obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Když chce osud někoho zničit, udělá z něho hlupáka."
Publilius Syrus
obr
obr počet přístupů: 2915348 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39471 příspěvků, 5737 autorů a 390242 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Tarois quer - I.,II.,III. kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tarois quer
 autor Nix Raven publikováno: 12.08.2013, 22:49  
Moja fantasy prvotina inšpirovaná Paolinim, Rtuhfussom a samozrejme Tolkienom ♥ :) Dúfam,že sa bude páčiť :)
 

1.Strata

Nad míľami trávy tlmene žiarilo mesačné svetlo a tvárilo sa, že noc sa ešte len začala. Hodiny v neďalekom meste odbíjali dve hodiny a Nizageya kľačala vo vysokej tráve hľadajúc svoj stratený náhrdelník. Vrátiť sa bez neho by znamenalo priviesť otca do trudnej nálady na najbližší týždeň, čo vždy vyústilo do neradostného mlčania. A okrem toho sama by si to vyčítala, pretože mal pre ňu nevyčísliteľnú hodnotu. Ani si nechce predstaviť otcov skormútený pohľad. Za všetko môže tá neskrotená zvedavosť, ktorá jej nedá spávať. Chce vidieť svet, každý zázrak, ktorý táto krajina a každá iná krajina na svete ponúka. Teraz však musí v prvom rade čeliť nepríjemnému faktu: Náhrdelník je preč a všade okolo nej je tma typická pre noc Vzbúrenia. Nemala sa tak neskoro túlať mimo mesta a tobôž nie s Artemiom. Je to síce skvelý priateľ, ale jednoducho nevedel povedať „nie“ na všetky tie jej bláznivé nápady. Beztak je už v peknej šlamastike kvôli tomu, že sa nevie udržať na uzde, pekne sedieť doma a dívať sa do pohodlných nebies svojej postele, a to, čo sa práve deje, je už úplná pohroma.
„Arte? Vidíš niečo?“ zvolala do tmy a dúfala, že sa ešte nestratili. Predsa len boli od mesta dosť ďaleko, dokonca už nevideli ani obrysy jeho najvyšších budov. Aj keď Sortinna bola až druhým najväčším mestom v kráľovstve, zvyčajne v noci svetlá z jej okien žiarili doďaleka a boli útechou pre zblúdených tulákov. No teraz sa nesvietilo ani v jednom z okien, nič nemohlo dvom mladým ľuďom pomôcť pri hľadaní. Bola noc osláv konca mesiaca, kedy sa nezapaľujú svetlá a v každom dome svieti jediná sviečka. V tej tme Niziu opantávalo zúfalstvo. Niekde tam to musí byť, veď ho ešte pred chvíľkou mala na krku.
„Počuj, nemá zmysel ho hľadať, v tejto tme nevidím ani to, ktorým smerom je mesto. Čo keby sme sa radšej skúsili vrátiť?“ doletel k nej Artemiov hlas odkiaľsi zľava, tlmený a poriadne vydesený.
No Nizageya nemala najmenšiu chuť vzdať sa. Musí ho nájsť a to čím skôr. Jasne rozoznávala kontúry mračien, ktoré zastierali oblohu nad nimi a už len čakala, kedy sa jej za krk začnú liať prúdy vody. Nečakala dlho, búrka prišla skôr, ako by sa nazdala. Nizzie sa o to zúrivejšie dala do hľadania a pri každom záblesku ešte rýchlejšie prehľadávala mokrú trávu pod nohami. V ušiach jej zaľahlo od bleskov, ktoré sa ozývali čoraz častejšie a bližšie. Cítila pach spáleného lístia a zeminy, no nevzdávala sa, i keď všetky jej zmysly boli mocou búrky úplne omráčené. Jedine hmat jej ešte slúžil, preto ponárala prsty do vlhkého bahna stále hlbšie a hlbšie. Čoskoro už nepočula Arteho volanie, ozývajúce sa z čoraz väčšej diaľky, dokonca nevnímala ani všetok ten ruch, ktorý búrka spôsobila. Nachádzala sa vo vlastnom svete beznádeje a nešťastia z vlastného pochybenia, v ktorom nemal žiaden hluk z prostredia miesto. Premýšľala nad tým, aký nesmierny význam mal pre ňu i pre otca ten náhrdelník.
Bol to jej talizman, niečo, čo si deti odkladajú o škatuliek, ktoré ukrývajú po temných kútoch pred dospelými, ktorí nechápu, ako veľa môže pre dieťa znamenať nezvyčajný kúsok dreva alebo pierko. Vzácne poklady nazbierané v okamihoch najväčšieho vzrušenia, keď sa v znudenej osamelosti prehrabávajú v hline a ich prsty zrazu nahmatajú niečo, čo tam nemá čo robiť. Prekvapenia ukryté v nepotrebnosti, klenoty odpadkov, cennosti malých ľudských dušičiek.
Ak môže toľko pre niekoho znamenať aj bezcenný kamienok podarovaný z lásky, dokáže si teda každý predstaviť, akú stratu prežívala Nizia, keď nechtami zarývala do pôdy. Zblúdené myšlienky pochovávala pod nánosmi blata a zúfalo žmurkala, keď ju vtom zrazu vyrušilo čosi kovové pod prstami, čo u nej vyvolalo pocit nesmiernej úľavy. Vzápätí ňou prebehol prúd nesmiernej energie, takmer súčasne s ohlušujúcim hukotom v ušiach a oslepujúcim zábleskom. Poslednou vecou, ktorú ešte vzala na vedomie, bol pocit štípajúcej spáleniny na ruke, ktorou zvierala medailón pre ňu neskutočnej ceny.

2.Duch a Hlas

„Nizageya!“ nieslo sa v tichu nekonečna.
„Nizageya!“ znelo v jej mysli.
Dážď neustal, dokonca intenzita bleskov sa ešte zvýšila. No nikto si to nevšímal. Nebolo tam nikoho. Nik nepremýšľal nad tým, že kdesi tam vonku sa deje niečo neprirodzené, niečo, o čom obyvatelia Sortinny nemali ani tušenia. Okrem jediného.
Kdesi uprostred plání rozprestierajúcich sa okolo mesta ležalo dievča, ešte nedospelé, sotva sedemnásťročné. Ležalo a navonok vyzeralo ako mŕtve. Kvapky sa odrážali od hustých čiernych mihalníc a zanechávali na nich drobučký prach. Bosé nohy svietili v temnote, rovnako aj ruky a tvár. Šaty, tesne nalepené na tele, boli úplne premočené a špinavé. Retiazku prepletenú s trsmi trávy držalo v nehybnej ruke, ktorá vyzerala, akoby patrila niekomu z onoho sveta. No nebola ešte mŕtva. Jej duša práve prežívala klimax svojej existencie.

„Nizageya!“ zahrmel hlas po tretí raz, no tá, ktorej to zvolanie patrilo, mu venovala pozornosť až teraz. Čosi v jej vnútri sa pohlo, ako drak, ktorý otvorí jedno oko, len aby videl tvár svojej obete predtým, ako ju zožerie.
„Čo je?“ ospanlivo sa ozval Niziin duch. Ešte bol unavený zo šoku, ktorý mu pred chvíľou oslepil zmysly.
„Preber sa!“ ozval sa hlas, tentoraz rozkazovačne. To ducha trochu prebudilo, veď jemu nikdy nikto neporúčal.
„Tvoj hlas mi je povedomý... Kto si?“ spýtal sa duch podráždene. „A čo odo mňa chceš?“ zajachtal trochu neisto, pretože jeho stabilita závisela od stavu Niziinho tela a to bolo momentálne úplne mimo.
Hlas akoby sa nechcel zdržiavať zbytočným vysvetľovaním: „Som odpoveď na tvoje otázky, ale musíš sa začať pýtať správne. Ak sa ma nebudeš báť, poviem ti aj to, kto si ty.“
To vyviedlo ducha z rovnováhy ešte viac ako to, že sa do jeho teritória vôbec dostal nejaký cudzí element. „Si teda smrť?“ spýtal sa duch odbojne.
„Otázka znie: Bojíš sa jej?“ odvetil hlas a znelo to hlbšie a hrozivejšie.
„Nikdy!“ ohradil sa duch.
„Klameš,“ skonštatoval hlas pokojne. „Dám ti však ešte jednu príležitosť. Nájdi ma a buď pripravený. Znamenia ťa povedú po správnych cestách a vietor ťa privanie až k cieľu tvojej plavby.“
Niziin duch nemal rád, ak mu niekto rozkazoval, cítil sa urazený alebo skôr nebraný na vedomie. Aká irónia. Hovoriť o vedomí pri Niziinom stave. Avšak tieto posledné slová padli na úrodnú pôdu.
„Začínam si spomínať... Dievča a mesto...“ zašepkal duch. S návalom spomienok sa vynorili aj nové otázky. Chcel sa ešte spýtať milión ďalších vecí, no vycítil, že telo a jeho osobný priestor už cudzia osoba opustila. Vzápätí znova upadol do nečinnosti a čakal, kým sa jeho schránka nepohne alebo ju niekto nenájde v tomto nemožnom počasí. Ach, ako len nenávidel tú závislosť od tela, ktoré si robilo, čo ono samo chcelo!

3.Mraky sa trhajú

Mnoho zvláštnych vecí sa udialo tej noci a Nizia nebola jediná, koho postretlo to šťastie ostať uprostred prietrže úplne sám. Keď sa s prvými náznakmi trhania oblakov objavilo aj niekoľko mesačných lúčov osvecujúcich sortinnské pláne, našiel Niziu jej priateľ Artemias. Chvíľku bezmocne sledoval Niziino bezvládne telo, potom sa pokúsil prefackovať ju, bezúspešne. Keď už sa zdalo, že odišla na onen svet, všimol si, že prerušovane a veľmi slabo dýcha, preto ju zdvihol a behom sa pustil dolu stráňou k mestu.
Bežal, akoby mu šlo o život, čo vlastne ani nie je tak ďaleko od pravdy. Nechcel ani pomyslieť na to, čo by bolo, keby... Nie, musí bežať rýchlejšie, ináč bude mať do konca života výčitky, bude niesť zodpovednosť za Niziin život. Pre neho to bola síce len kamarátka, no najlepšia zo všetkých, aké len mohol mať. A to on veľmi dobre vedel.
Temer si nevšimol množstvo nádherne voňajúcej trávy, ktorej bolo na pláňach neúrekom, ani brezovú aleju, ktorú tesne minul pri vstupe do mesta. Dokonca nevnímal ani divý hukot rozvodnenej rieky, jeho pozornosť sa upierala jedine na to, aby Niziu udržal pri živote, kým ju dostane k jej otcovi. Všetko, na čo pozrel, dýchalo životom, búrka prebudila každého jedného chrobáčika, každučké stebielko. Svet navôkol pulzoval zeleňou, práve čerstvo prebratou z letného prachového spánku. Mesačné svetlo sa oslepujúco odrážalo od kvapiek zachytených na listoch v miliónoch drobučkých svetielok.
Čoskoro bol na mieste, rázne zaklopal na masívne dvere a netrpezlivo čakal na pomoc. Čochvíľa mu otvorila stará slúžka Gwion, ktorá vzhľadom pripomínala žabu, keďže mala široké plné pery, okrúhlu tučnejšiu tvár a veľmi vypúlené oči, ktoré len zdôrazňovali bucľaté črty jej tváre. Keď zbadala svoju slečinku, veľmi prenikavo a hlasno zhíkla a venovala chlapcovi takmer vražedný pohľad. Tento zvuk zjavne začul aj pán domu, keďže bolo počuť hlasný dupot po dubových schodoch a vzápätí sa vo dverách zjavila ustaraná tvár Niziinho otca.
„Dobrý večer...“ začal Artemias, no nezmohol sa na nič poriadne, keď videl rozhorčený pohľad, ktorý sa na neho upieral.
Keď Erinn prešiel očami z Arteho na Niziu, vydesene sa na ňu zahľadel, okamžite ju Artemiovi vytrhol z rúk, rozbehol sa smerom do kuchyne a v tom momente zmizol Artemiovi z očí. Pokúsil sa vojsť, no slúžka si ho ešte raz mrazivo premerala, mlčky ukázala na lavičku pred domom a zatresla mu dvere pred nosom.
„Skvelé! Vedel som, že sa máme vrátiť, ale slečinka si stále musí robiť, čo sa jej zachce! Keby ma aspoň raz, jediný raz, počúvla...nič z toho by sa nemuselo stať. Erinn mi už nedovolí ani sa priblížiť k ich domu, nieto ešte zistiť, ako sa Nizia má. Došľaka!“ zanadával si mládenec. Dobre vedel, že mu najprv poriadne prepláchnu žalúdok, aby zistili, čo sa vlastne Nizii stalo. Ustráchane sa posadil na lavičku pred domom a sledujúc posledné kvapky dopadajúce na lesknúce sa drevo premýšľal o svojej malej kamarátke. Kiežby len bola v poriadku!


 celkové hodnocení autora: 95.6 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 11 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 12.08.2013, 22:43:30 Odpovědět 
   Zdravím.

Dva mladí lidé (sotva ještě děti) se vydali v noci na procházku do plání za městem, jen tak nazdařbůh... Nakonec proč ne? Pak dívka najednou a znenadání ztratí svůj náhrdelník. I to se může stát, ale najít jej, to je jako hledat jehlu v kupce sena. Ba co víc, hotový zázrak. Zázrakem bylo, že dívka přežila zásah blesku (?) a našla svůj klenot (talisman). Setkání jejího ducha se smrtí (či co to bylo), má určitě duchovní nádech a jistě povede naši hrdinku Tvým kouzelným světem fantazie kamsi za jejím cílem, jakoby byla k čemusi předem vybrána, ale sama zatím nevěděla proč (chybí zde důvod). Naštěstí dívka celý incident s bouří přežila a její kamarád ji odnesl domů k jejímu otci, zde tato část končí a nám nezbývá, než si počkat na pokračování... Uf.

Při pročítání mne napadlo: "Proč se ta holka toulá v noci přírodou a ztrácí náhrdelníky? Jde o milence? Nebo si jen tak vyrazila před bouřkou ven?" Zde nejspíš zapracoval autorský záměr, dívka tam jít prostě musela, ať už se čtenáři ptají sebevíce. Měla s sebou přeci svého ochránce a přítele (který jí také v závěru této části pomohl). Čtenáři se tak vlastně jen seznámili s hlavní hrdinkou, jejím kamarádem, služkou a otcem. Prozatím bylo každé postavě věnováno jen tolik pozornosti, kolik si zasloužila. Stejně tak co se týče popisů prostředí a krátké zmínce o jakémsi svátku, který lidé ve Tvém světě zrovna slavili. To ostatní přijde určitě časem, ať už jde o detaily prostředí, ve kterém postavy žijí, třeba i ždibíčkem z historie kraje (čtenáři bývají povětšinou zvědaví) a podobně.

Začátky se občas těžko hodnotí. Tvůj textík je čtivý, do jaké míry jsi čerpala z prací ostatních autorů (námětově či způsobem psaní - viz užitý styl), to soudit nemůžu a ani si netroufám. Po stránce gramatické jsem mnoho chybek nenalezl, padl mi do oka jeden maličký překlep, když byla řeč o špercích (či jiných "cennostech" a krabičce, do kterých se tyto cennosti dávají)... Je to drobnost, která se v textu lehce ztratí... (musel bych to pohledat) Žádná kaňka mi do tváře nepleskla, neřkuli, slovenskou gramatiku si hodnotit netroufám, byť jsem po otci také "Slovákem" (a od mládí jsem četl běžně i slovensky psané texty).

Hezký den a psaní zdar.

P.S. Tady to je:

-- čo si deti odkladajú o škatuliek -- do škatuliek
 ze dne 12.08.2013, 22:47:59  
   Šíma: Mé druhé já říká, že jde o čtivý text s náznaky tajemna, který vypráví nejen o jedné dívce, které povinnosti mnoho neříkají a má ráda rozlet a volnost, ale i o přátelství a jeho ceně, které bude v pokračování zřejmě i řádně prověřeno... Já Ti tu jedňuchu pro povzbuzení vrazím, přestože na mém hodnocení zase tolik nezáleží, důležité je, jak se vyjádří zejména další čtenáři a také se jejich hodnocení (na rozdíl od mého) bude započítávat do Tvého celkového hodnocení. Nakonec, není důležité, zdali dostaneš jedničku či dvojku, ale jak Tvé čtenáře příběh "chytne" (a zaujme) a zdali se k němu budou rádi vracet... Nakročeno docela má! ;-)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
strážce
(30.10.2019, 10:32)
aldebaran
(22.10.2019, 14:59)
Měneznáš
(8.10.2019, 16:27)
Sakkas
(8.10.2019, 08:19)
obr
obr obr obr
obr
Báseň
Jame_s
Smrtihlav
Tilda
Sobota 15. díl
kraaska_
obr
obr obr obr
obr

Doznání
sumus
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr