (teda aspon ze si neboli vedomy, ze su to oni kto ma toto vedomie). Je to dost „divoke“ tvrdenie, ale myslim, ze nehovori uplne zcesty ;).
Damasio spomina, ze uz jednobunkove zivocichy idu za stravou a teplom. Nejak vedia, ze je to pre ich udrzanie homeostazy vyhodne (aj ked si myslim ze maju velmi primitivny a to iba prvy stupen vedomia). Moj priatel ma predstavu ciste mechanistickeho fungovania tychto zivocichov (slaby antropicky princip). Je to zase aj v tomto pripade viera z jednej alebo bruhej strany. Fakt je, ze uz tieto zivocichy pracuju lokalne proti 2. Termodinamickemu zakonu (rast entropie), ale to robia aj disipaticke struktury. V ramci toho, ze jedno aj druhe niesu uzavrete systemy, je 2. termodinamicka veta zachovana.
Ale vratme sa k tej mape sveta. Ked novy zivot znikne, nieje jeho mysel prazdna. Uz pri narodeni a este aj pred nim existuje vo vedomi par „algoritmov“, ktore vybavuju zakladne funkcie na zachovanie homeostazy. Su tu uz aj komplikovanejsie algoritmy. Pre mna bolo vzdy fascinujuce, ze koritnacky, ktore sa prave vyliahli z vajicka (teda nemaju ziadnu informaciu o tom „vonku" mimo vajicka) bezia hned do mora. Este primitivnejsie. Odkial vie organizmus, ze ma vnutry seba zachovavat nejaky PH faktor? A dokonca vie aj ako to spravit. Su tu vsak aj komplikovanejsie algoritmy. Znamy je ten s osou a kladenie vajicka. Nasledovne obrazky znazornuju tento pokus.

Zakladny postup tohoto algoritmu je


Zauimave to zacne byt ked do tohoto algiritmu vstupime:
Pokial osa cisti jamku prelozime vaicko na druhu stranu jamky



4. Osa ide vycistit jamku !!!!! a pokracujeme 3. krokom

a tak dalej .
Neuveritelne. Je to rovnake, ako ked matematik robi vajicka na tvrdo.
a) variant
1. Otvori ladnicku
2. Vybere vajicko
3. Vari ho vo vode
4. Vajicko je uvarene
b) variant
1. otvori ladnicku
2. vajicko tam nieje
3. ide do obchodu a kupi vajicko
4. da ho do ladnicky
5. postupuje podla variantu a).

Dobre, toto su algoritmy, ktore su nejakym sposobom vrodene. Taktiez je vrodena nejaka primitivna mapa sveta (koritnacky po vyliahnuti z vajicka sa zenu do mora, pricom nevedia co je more a preco tam bezia). Mapa sveta neznamena v tomto pripade topologicku mapu, ale co to okolo nas je a co je pre nas „dobre a zle“. Vnemy, ktore tieto organizmy priimaju su potom interpretovane touto mapou a nasledne su potom spustene prislusne „algoritmy“, preddefinovane procesy. Podobne to funguje aj u nas, ked su spustene algoritmy niektorych vnemov. Je to napriklad plac dietata po porode, ale su to niektore este hlbsie procesy ako udrziavanie teploty v tele (v neuveritelne malom rozsahu) tak ako udrziavanie PH faktoru tiez v velmi presnom rozsahu.
Dobre a co potom ? Clovek sa narodi a ma uz niekde v „ epromke“ napalenych par algoritmov. Ako sa tam dostanu? Predpokladame ze su zakodovane v DNA. Je to zatial jediny mechanizmus, ktory pozname. Ale ako sa taketo veci tam daju zakodovat nechapem. Kazdy trochu mechanisticky obraz my zlihava. 3 miliony rokov je dost dlhy cas na zahmlenie, ale je to zase iba viera, ci to moze za ten cas nahodne vzniknut ;-). Daleko zauimavejsie pre mna je to s tou druhou castou a to s vedomim. Toto by som rozsiril na nie iba „vedome vedomie“ (pretoze ani nevieme, ci to nahodou nieje iba to nase) ale aj na vsetko, co vytvara nejakym sposobom interpretaciu priimanych vnemov zmyslami a interna cinnost nasich myslienok. Zacina to dokonca u zivocichov bez nervovej sustavy a dokonca u jednobunecnych zivocichov (vid Damasio – jednobunecne zivocichy idu smerom k potrave alebo spermia smerom k vajicku). Toto totis nieje „jednoduchy“ cisto mechanicky jav ako ked trebars po dopade kamena na vodu sa urobia vlny. Je to vykonanie nejakej operacie / procesu ktory nefunguje nejakym sposobom mechanisticky, ale za nejakym ucelom (ako som uz spominal, na zachovanie homeostazy organizmu). Zacina to u udrziavania vnutornych procesov v zivej hmote ako napriklad udrziavanie vnutorneho PH faktora. Este zauimavejsia je reakcia na vonkajsie vnemy. Zacina to dokonca u tak primitivnych zivocichov, ako je slyzovka. Nasledujuci obrazok znazornuje tento pokus.


Figure 10 pokus so slizovkami

Slizovku umiestnili priblizne rovnomerne do bludiska. Na dve miesta tohoto bludiska umiestnili potravu pre slizovku ( zlte utvary v pravom obrazku ). Na zaciatku (lavi obrazok) ulozili slizovku do celeho bludiska. Ako vidiet v pravom obrazku sa po nejakom case slizovka stiahla zo vsetkych miest okrem najkratsej cesty medzi dvomi potravami! Cize aj take nieco primitivne ako slizovka interpretuje vnemy z okolia a interpretuje ich na uchovanie svojej homeostazy (v tomto pripade ziskanie potravy).
Ale boli sme uz dalej a to pri vyzsom stupni vedomia, ktore priradujeme organizmom s nervovym systemom. V tomto pripade uz nastava „silnejsia“ forma interpretacie priimanych vnemov (internych ako aj externych). Nazyvame to vedomie. Je to vsak iba prvi stupen vedomia. Organizmy si este asi neuvedomuju „Ja“. Ono to je problem s tou predchadzajucou vetou, pretoze nevieme (nemame skusenost), ake je to nemat „Ja“. Pekne je to popisane v Nagelovom clanku „What Is It Like to Be a Bat?“. Nemame skusenost ake to je orientovat sa a vnimat priestor zvukom.
Este zauimavejsie to zacina byt ked sa k tomu pripoji druhy stupen vedomia a to je vedomie seba a vedomie ze mame vedomie. Isto viem, ze to mam a ze to mam ja. Predpokladam, ze aj ostatny ludia maju vedomie. Je to moja skusenost zalozena nielen na Turingovom teste. Je to moje presvedcenie aj z toho dovodu,ze su „konstruovany“ tak ako ja (teda aspon priblizne ;)). U zvierat je to este koplikovanejsie. Turingov test je tu preveditelny velmi tazko lebo komunikacia je v tomto zmysle dost obmedzena.
Do pocitaca resp. robota sme schopny tiez vlozit nejaky adekvat mapy sveta a seba avsak nepovedali by sme ze ziskal vedomie (ani 1, stupna). Pekne je to opisane v Vesmirnej odysei od Klarka. Hal 2000 sa zacal ucit ako male dieta, aspon tak sa to javi, ked ho Bowman nicil ;-).
Teda dieta, ked sa narodi (a uz aj pred narodenim) si vytvara mapu seba a sveta. Priima nove vnemy a vzniknute memy sa snazi spravit konzistentne s tymi uz existujucimi. Ako to zacina neviem ale to ani nieje tema tohoto dokumentu (mozno nabuduce ;-)). Napriek tomu tu uvediem moju predstavu o nejakej forme „zavadzaca“ teda mechanizmu na vytvaranie mem. Zavadzac som nazval protomema ako je vidiet na nasledujucom obrazku.

Figure 11 Mema a protomema

Ak niejaky novy vnem nepasuje do tejto mapy, clovek je prekvapeny alebo sa zlakne. Taktiez je z obrazku zjavne, ze jadro memy v mojom chapani tvoria pocity. Tento pocitovy vnem sa nazyva qualia. Je to napr. pocit, ked prvy krat vidime cervenu farbu (myslienkovy experiment o super vedkyni Mary od Frank Jackson "What Mary Didn't Know" (1986)). Tato qualia sa potom meni na memu a zaraduje sa do nasho obrazu sveta. Tento prechod nastava vtedy, ked sa novy vnem (nova qualia) stane konzistentna s nasou uz existujucou mapou sveta. Toto sa stavalo mne (a urcite aj vam) ze ked sa nieco nove ucite, nastava v urcitom momente zlom, ked si uvedomite, ze danu problematiku naraz chapete. Vytvorite si predstavu, ktora je konzistentna s vasou uz existujucou mapou sveta a seba.

2.4 Mapa seba
Tuto si daleko menej vedome uvedomujeme. Je nejako pre nas samozrejma. Vacsina cinnosti v nasom tele prebieha pre nas transparentne, teda nemame o tychto cinnostiach len maly ak vobec nejaky vedomy zazitok. Vacsinou sa nam tato oblast stava vedoma, ked prestane spravne fungovat, toto ide od pocitu hladu az po zli pocit, ked mame teplotu alebo nas nieco boli. Dobry pocit dostavame aj trebars po dobrom jedle. Vacsina ludi identifikuje „ja“ so svojim telom, pripadne s mozgom. Svoje ruky, nohy, trup, hlavu atd. Pokladame to za samozrejmu sucast tohoto ja. Je zauimave, ze v momente, ked sa to oddeli od nasho tela, prestava to byt „JA“. Toto by fungovalo asi az pokial by nam ostala iba hlava, nejak samozrejme vyzivovana ;-). Hmmmm, ale aj bez nosa by sme asi ostali „JA“. Ze by iba mozok? V kazdom pripade v „normalnom“ stave som schopny povedat : toto je moja ruka a toto nie. V knihe Olivera Sacksa su uvedene pripady, kde je tomu uple inak. Nas pocit, ze toto je moja ruka nie je podla toho samozrejmi. Uz som spominal ze pri pokuse, ked sa lubia naucili pohybovat mysou pomocou pohybov oci (snimane kamerou), zacali mat po case dojem, ze mys je sucastou ich JA.
Pekna je tiez poviedka (divadelna hra) od Lema „Zijete jeste pane Johnsi“. Tu bolo telo uplne vymenene, vedomie ostalo JA. Tu to je ale skorej legislativny problem, ale ono to nejak tiez suvisi. Z biologie vieme, ze v pomerne kratkom case sa vymeni vacsina buniek nasho tela (okrem nervovych). Teda identifikacia toho „JA“ s nasim „hardwareom“ je teda dost problematicka.

3 Co je to vedomie
Toto je dobra otazka.
Wikipedia hovori:
Vedomie
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého. Patrí k zatiaľ nevyriešeným otvoreným otázkam a základným problémom ako v „materiálnom“ - (napríklad interakcia vedomia s hmotou pri pozorovaní merania v kvantovej mechanike), tak aj v „nemateriálnom“ (filozofickom, psychologickom, atď.) aspekte.
V najširšom zmysle slova je vedomie súbor predstáv (pocitov, myšlienok, citov, vôle atď.), ktoré nejaká osoba v danom okamihu o sebe (o svojich duševných a duchovných stavoch) má.

Tolko wikipedia (pre viac deteilov pozri WEB).

Jedine o com viem (teda aspon si myslim ze viem ;)) je moje vedomie. Ale na to dosiel uz Descartes – „myslim teda som“. Problem tu je podla mna so slovickom „som“. To „myslim“ je pre mna lahsie stravitelne. Je to proste to co prezivam, moj dusevny svet. Vratme sa ale k tomu „som“. Asi sa to neda identifikovat s telom. Tam sme schopny skoro kazdu cast dat prec a ono to stale bude fungovat. Mozog nemozeme dat prec (teda aspon podla nasich doterajsich skusenosti ;)) bez zaniknutia prestavy byt „ja“. Sme napriklad schopny ovplyvnit mozog tak, ze prestane fungovat vedome „ja“ (napr. narkoza). Podobne sa stava vo spanku, ktory nieje REM spanok (v REM spanku je to ale este zlozitejsie. Je tam JA , ale je to ine ja ako vedome JA ). Stalo sa my, ze som sa zobudil a riesenie problemu, na ktory som cez den nevedel prist, bolo naraz tu. Podvedome „ja“ najak dalej riesilo dany problem. Bola pri tom rieseni aj moje racionalna cast? Ja myslim, ze hej, ale v ziadnom pripade nebola vedoma. Potom ale nevedomie nieje ida nejaka databanka s natvrdo napalenymi datamy, procesmy a algoritmami. Ono to tam nejako stale pracuje, aj ked si toho niesme vedome vedomi. Ja to z tohoto dovodu rozlisujem sice dost blbo, ale nepoznam ine oznacenie, na vedome a nevedome vedomie. Vieme napriklad, ze v hypnoze si vieme spomenut na veci, ktore nam neboli „vedome“ vedome. Nespravime vsak v tomto stave veci, ktore by sme nespravili vedome. Podla Freuda tu zasahuje nase „Nad ja“. Taktiez je znami experiment s podprahovymi obrazkami vo filme v kine. Podprahovy obrazok popkornu, ktori si divaci vedome neuvedomili jasne zvacsil nakup popkornu cez prestavku. Nevedome cinnosti vlastne robime stale pri prebars chodeni, soferovani alebo jedeni. Tieto si ale sme schopny spravit vedome. Problematickejsie je to trebars pri hovoreni. Tu si ani niesme schopny spravit cinnost hlasiviek vedome. Zvuky, ktore vydavame su zmysluplne, ale su vytvarane nejako automaticky, bez toho aby sme vedomo ovplyvnovali hlasivky.
3.1 Delenie vedomia
Existuju rozne delenia vedomia. Mne sa paci Freudove delenie. Toto je zobrazene v nasledujucom obrazku.







Figure 12 Freeudove delenie vedomia

Obrazok zobrazuje obydva druhy delenia (prava a lava strana). Mapovanie jednotlivych casti lavej a pravej strany nezodpoveda obrazku. Ja, Superja a To sa v podstate prelinaju cez vsetky casti druheho delenia a to je vedomie, predvedomie a nevedomie. Pokusy v poslednej dobe ukazuju, ze vacsina nasho vedomeho myslenia je iba nas dojem / pocit. Prevazna vacsina sa deje v nasom nevedomi a vedomie si vymysli potom dovod preco sme sa tak rozhodli a tym nam vytvara dojem, ze nase rozhodnutie bolo vedome (pozri experiment od Libeta).
Toto vsak v mojej predstave nevytvara zasadny problem, pretoze „nevedome vedomie“ (teda vo freudovom deleni nevedomie) je tiez plnohodnotna entita toho „JA“ teda mojho vedomia, akurat si ju neuvedomujeme. Je to proste tiez cas mojej duse /ducha /... teda toho JA. Kedysi som mal myslienku, ci vlasne vsetko nieje „vopchate“ do tejto nevedomej casti a nase vedomie je iba viewer tohoto, ako ukazuje dalsi obrazok.


Figure 13 Vedomie ako cisto prezentacna vrstva

Ale kto vie ? ;)
3.2 Nase sucastne predstavy, co vedomie vlastne je ?
Pre mna je velmi zauimave, ze skoro ziadny clovek nema s tymto slovom (teda s porozumenim obsahu) problemy. Standardna odpoved je: Je to predsa to co pocitujem / prezivam. Je to asi jedina mozna odpoved. Moje vedomie je to jedine o com mam predstavu a zazitok. Moj priatel to rozlisuje na vedomie 1 a vedomie 2. Vedomie 1 je to vedomie, ktore ja prezivam. Predpokladam, ze aj vy, co toto citate mate vedomie, ale aj keby som bol pri tom, ked to citate, nebol by som schopny „vedecky“ ukazat, ze ho naozaj mate. Naozaj, na urcenie ci ma nieco vedomie mame iba metody zalozene na subjektivnom usudeni ako je trebars „Turingov test“. Myslienkovy exporiment „Cinska izba“ nam ukazuje, ze nieje mozne objektivne zistit, ci nieco ma alebo nema vedomie. Je zauimave, ze Hofstadter, ktory je povazovany za experta v tejto oblasti, zistil „podvod“ pri jednom turingovom teste az za vyzse pol hodiny (Metagicum).
Vedomie 2 nazyva moj priatel vedomie, ktore predpokladame u druhych. To znamena ze je to vedomie, ktore predpokladam u vas, ale je to len moja domnienka (ZNOVU IBA turingov test). Nagel ma pekny clanok na toto tema „What is it like to be a bat?“. Ukazuje tu, ze niesme schopny pochopit, ake je to vnimat priestor zvukom, nemame jednoducho tu skusenost / qualiu. Sucastne pokusy vsak ukazuju (Koukolik), ze u ludi od narodenia slepych, roznymi detektormy (snimanie priestoru kamerou a nasledne vysielanie elektrickych imoulzov na jazyk) sa aktivuju rovnake centra v ludskom mozgu, ako to robi zrak. Tyto ludia nasledne ziskavaju pocit o priestore.
Moj priatel hovori, ze vedomie je iba bocny efekt / vlastnost vysoko organizovanej hmoty (nech uz „vysoko organizovana hmota“ znamena cokolvek). Neurologovia hovoria o zosynchronizovani urcitej casti mozgu (toto bolo pozorovane na pNMR u pokusnych osob). Bolo pozorovane, ze pri pokusoch ked sa stalo nieco vedome sa urite mnozstvo neuronov na niekolko milisekund zosynchronizovalo.. A co o udalostiach, ktore sme nevnimali vedome, ale ovplyvnili nejakym sposobom nase konanie. Podla Libetovho pokusu je ovplyvnene vsetko nevedomou castou a vedoma cast nas o tom iba informuje a vytvara nam dojem, ze to rozhodnutie bolo vedome. Podla Libeta vsak rozhodnutie nastava v nevedomej casti daleko pred tym, nez sa nam to stane vedome. Pocit, ze sme pani vo svojom dome (vedome vedomie) je teda asi falosny.
4 Objektivne a subjektivne
Slovo „objektivne“ je bezne pouzivane a ludia nemaju s tym problem. Ja mam pri tomto slove trochu zmiesane pocity. Co to vlastne vyjadruje?
Kazdy z nas vnima okolity svet svojimi zmyslami. V prvych tyzdnoch, mesiacoch svojho zivota si vytvorime predstavu toho okolo nas. Okolo 2 az 3 rokov ziskame aj pocit „JA“. Deti prestavaju pouzivat „Danka boli brusko“, ale „mna boli brusko“. Dobre teda, vytvorime si „mapu sveta a seba sameho“. Nastastie sme dost podobny a taktiez mapy, ktore si vytvarame su „dost“ podobne. Vdaka tomu sme schopny vysvetlit / transferovat jednotlive vnemy / myslinky inym ludom. Na toto sme si vytvorili rec / jazyk. Tu vsak nastava problem. Vnem alebo myslienku ktoru mame, pretransformujeme do slov ktore tejto myslienke najlepsie zodpovedaju. Akustycky alebo textovy signal prijme druha osoba. Tato si ho zase premeni do svojho pojmoveho sveta a ked mame stastie, tak porozumie, co sme chceli povedat ;-). Problem nastava vtedy, ked obraz obsahu povedaneho u prijemcu nezodpoveda obrazu vysielatela spravy. Velakrat sa stava, ze priimatel spravy nechape, ze ta druha strana danu spravu interpretuje inak (mapa sveta je na tomto mieste rozdielna). Vyrazne to bolo napriklad pri Norimberskom procese. Niektory nemecky dostojnici vobec nechapali z coho su obvineny. Dane obvinenia totiz podla ich mapy sveta vobec neporusovali socialne pravidla spolocnosti. Nasledujuci obrazok znazornuje tento problem „nedorozumenia“.


Figure 14 Komunikacny problem.

Vratme sa ale k pojmu subjektivny / objektivny. Existje vobec nieco objektivne ? Toto okolo nas „asi“ existuje. Vnimame interakcie s „tym“. Vacsi problem je s formou „toho“. Moja predstava je, ze formu tomu dava az vedomie. Hovorit o niecom, ze to ma formu bez toho aby ho nejake vedomie vnimalo je asi nezmyselne. Zretelne to ukazuje myslienkovy experiment tusim od Lema:

Je filozoficka kniha leziaca na Marse (nech uz akokolvek sa tam dostala) stale filozoficka kniha, aj ked ju ziadne vedomie nevnima, nevnimalo a ani vnimat nebude?

Ona totiz interaguje s okolim ( napr. Odraza svetlo) ale nema uz formu, toboz nie filozoficku, ak ju ziadne vedomie nevnima.
Tu prichadzame k mojej predstave, ze vesmir ako taky a jednotlive casti v nom existuju (je to najjednoduchsia hypoteza (occamova britva)) ale nema formu. Formu tomu dava az vedomie. Dobra otazka je co je to forma? V tomto pripade pod tymto pojmom chapem definovanie hranic daneho predmetu ako aj jeho vlastnosti v pripade vnutornej ako aj vonkajsej interakcie.
Tu sa dostavame k jadru problemu. Pocas nasho zivota dostavame pocas vedomeho (a mozno aj nevedomeho ;-)) stavu velke mnozstvo informacii pomocou nasich zmyslovych organov (v tomto pripade myslim organy, ktore monitoruju nase okolie a nas a „nasu“ interakciu s tym). Tieto sa snazime spravit konformne s nasou mapou sveta a nas. Pri tomto mozu nastat dva pripady. Vnem uz je obsiahnuty v nasej mape a skumame ci je jeho chovanie konformne s tym existujucim. V pripade, ze chovanie nesuhlasi s nasim predpokladom nasej mapy, skumame dovod odchylky a nasledne upravujeme nasu mapu. Naprikad prvy krat vidime cernocha -> aha, clovek moze byt aj cierny alebo je to iba zviera?. Toto sa stalo pri nasom prvom kontakte s australskymi aboriginami, proste sme ich vycpavali do muzei ☹, sak to su iba zvierata .
Ak prijmeme vnem, ktory nieje doposial obsiahnuty v nasej mape sveta, teda ziskali sme novu qualiu (prvy krat vidime cervenu farbu), snazime sa tento novy vnem spojit konformne s nasou uz existujucou mapou. Problem je, ked niektore vlastnosti odporuju nasej mape. Vtedy musime upravit aj nasu mapu. Pokial je novy vnem konformny s nasou mapou sveta, vytvara sa nova mema, ktora je nasledne priradena k nasej mape sveta.
Tu by som chcel este objasnit pojem mema. Odlisuje sa trochu od predstavy pana Dawkinsa. V mojej predstave je jadro kazdej memy tvorene citmi / pocitmi ako je to zobrazene na dalsom obrazku.


Figure 15 struktura memy (moja predstava)

Teda co je to „subjektivno“ ? Je to nasa mapa sveta, nas svet „principov“ a „archetipov“ podla Junga a nasich zakladnych „pudov“. Toto delenie je konformne s Freudovim delenim : JA / NADJA / TO. JA je ta cast subjektivna ktoru si uvedomujeme (vedome). Je to to „ubohe prasa“ ktore ma za ulohu konflikty medzi NADJA a TO vyriesit ;).
Uz niekolko krat som sa snazil vratit k povodnej teme „subjektivno“ ale vzdy ma to zaveje do dalsich tem, ktore su ale podla mna potrebne na pochopenie problematiky. Teda dalsi nabeh ;).
Na zaciatku este raz zobrazujem delenie podla Freuda, pretoze si myslim, ze je dolezite na pochopenie.


Figure 16 Freudove delenie vedomia

Nase vedomie (subjektivno) je ulozene v nasej vedomej casti (JA) ale je vo velkej miere ovplyvnovane dalsimi castami (Superja a To). Teda subjektivno vznika na zaklade vplyvov okolia v suzvuku s dalsimi uz spomenutimi castami. V skutocnosti je to este trochu komplikovanejsie. Pred tou „JA“ castou (vedoma cast) je este umiestneny filter, ktory umozni iba niektorym vnemom prejst az do vedomej casti. Znamy je napriklad „gorila experimen“, ktory ukazuje, ako silno su nase vnemi filtrovane.
Kedy ale nazyvame nieco „objektivne“? Je to vtedy, ked predpokladame ze druha osoba ( druhe vedomie ) ma rovnaky alebo aspon podobny vnem, ako my. Toto je vsak nasa iluzorna predstava. Nevieme napriklad, aky je u druheho vnem cervenej farby. Je to zalozene iba na nasej dohode, ze tento vnem budeme obydvaja nazyvat „CERVENA“ farba. Aky je ten vnem u druheho nemame moznost sami „prezit“. Zalozene je to iba na dovere (viere), ze to druhe vedomie ma podobnu mapu sveta, ako my (jeho memy maju porovnatelny obsah s nasimi). Vynimka z tohoto (aj ked si niesom uplne isty ;)) je matematika. Moja zena napriklad nevidi nic krasne na prvocislach, ja hej. Je to ale jedina veda, ktora nieje zavisla na nasich vnemoch z toho okolo nas a nas. Kedysi som rozmyslal, ci je matematika antropicka veda alebo existuje ako taka ;). Aby som to trochu vysvetlil: Ked niekde vo vesmire je tiez „inteligentny“ zivot, pridu tiez na vedu ako matematiku / logika a bude porovnatelna s tou nasou ;)?
Teda este raz. Okolity svet a samych seba vnimame nasimi zmyslami. Prijate vnemy porovnavame s nasou mapou sveta a seba. Tieto vnemy sme schopny opisat / komunikovat s dalsimi vedomiami / ludmi. Na toto sme si vyrobili aparat, ktory nazyvame „jazyk“. Toto funguje vdaka tomu, ze mapy sveta su dost podobne, teda prelozenie nejakeho vnemu na slovo je pred druhu stranu (priimatela spravy) pochopitelne. Maturana a Varela vsak ukazali, ze tato komunikacia nezarucuje, ze prijemca ma ten isty vnem, ktory poslal vysielatel spravy. Recova sprava je totiz dva krat transformovana. Raz vo vysielovatelovi : z vnemu do reci a druhy krat u prijemcu opacnym smerom. Pri tomto su v hre totiz dve rozne mapy sveta (vysielatel a prijemca) a cele je to zalozene na dovere, ze tieto dve mapy su dost podobne. Casto sa vsak stava, ze interpretacia prijemcu je silne odlisna od interpretacie vysielatela spravy a vtedy dochadza k tomu, co nazyvame nedorozumenia. Nieje totis ziadna zaruka, ze prijimatel prijme to co vyslal vysielatel. Nasledujuci obrazok znazornuje tuto situaciu.


Figure 17 problem komunikacie


Za schodne povazujem delenie vedomia od mojho priatelia na vedomie 1 a vedomie 2. Vedomie 1 je to vedomie, ktore prezivam ja. Je to jedine vedomie, o ktorom mozem ako tak byt presvedceny, ze „je“. Descartove „myslim teda som“ by som tu skratil na „myslim“. Je to ale asi hra so slovickami lebo nemame zadefinovane, co je to „som“. Kedze Descartes bol dualista, da sa to prijat, ze je to moje dusevno s pridruzenim nejakeho „hardware“ ;).
Vedomie 2 je to vedomie, ktore predpokladam u druhych. Ako som uz niekolkokrat spomenul, mame velmi obmedzene moznosti ukazat, ze to druhe vedomie je naozaj vedomie. Najznamejsi je Turingov test, ktory je vsak zalozeny na nasom subjektivnom usudku. Neexistuje test, zalozeny na vedeckej paradigme, ktorym by sme doli schopny dokazat, ze nieco ma vedomie 1. Je to aj z toho dovodu, ze jeden zo zakladnych pilierov vedeckej paradigmy je pohlad „tretej osoby“ co v tomto pripade nieje mozne.
Myslienkovy experiment „cinska izba“ tiez ukazuje nemoznost objektivneho rozhodnutia o existencii vedomia 2. Ja osobne sa snazim vyhybat slovu „objektivne“ a pouzivam radsej slovo intersubjektivne, tj. vnem o ktorom sme sa schopny dohodnut, ze vnimame nieco „podobne“. Vynimka v tomto ako som uz spominal je asi iba matematika, ktora ma exaktne definicie nezavisle od nasich vnemov. Tento aparat je potom nasledne pouzity aj v ostanych vedach, hlavne vo fyzike. Tu si vsak musime uvedomit, ze teorie opisujuce kauzalne chovanie toho okolo nas, je iba opis tohoto kauzalneho chovania. Co to je naozaj je asi nespravna otazka. Ono to „asi“ je ale ako som uz spominal „nema to formu“. Tu tomu da az vedomie. Dalsi problem je kauzalita. Popper hovori, ze je to akurat metoda na popis „tohoto tu“. Kauzalita potrebuje totiz pojem „cas“. Hawking definuje try druhy case:

• Antropicky
• Termodinamicky
• Kozmologicky

Dobre. Druhy a treti cas je akurat nase vypozorovanie kauzalne chovanie okolia v zavyslosti s prvym druhom casu. V quantovke sa pozoruju fenomeny nezodpovedajuce tejto predstave a relativita nam naznacuje, ze tie try definicie nejako suvisia. Neviem, ako sa chova subjektivny pocit casu pri podsvetelnych rychlostiach. Z relativity je znamy myslienkovy experiment dvojciat. To, ze jedno fyzicky starne pomalsie, si este viem predstavit (pri predstave mechanistickeho fungovania tela). To ze fyzicke deje idu v tomto pripade pomalsie je uz dokazane. Ako funguje subjektivny cas teda vedomie? Who know‘s (inac by to bol zauimavy pokus). Plati pre vedomie ten isty relativisticky princip? Zialbohu niesme este schopny dat cloveka do urychlovaca (napr. LHC) a tam skumat jeho vedomie ;). Mozno nam v buducnosti pomozu kozmicke lety. Kedze sa tu vsak jedna o subjektivno je to aj v tomto pripade problematicke.
5 Co to je teda cele ?
Takze mame tu dve hlavne moznosti:
• Dualizmus
• Monizmus
Ako je zjavne z predchadzajuceho textu, ja som zastupca dualizmu (Descartes a ja ;-)). Kde je ale pri dualizme problem? Mozeme brat dualizmus, ako koexistenciu dvoch disjunktnych entit. Tieto sice navzajom interaguju /ovplivnuju sa (existuje nejaky typ interface’u medzi nimi), su to vsak takpovediac samostatne entiti, ako zobrazuje nasledovny obrazok.


Figure 18 Dualizmus typ 1

Druha varianta je, ze medzi tymito entitami existuje hierarchicky vztah. Matematicky by sa dalo povedat, ze jedno je specificka podmnozina druheho, ako zobrazuje nasledny obrazok.


Figure 19 Typ dualizmu 2

Pre uplnost , mozny je aj monizmus, ktory je vlastne to iste ako dualizmus typu 2, len su tie dve casti vymenene. Vedomie je v tomto pripade bocny efekt hmoty. Vedomie vsak v tomto pripade nieje samostatna entita, ale iba vlastnost prvej entity.
Vratme sa ale k druhej variante dualizmu. Toto zodpoveda mojej predstave. V biblii je napisane :
„prve bolo slovo a toto slovo bolo od boha“

Zodpoveda to tejto mojej predstave. Slovo je tu chapane ako forma vedomia.
Moja predstava je asi najlepsie zobrazena nasledovnym obrazkok


Figure 20 my world view

Preco bola predstava dualizmu, ktora bola najvyraznejsie prezentovana Descartom, zavrhnuta sucastnou vedou? Najsilnejsi argument, ktory som nasiel, bol problem s prvou termodinamickou vetou. Najprv co hovori prva termodinamicka veta podla wikipedie.

Prvá termodynamická veta alebo prvý termodynamický zákon je vo fyzike nasledujúci zákon:
Znenie (wikipedia):
1. formulácia 1: Každá fyzikálna sústava má stavovú veličinu nazývanú vnútorná energia (U), ktorá sa mení len prostredníctvom výmeny energie s okolím (objemová práca, tepelná výmena)
2. formulácia 2: ΔU = ΔQ - Δ(Wp + Wk) , kde:
1. ΔU: zmena vnútornej energie sústavy
2. ΔQ: zmena tepla sústavy (+ znamená dodanie, - znamená odobratie)
3. Δ(Wp + Wk): vykonaná/spotrebovaná objemová práca (+ znamená, že ju sústava vykonala, - znamená, že ju sústava spotrebovala)
formulácia 3: Nie je možné skonštruovať perpetuum mobile prvého druhu (teda stroj, ktorý cyklicky opakuje dej len s počiatočnou energiou).

Je to pekne napisane, ale aj mne trvalo chvilu, kym som sa tam vyznal ;-). Tak to skusim „ludsky“.
V uzavretom systeme sa mnozstvo enerie nemeni.
Ono to je prochu komlikovanejsie vdaka Einsteinovho
E = m*c**2
Ale nieje to principialna zmena.
Teda kde je ten problem dualizmu. Dve casti dualizmu tj. Hmota a dusa sa navzajom ovplivnuju. To znamena, ze medzi nimi sa vymiena informcia, existuje medzi nimi nejaky interface. Prenos informacie v konecnom dosledku znamena prenos energie. Ked teda ovplyvnujeme hmotu vedomim, pribuda do materialnej sustavy energia, co v konecnom dosledku je proti uz spomenutemu 1. Termodinamickemu zakonu (podobne je to opacnym smerom).
Ake su mozne riesenia tohoto problemu?
1. termodinamicky zakon plati iba pre hmotu, nie vedomie. V entite „vedomie“ tento zakon neplati.
2. riesenie je niekde v kvanovej fyzike.
3. Problem je v pojme casu (ak ho „zrusime“ uz tazko mozeme rozpravat o uzavretom systeme a jeho zmene)
4. Priestor a cas je iny ako nam hovory „zdravy rozum“.
5. Ovplyvnovanie je pod urovnou nasich schopnosti merania.

Pre mna je dolezite, ze existuje riesenie ;). Teda este raz zhrnutie. Prve bolo slovo / dusa / vedomie / boh, jedno jak to nazveme. Spomenute slova vytvoria vo viacerych z vas asi rozne asociacie, ale v mojej predstave maju rovnake jadro. Vytvorilo to v “sebe“ aj to co nazyvame hmota. Povodna „entita“ vsak ostala aj nadalej existentna (teda aspon jej cast) v „povodnej forme“ a je zaklad (okrem dalsieho) fenomenu, ktory nazyvame subjektivne vedomie (vedomie o ktorom som si sam vedomi, podla predchadzjuceho vedomie 1). Budhizmus hovori, ze pomocou urcitych cinnosti / procesov / cvikov sme schopny dostat sa aj k chapaniu povodnej entity casto nazyvanej „globalne vedomie“, „boh“ resp. kopec inych mien ;). Rozdiel ku standarnej krestanskej viere je, ze boh nieje samostatna entita rozdielna od nas (on je tam a my sme tu), ale je to to co okrem ineho umoznuje aj existenciu nasho subjektivneho vedomia. To „JA“ som napisal preto, pretoze myslim ze je to len jeden z vela vlastnosti „toho“. Moje subjektivne vedomie je castou globalneho vedomia, nieje si vsak este globalneho vedomia vedome.
Kapitola sa vola „subjektivno / objektivno“, takze naspat. Ako som uz spomenul, objektivne nazyvame to, na com sme schopny sa vzajomne dohodnut, memy tohoto vnemu su „velmi“ podobne. Preto ja radsej pouzivam slovicko „intersubjektivne“, lebo kazdy vnem prijima kazdy z nas subjektivne. Znazornene je to aj na obrazku 17 problem komunikacie.
Resume : vsetko co vnimame / pocitujeme su cisto subjektivne vnemy. Na niektorych sme sa vsak schopny dohodnut (cervena farba – teda ze tento vnem aj ked je subjektivne asi rozny) a ja ich potom nazivam „intersubjektivne“. Aky je ten ozajstny subjektivny vnem, ktory pocitujeme je asi nespravna otazka, odpoved by musela byt intersubjektivna a ta pri ciste subjektivnom jave neexistuje.
6 Pravda
Casto sa stretavame jak v beznom zivote tak aj vo vede so slovickom pravda, pravdiva teoria, pravdivy vyrok, niekto ma pravdu. Ono tie spomenute situacie davaju slovu pravda roznu vahu / kvalitu , alebo rozny zmysel. Preto sa skusme zaoberat slovom pravda iba v obore v ktorom je „lepsie / jasnejsie“ specifikovane a to je veda. Hovorime o roznych teoriach ako o pravdivych / nepravdivych. Najprv by som chcel este viac zuzit mnozinu teorii. Rozdelil by som ju na teorie /vyroky existencne a vseobecne. Existencny vyrok je „predomnou na stole lezi teraz pocitac“.Je to popis momentalneho stavu. Je to pravdivy vyrok (odhliadnuc od presnosti vyroku ;)). Tieto vyroky vsak niesu pre vedu zauimave. Veda sa skorej zaobera chovanim a vlastnostami toho okolo nas. Snazi sa to opisat vyrokmy / teoriami vseobecnymi. Toto su takzvane vseobecne vyroky: pre vsetky ... plati ..., alebo za danych podmienok je spravanie veci s danymi vlastostami nasledujuce ... . Momentalne asi najznamejsie su:

• teoria relativity
• Quantova teroria
• Teoria superstringov (ma problemy v oblasti falsifikacneho kriteria -> je to vedecka teoria ?)
• Darvinova evolucna teoria (ma problemy v oblasti falsifikacneho kriteria -> je to vedecka teoria ?)


Tieto teorie opisuju chovanie sveta okolo nas. Je zauimave, ze jeden z ich zakladnych kamenov je viera v kauzalitu. Kauzalita ako taka sa vsak neda dokazat. Je to ciste nasa empiricka skusenost, ze to funguje. Trochu problem je s quantovkou. Tu ta kauzalita plati iba obmedzene, hovori sa tu o tzv. statistickej kauzalite. Toto vsak nieje principialny problem. Vacsi problem je v tom, ze vela ludi chape tieto teorie ako „pravdive“. Najprv by som chcel ujasnit, ako ja chapem teoriu.
Pozorujeme chovanie sa toho okolo nas. Predpokladame ze sa to chova kauzalne. Vytvorime si myslienkovy model, ktory pri danom mapovani zodpoveda chovaniu sa „toho“. Nasledujuci obrazok znazornuje tuto myslienku.


Figure 21 teorie a okolity svet
Nasledne testujeme, ci dana teoria pri vopred definovanych podmienkach zodpoveda nasim pozorovaniam. Nasledne robime extrapolaciu danej teorie (co z nej vypliva ?) a znovu testujeme ci to zodpoveda pozorovaniam. Uvadzam tu aj moj druhy obrazok, lebo si myslim ze lepsie asociuje tuto myslienku.


Figure 22 vznik a zivot teorii



Uvedomme si ze nase vnemy niesu to ake to v skutocnosti je. Ono je vlastne asi nezmyselne pytat sa vobec ake to je, ake to je bez vstupu vedomia do tohoto procesu. Pekny bol jeden prispevok v nemeckom fylozofiskom diskusnom fore. Tema prispevku bola:
„co ostane zo stola, ked dame prec nase subjektivne vnimanie?“
Je to proste nieco, co je schopne nejakej interakcie. Nema to vsak formu. Tato vznika az vedomim. Snad jedina veda, ktora je vynimkou je matemtika. Jej jednotlive teorie su postavene na axiomach, ktore su koncipovane, ako abstraktne (nemaju spojitost so skutocnym svetom) vyroky. Hmm, je to naozaj tak? Axiomaticky system je tvoreny jednotlivymi axiomami (teoremami) a pravidlami, ktore na tychto teoremach mozeme vykonavat. Samozrejme sa snazime tieto axiomy spravit nejakym konzistentnym sposobom s chovanim toho okolo nas. Tu sa to meni podla miery nasho poznania toho okolo nas. Snad najznamejsi priklad je 5. Axioma geometrie (5. Rimska aporia). Dlho sme si mysleli, ze zijeme v euklidovskom priestore, kde tato axioma plati (existje v rovine iba jedna rovnobezka s danou priamkou veduca cez dany bod). Potom sme vsak zistili, ze zijeme asi v lobacevskeho priestore, kde to neplati. S axiomatickymi systemami a nasim vedomim je este dalsi problem, ktory my nieje celkom jasny. Je to vytvorenie teorii nad danym axiomatickym systemom. Mohli by sme vytvorit pocitacovy program, ktory by vytvaral teoriu pomocou existujucich axiom a pravidiel, ktore na nich mozeme robit. Lenze clovek ( nase vedomie) to vykonava nejak inak. Kopec teorem, ktore „nie su zauimave“ sa v sucastnej matematicke vobec neobjavuju. Pre mna je priklad zauimaveho teoremu Velka Fermatova veta. Je krasne jednoducha a neuveritelne tazko dokazatelna. Az pan Wiles to zvladol dokazom, ktory ma skoro 100 stran. Ako dosiel Fermat na tak krasny teorem? Urcite to nebolo suksesivnym vytvaranim teorem sposobom, ktory je popisany hore. Nasledujuci obrazok znazornuje spomenute dva druhy vytvarania teorem.


Figure 23 sposoby vytvarania teorii

Dalsi problem pri tomto je Goedelova veta, ktora hovori o nemoznosti vytvorit „dokonaly“ axiomaticky system. Nemozno totiz pre lubovolny axiomaticky system dokazat jeho bezospornost ani uplnost. Matematika my casto pripomina tautologiu. Axiomami je teoria uz v podstate jedno jednoznacne dana. My ju vsak este nepozname. Myslime si, ze je krasna a dokonala a hovori vsetko. Hilbert to chcel dotiahnut do perfekcionizmu. Hilbertov sen vsak rozbil Goedel. Ukazal, ze ta zdanliva dokonalost je iba nasou tuzbou a tym rozbil Hilbertov sen. Je to pre mna fascinujuce a nepochopitelne (aj ked som ten Goedelov dokaz pochopil ;)) ze aj poznanie v takej cistej vede ako je matematika je tak „nedokonale“. Velmi sa my pacil nasledujuci obrazok tak ho tu tiez uvadzam.

Figure 24 Pinochio

Vratme sa teraz ale k nematickym teoriam (hlavne fyzikalne, to su tie „najcistejsie“ ;)). Na rozdiel od matematickych su postavene na axiomach, ktore su vypozorovane z okoliteho sveta. Ide o teorie opisujuce chovanie sa toho okolo nas, teda vseobecne teorie. Su zalozene na dvoch paradigmach

• Kauzalita
• Pohlad 3. Osoby

Najprv sa pokusim objasnit tieto dva pojmy.
6.1 Kauzalita alebo pricina a nasledok
Kauzalita teda pricina a nasledok je nasa empiricka skusenost, ze to funguje. Popper, filozof vedy hovori, ze kauzalita je iba metoda na popis chovania sa toho okolo nas. Kauzalita ako taka sa ani teoreticky neda dokazat. Je to ciste nasa skusenost. Inac moja definicia zazraku je prave na tom zalozena. Zazrakom volam to, ked sa nieco stane ako zaciatok kauzalneho retazca tj. nasledok sa stane bez priciny. Trochu zmetku vyvolava kvantova fyzika v ktorej sa pouziava skorej vyraz statystickej kauzality, ale principialne to nemeni situaciu.
Moj osobny problem s kauzalitou (ked predpokladame ciste kauzalny svet – tvrdy mateizmus) je nasledovny. Ked si zobereme snapshot 10 na – 42 sekundy po „Big bangu“ vsetkych stavov, ktore vtedy existovali v nasom vesmire, tj. vsetky stavy kauzalnych retazcov, ktore vtedy existovali, a nadalej sa to potom vyvijalo ciste kauzalne, potom bolo z tohoto stavu jedno-jednoznacne, ze ja tu budem teraz pisat tieto riadky. To sa vsak priecilo mojmu egu a tak som hladal, co moze tieto kauzalne retazce narusit. Po uvahach my z toho vysiel ako najpravdepodobnejsi kandidat prave vedomie. Tu sa vsak dostavame k dost zauimavemu dosledku. Podla mojej definicie zazraku je vlastne kazde nase rozhodnue (kedze nieje kauzalne) je zazrak (teda aspon vacsina rozhodnuti ;)). Nepokladam to vsak za problem. Zaumalo by ma ako vo Vatikane dokazuju ze niekto spravil zazrak ;) ?

6.2 Pohlad 3. Osoby
Ako som uz spominal, kazdy nas vnem je ciste subjektivny. Kazdy nas novy vnem sa snazime spravit konformny s nasou mapou sveta. Vdaka tomu, ze mame priblizne rovnaku DNA a sme vychovavany rovnakou (alebo aspon podobnou) spolocnostou, je nas obraz /mapa sveta dost podobna. Toto nam umoznilo vytvorit si aj jazyk, pomocou ktoreho sme schopny si velku cast vedomych vnemov medzi sebou komunikvat ( zdielat vnemy). U vela vnemov (ak nie vsetkych) sme sa naucili ich iba rovnako nazyvat. Priklad je napr. cervena farba. Nevieme, ci mame rovnaky vnem, naucili sme sa ho vsak rovnako nazyvat. Toto staci na to, aby sme sa na nejakekom vneme / udalosti boli schopny dohodnut, respektive nejaku myslienku komunikovat medzi sebou. Tato vlastnost (ja ju nazyvam intersubjektivnu) nam umoznuje dohodnut sa, ze vnimame ten isty ( dostatocne podobny) jav v okolitom svete alebo v sebe. Cize nasli sme si sposob komunikacie, o ktorom predpokladame, ze vacsina ludi ho pochopi rovnako (jeho zaradenie do ich subjektivnej mapy sveta je podobne). Komunikovana informacia je teda relativne nezavysla od prijemcu. Preto je nazyvana „objektivna“ alebo pohlad 3. Osoby. Tento pohlad 3. Osoby sa snazime pouzit aj na vedomie. Je to vsak podla mna matuci pohlad, pretoze neexistuje podla mna most medzi subjektivnym a objektivnym / intersubjektivnym pohladom na vedomie. Ono podla mna pohlad 3. Osoby na vedomie nieje aplikovatelny. Dokonca aj intersubjektivny pohlad je diskutabilny a problematicky. Ked my napriklad niekto povie, ze ho boli hlava, predpokladam, ze ma rovnaky vnem ako ked mna boli hlava. Ale je to len moja domnienka. Jeho skutocny pocit niesom schopny prezit. Na tomto je vsak zalozeny asi jediny test na zistenie existencie vedomia a to Turingov test. Je totiz zalozeny v konecnom dosledku na ciste subjektivnej uvahe ako si ja predstavuje reakcie toho druheho na moje dotazy. Nasledujuci obrazok znazornuje dva pohlady na vedomie (ako som uz spominal vedomie 1 a 2 / subjektivne a objektivne/ intersubjektivne). Tieto dve strany sa snazime ukazat, ze to je to iste ako ukazuje nasledovny obrazok. Jediny rozdiel obrazku a „skutocnosti“ je ze v tom subjektivnom pohlade, teda pri pohlade z akvarka tam nieje ziadna ryba ale „Ja“ ;).


Figure 25 dva rozne pohlady na vedomie (aqvarko)

Zdanlivy most medzi tymito dvomi stranami podla mna neexistuje. Mozeme ist v pozorovani cinnosti mozgu lubovolne hlboko a najst lubovolne korelaty cinnosti nasho mozgu s nasimi myslienkami a vnemami. Stale su to dve uplne odlisne veci, ako aj znazornuje nasledujuci obrazok. Informacne je jeho prava a lava strana totozna, nase vedomie vsak z toho robi uplne odlisny citovy vnem.


Figure 26 subjektivny a objektivny pohlad na to iste
6.3 Paradigma vedy a dusevna
Ako som uz v predchadzajucom spominal, paradigma vedy je zalozena na dvoch hlavnych pilieroch a to kauzalita a pohlad tretej osoby. Proces vedeckeho skumania ma nasledovne kroky : pozorovannie, vytvorenie teorii, verifikacia teorii – test (pozri obrazok).


Figure 27 vztah vedeckych teorii a „toho okolo nas“

Vedecke teorie su z hladiska vyrokovej logiky vseobecne vety, tj. pri vopred definovanych podmienkach je nasledovny dej zhodny s predpovedami teorie.
Na opacnom konci su takzvane existencne vety, „medzi Merkurom a Marsom lieta snehurka a sedem trpaslikov“. S touto vetou som sa uz niekolko krat stretol „z ust bigotnych ateistov“ ako porovnanie s tym, co veria veriaci. Je to smiesne prirovnanie, ale nechcem sa tu s tym dalej zaoberat ;-). Doteraz my vsak nieje jasne, ci veta „boh existuje“ je existencna , alebo vseobecna veta. Problem je v tom, ze pojem „Boh“ je tu chapany ako vsetko z danej entity.
Dalsia dolezite pravidlo vo vede je takzvana Occamova britva. Hovori, ze z moznych hypotez sa ma vybrat ta najjednoduchsia. Teda mnozstvo predpokladov a hypotez, ma byt minimalizovane.
Velmi pekna je aj Popperova predstava vedy. Prirovnava ju k mostu cez mociar. Do mociara sme zatlkli pilony , aby sa most nekyval. Po case sa vsak zase zacne kyvat, tak zatlcieme tie pilony hlbsie. Problem je v tom, ze nevieme aky hlboky ten mociar je ;). Myslienkovy experiment je znazorneny na dalsom obrazku.


Figure 28 science theory

Dostavame sa k zauimavej vlastnosti a povedal by som, z mojho hladiska najvacsemu rozdielu vedeckej paradigmy a paradigmy „dusevna“ a to

„pohlad 3. Osoby“.

Vedecka teoria je zmysluplna, ked ma vlastnost intersubjektivity, tj. urcita skupina ludi ju chape „rovnako / podobne“. Ich predstava o danej teorii je dostatocne podobna aby tato skupina bola schopna sa o jej jednotlivych castiach dohodnut a ich mema v „mape sveta“ bola podobna. Mentalne modely tychto teorii su zvacsa u nas zalozene na nasej analogii k modelom, ktory zazivame pri interakcii s okolitym svetom. Ako som uz spominal, nevieme ci su tieto vnemi zhodne (Hovoril som uz o vneme cervenej farby), nieje to ani vedeckou paradigmou testovatelne. Sme ale schopny sa dohodnut, ze napriklad tento vnem budeme volat cervena farba.
Paradigma „dusevna“ vsak nemoze pouzit toto pravidlo. Nase vnemy a pocity su totiz ciste subjektivne, nemame moznost ich intersubjektivizovat. Pocity, ktore prezivame nemame moznost intersubjektivne komunikovat „na druhu stranu“. Musime sa iba spoliehat, ze druha strana vnima dany pocit podobne. Prisli sme na to, ze su za to zodpovedne tzv. Zrkadlove neurony (objavil ich Ricolaty), ale v konecnom dosledku to porovnavame s nasim subjektivnym pocitom, ktory prezivame alebo si ho vieme navodit. Nastastie sme dost podobny, teda aspon si to myslime. Ako som uz spominal, u vnemu cervenej farby sme schopny sa dohodnut, ale „som smutny“ je uz ciste nasa „domnienka“ ako to ten druhy citi.

Resume:
Som presvedceny, ze vedecka paradigma je na oblast nasho „subjektivna“ neaplikovatelna. Snaha ju v tejto oblasti pouzit vedie k naivnemu materializmu. Jasne vyrazne je to naprikad v Dovkinsovych knihach „God delusion“ alebo „Blind wachmaker“. Vedie to k takym podla mna smienim akciam,, ako je v dalsom obrazku.

















Figure 29 Vystrelok pana Dowkinsa
7 Ma to vobec zmysel a ked tak aky
Dostavame sa asi najzlozitejsej otazke. Najprv by sme si mali ujasnit, na co sa vlastne pytame. Kedy sa stava nieco zmyslom cloveka, spolocnosti alebo toho „vsetkeho“?
Budhismus ma na to peknu odpoved:

„cesta je ciel“

Krestanstvo, zidovsko a islam hovoria o „raji“. Budhismu a ciastocne aj hinduismus ma reinkarnaciu, ktorej konecny ciel je dosiahnut „nirvanu“. Vo vsetkych tychto predstavach sa vyskytuje fenomen, ktory ja z velkej miery pokladam za „antropicky“ a to je CAS.
7.1 Cas
Hawking vo svojej knihe „Strucna historia casu“ hovori o troch roznych casoch.


• Antropicky (cas dany vedomim, minulost si pamatame a buducnost nie)
• Termodinamicky (entropia rastie)
• Kozmologicky (vesmir sa rozpina)

Hmmm. Tie druhe dve definicie, tj Termodinamicka a Antropicka definicia je v podstate dosledok tej prvej. Havking tam hovori o troch sipkach plynutia casu. Ale druha a tretia sipka vznikla empirickym pozorovanim toho okolo nas a teda su dosledok (ich smer) sipky prvej.
V qvantovej fyzike pozorujeme fenomeny, ktore sa nespravaju podla nasej empirickej skusenosti. Niekedy tam nasledok nastane pred vznikom priciny. EPR experiment zase ukazuje, ze nas casopriestor je asi komplikovanejsi ako si myslime. Einsteinova relativita nam ukazala, ze ten cas je zavisli aj na rychlosti a gravitacii. Toto bolo uz nespocetne krat overene vo „fungovani nezivej“ casti toho co nas obklopuje (v GPS sa s tym uspesne pracuje). Podla monistickeho systemu myslenia by to malo fungovat aj s antropickym casom (cas ktory vnimame vedomim). Toto je zauimava myslienka. Nemam zatial predstavu, ako by pokus „meranie subjektivneho casu“ mal vyzerat, ale je to potencialna sanca na prevedenie pokusu „monizmus verzus dualizmus“. Problem tu je ten, ze sa tu stretavaju dve vyrazne odlisne paradigmy, vedecka a dusevna (objektivna a subjektivna).
Nasa empiricka skusenost z „makrosveta“ (ten mame moznost pozorovat nasimi zmyslamy) nam vsak hovori o nejakom, nami chapanom, plynuti casu. Je vsak cas ako taky relevantny bez existencie vedomia? Je vobec relevantne hovorit o case ako o samostatnej entite? Dostavame sa asi k rovnakemu problemu ako s tvarom / strukturov veci v nasom „ vesmire“, kde rovnako ako veci okolo nas existuju, len nemaju tvar, rovnako ako cas „existuje“, ale nema strukturu (nech uz to znamena cokolvek ;) ).

7.2 Zmysel
Vratme sa ale k povodnej teme „ Zmysel „. Spominali sme uz „RAJ, Nirvana“, ktore tvoria v najznamejsich nabozenstvach nejake svetielko na konci tunela. Ukazali sme si tiez, ze s casom je to problematickejsie, ako sa na prvy pohlad zda. Prva veta v tejto kapitole sa tymto stava este problematickejsia, pretoze k pojmu „koniec tunela“ je potrebna aj casova dimenzia. Dalsi problem vyvstava zo samostatnych predstav jednotlivych nabozenstiev, kde sa hovori o „vecnosti“.
Rad by som tu spomenul jeden moj zazitok. Uz na gymply som bol dost „streleny“ a chodil som sa rozpravat o mojich problemoch so vseliakymi ludmi. Dokonca som bol na Hlbokej ulici (UVKSS) a rozpraval som sa s jednym panom, ktoreho nazory sa my zdali velmi primitivne. Az potom som sa dozvedel, ze to bol Bilak ;). Ale vratme sa. V domskom kostole som sa rozpraval s jednym starym knazom. Myslienka ktoru my povedal my ostala do dnes v pamati. Pytal som sa na to, co je to „byt spaseny alebo zatrateny“. Jeho odpoved bola

Pochopit alebo nepochopit

Vtedy som este nerozumel v plnom dosledku tuto vetu. Je v tomto kontexte irelevantna aj otazka, za akych podmienok bude clovek spaseny alebo zatrateny. Dolezite na tejto vete, co znamena „POCHOPIT“. Nase chapanie a predstavivost je silne obmedzena nasim modelom sveta a nasimi skusenostami. Mame problemy pochopit relativitu nehovoriac o kvantovke. Nemame predstavu, co znamena existencia bez casu alebo priestoru. Je preto nezmyselne vytvarat si modely, ake to asi je resp. bude po smrti? Takmer urcite su totiz nase predstavy NESPRAVNE. Moja predstava (jedna z vela moznych) je zalozena na existencii globalneho vedomia (global consciousness). Je jedno ako to nazveme „boh, dusa, vedomie, ...“. pri debatach pouzivam obraz „nehomogennej hmly“. Jej existencia okrem ineho umoznuje pomocou struktury mozgu (toho nasho ;)) vytorit aj fenomen, ktory zazivame, a volame ho „nase vedomie“. Tato oblast nezahrna iba cast vedomeho vedomia, ale aj ostatne casti (podla Freuda „nadvedomie“ a „nevedomie“). Na rozdiel od mojho priatela nevyzadujem ani to, aby to po zlikvidovani „hardwareu“ (tela) ostalo disjunkne od ostatneho a kompaktne, teda „JA“ ako „JA“. Principialne nemam problem s tym, aby som sa stal sucastou toho celeho. Tuto otazku vsak nepokladam pre mna za principialne dolezitu. Staci my, ze

ZMYSEL existuje

nech uz je akykolvek ;). Myslim, ze s nim budem suhlas.


 celkové hodnocení autora: [ - ]

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 3.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 10.05.2013, 21:21:33 Odpovědět 
   Zdravím a vítám na SASPI.

Text se tváří jako jakási "diplomová práce" (viz určitá strukturovanost textu - i s odkazy na ilustrace, které SASPI prostě "nežere", takže bez obrázků - namísto nich by udělaly stejnou službu - kupříkladu - odkazy na net, kde by byly ty či ony obrázky uloženy, třeba i na čas), ovšem vzhledem k celkové úpravě a (a vlastní formě) je text krapet (dost) nepřehledný. Čtenář se může ztrácet.

Další otázkou je, zdali je text kompletní a zda nedošlo k jeho useknutí systémem (viz přílišná "délka" textu - co do rozsahu), i SASPI má své limity (nehledě na fakt, že příliš dlouhé texty u čtenářů příliš v oblibě nejsou). Tak!

Co mne napadlo po přečtení? Ano, musel jsem se prokousat až na samotný konec, dočetl jsem a pak se zamyslel nad samotnou prací, která se z jedné strany tváří jako "lehce vědecký text" a na druhé má mnoho nedostatků, některé jsem si dovolil vypsat níže:

- chybějící diakritika (i slovenština má - tuším - svá znaménka nad písmenky - nějaké ty čárky a háčky),

- nadbytečné mezery před interpunkcí (text pak vypadá zbytečně neprofesionálně),

- chybějící interpunkce - ať už ve formě chybějících čárek v souvětích, tak interpunkce obecně (na konci vět),

- občasné překlepy také nedělají textu "tu pravou reklamu".

Souhlasím, text je to velmi dlouhý, celková úprava také skřípe, oddělil bych nadpisy a podnadpisy od zbývajícího textu a něco udělal s odkazy (popisky) u neexistujících obrázků (ilustrací). Slovenština je velmi pěkný jazyk, hezky zní, ale tady dostala na frak (napadlo mne, zda nežiješ někde v cizině a nepíšeš na klávesnici s anglickými popisky, popřípadě nemáš nainstalovanou "slovenštinu"). Text pak zbytečně ztrácí na čtivosti a přehlednosti... Ruku na srdce, kdo bude číst tak dlouhý a neupravený text? (Copak je tato práce dlouhou, ale velmi dlouhou, esemeskou?)

Jednotlivá témata by si určitě zasloužila ještě více rozepsat a přiblížit více "populární formou", netuším, zda budou v obraze i další čtenáři (přiznám se, že ačkoliv mne tato problematika velmi zajímá, také jsem "naprostým laikem"). KDYBY BYLA TATO PRÁCE PUBLIKOVÁNA PO ČÁSTECH A V KRATŠÍCH CELCÍCH - TŘEBA I NA POKRAČOVÁNÍ - BYLA BY URČITĚ PRO ČTENÁŘE VÍCE ZAJÍMAVOU.

Text by si určitě zasloužil rozdělit do kapitol (třeba i jako celek by mohl být publikován v několika částech - viz rozdělení textu na samém začátku - Obsah, které by podrobněji a přitažlivěji rozmlouvaly o tom či onom problému či skutečnosti). Ale toto je jen můj názor, protože netuším, zda je tato práce jen určitým "náčrtem" a zda na textu nebudeš ještě pracovat. (A jen nastiňuje onu problematiku.)

Poslední věc, která mě zaráží, všiml jsem si v textu několika smajlíků (vypadá to, že je jich zde opravdu dost), e-e, smajlíci přeci do takového textu nepatří, nebo snad ano?

Za zpracování (obsahové) a použité myšlenky (i s odkazy na cizí díla a jejich citace) - i celkovou obsahovou kompozici (co do nastíněných problémů - určitě to dalo práci), bych dal takovou malou jedničku. Ale za celkové gramatické a typografické zpracování (formální stránku) bych dal velkou kouli. Pokud toto zprůměrujeme, vyjde mi taková dobrá trojka! ;-)

(i se smajlíkem, ale bez legrace, docela mne textík zaujal, ale nebude určitě pro každého - kvantová fyzika je kvantová fyzika a já jako naprostý amatér v ní také docela plavu)

Hezký den a psaní zdar. Ať se daří.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Antonio
(25.11.2019, 23:53)
Albína Alba
(25.11.2019, 01:02)
Amy
(23.11.2019, 22:43)
Avenger
(23.11.2019, 19:38)
obr
obr obr obr
obr
O králi Beznosá...
faust
Vánoční stromob...
kestrel
Duša
MarkízDeSade
obr
obr obr obr
obr

Zůstáváš
Bohdando
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr