obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Teorie lásky je božská, její praxe ďábelská."
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
obr
obr počet přístupů: 2915546 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39814 příspěvků, 5772 autorů a 391782 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Tarois quer - VI. kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Tarois quer
 autor Nix Raven publikováno: 19.11.2013, 12:00  
Nizia sa prebudila z bezvedomia, ktoré jej spôsobil magický dotyk s náhrdelníkom. Teraz ju čaká rozhodovanie o jej budúcom osude.
 

6. Gwionine mastičky dokážu zázraky

Keď vošla do izby, našla Gwion na presne rovnakom mieste, ako keď ju tam nechávala. Tentoraz obišla masívny roh postele až rovno ku kreslu a jemne štuchla do slúžky, aby ju zobudila. Tá sebou trhla a keď otvorila oči a zistila, že jej slečinka je už hore a stojí na vlastných, od radosti ju objala tak tuho, až Nizii skoro vypadli oči z jamiek.

„Slečna Nizzie, moja malá slečinka!“ predniesla svojím ťahavým prízvukom a dala Nizii šancu sa nadýchnuť. „Tak som sa o vás bála. Ale Gwion vie, ako sa starať o chorých, aj keď tí chorí nemajú ani zamak rozumu. Gwion sa o vás starala a zobudila veľkého Aera, aby sa jej postaral o malú slečinku!“ Tá veta Niziu tak rozosmiala, až jej to privodilo ďalšiu prestávku v dýchaní.

Keď sa obe upokojili a posadili sa, Nizia sa na slúžku usmiala a akoby nič prehodila: „Gwion, povedz, čo sa mi to vlastne stalo? Takmer nič si nepamätám.“

Stará slúžka sa zamračila a premerala si dievča, akoby sa pýtalo najväčšiu hlúposť na svete. „Slečinka sa počas búrky musela prechádzať so svojím vyvoleným. Podľa toho, v akom stave vás sem to chlapča prinieslo, povedala by som, že vás trafil blesk, ibaže nemáte skoro žiadne zranenia a zdá sa, že ste úplne v poriadku. Mali ste horúčku a blúznili ste, no takmer nič z toho, čo ste tu blábolili, nedávalo zmysel.“ Gwion sa zatvárila veľmi dôležito a čakala na reakciu svojej pacientky.

„Zranenia?“ zamračila sa a v rovnakom momente ju zaštípala rana na líci. Dotkla sa toho miesta a zistila, že na ňom má prilepenú hrubú vrstvu akejsi hmoty. „Čo je to?“
„Zapálilo sa to, tam som vám musela namiešať svoju špeciálnu mastičku.“
Nizia pokrčila nosom, pretože až teraz si všimla, že Gwionina medicína nevonia nijako vábne.
„Počkajte, dám vám zrkadlo.“ Gwion sťažka vstala a odkrivkala ku skrini. Vybrala odtiaľ veľké, ornamentmi zdobené zrkadlo a nenadšene ho podala Nizii. Tá si ho vzala a netrpezlivo sa doň pozrela.
Na ľavej strane tváre sa vynímal pás nevzhľadnej červenej hmoty, rozotrenej od spánku na šírku polpalca.

Nizia hodila nespokojný pohľad na Gwion a znova sa nešťastne zapozerala do zrkadla. Takže toto jej prinieslo to „nočné dobrodružstvo“ ? Zjazvenú tvár? Zrazu si spomenula na medailón, pre ktorý k tomu vlastne došlo. „Gwion, kde je môj náhrdelník?“ vyhŕkla, pričom sa snažila nemyslieť na to, čo sa práve dozvedela.
„Tu prosím, na stole. Mali ste ho v ruke, myslím, že aj tú máte trochu popálenú,“ potichu dodala slúžka, akoby sa ospravedlňovala. Vzala retiazku zo stola a podala ju Nizii, zatiaľ čo tá si obzerala pravú dlaň, na ktorej bolo badať maličký odtlačok prívesku, akoby pretlačený na koži.

„Prečo ste šli von? Viete, že vášho otca to vždy nahnevá, a teraz navyše ste si dokaličili tú svoju peknú tváričku,“ začala Gwion, ale jej slová zanikli v tichu, ktoré nastalo. Obe premýšľali nad tým, ako je možné, že to prežila práve ona. Žeby ten medailón? Nizia si ho poriadne poobzerala. Bol rovnako strieborný, rovnako blýskavý, retiazka rovnako ľahučká. Žiadna zmena. Bol presne taký okrúhly, dokonca aj tie vrypy na ňom ostali totožné, ani jeho hrúbka sa nezmenila. No niečo na ňom predsa nebolo ako predtým. Kým by zistila, čo presne spôsobilo tú zmenu, začula buchnutie vchodovými dverami a čochvíľa sa vo dverách objavila Erinnova hlava.

„Hej, vy dve! Všetko v poriadku? Žiadne ďalšie výčiny?“ spýtal sa s predstieraným úsmevom.
„Samozrejme, že nie, pane. Keby to vtáča niečo skúsilo, zistilo by, že Gwion sa len tak ľahko obalamutiť nedá!“ Gwion bola ako strážny pes, teda pokiaľ práve nespala. Bola to dobrá duša, najmä pre tých, ktorí ju mali radi a ona im to opätovala. Bola nižšej postavy a sama o sebe hovorievala, že je „trošku silnejšia“ , čo bolo jej obľúbené označenie pre ľudí viac pri tele. Mala snedú pleť a krátke čierne kučery, na čo s radosťou hovorievala, že keď sa Nizia mala narodiť, musela sa okolo jej matky toľko motať, až tie vlasy napokon prešli aj na malú Nizzie.

Vskutku, Gwion sa o princeznú starala už od jej útleho detstva a mnohí v Sortinne ju dokonca sprvoti považovali za Niziinu matku, keďže ani Erinn, ani Gwion sa v Sortinne nenarodili a prisťahovali sa sem len pred niekoľkými rokmi. Nikto sa Erinna nevypytoval na detaily z jeho minulosti, pretože nikto nechcel raniť city mladého vdovca, ktorého žena zomrela pri pôrode a určite bol veľmi, veľmi nešťastný. Ešteže mal ten drobučký uzlík, maličkú dcérku, hovorili, aspoň mu má kto pripomínať manželku.

Teraz bol Erinn v mimoriadne nepríjemnej nálade dokonca i vzhľadom na to, čo v posledných dňoch prežil. Akoby sa dozvedel niečo, čo ho veľmi nepotešilo. Nizia by to z neho najradšej vypáčila hneď, no usúdila, že najmúdrejšie bude nechať ho, nech si to nechá uležať a potom to z neho vytiahnuť. Ešte predsa len na otca aké-také páky mala. Venovala mu teda žiarivý úsmev, ktorý s jej novou ozdobou vyznel trochu strašidelnejšie ako plánovala, no Erinn si z toho ťažkú hlavu nerobil. Snáď sa jej tá rana rýchlo zacelí a nezostanú jej po nej žiadne stopy.


 celkové hodnocení autora: 95.6 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 4 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 19.11.2013, 11:59:47 Odpovědět 
   Zdravím.

Pěkné. Sice jsem se toho moc nedozvěděl - co sliboval Perex, ale jedno je jisté, naše malá hrdinka má milujícího otce a starostlivou služku (služka je ošklivé slovo pro ženu, která má zajímavý akcent a je čiperná jako veverka). Pozor na nadbytečné mezery a na interpunkci. Uvidíme v dalším díle, co se stane a kam se děj posune! ;-)

Hezký den a múzám zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
Vzduchem bez kř...
micromys
Witch and vampi...
Mon
Family
Desdemone
obr
obr obr obr
obr

Co skýtá
Jiří Ondra JL"
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr